Ihličnatý strom dorastajúci do výšky 25 metrov, rozkonárený už nízko nad zemou. Korunu má hustú, spočiatku kužeľovitú, neskôr zaoblenú, v parkoch súmernú. Výhonky sú hrdzavočerveno plstnaté. Ihlice vo zväzočkoch po 5 sú 5-6 cm dlhé, tuhé, tmavozelené, na vnútornej strane majú modrobiele pozdĺžne pásiky. Na strome vydržia tri až šesť rokov.
Na jednom strome sú kvety oboch pohlaví, čiže je to jednodomá rastlina. Samčie šištičky sú vajcovité až valcovité, 10-20 mm dlhé, žlté alebo červené. Samičie šišky sú vzpriamené, jednotlivé alebo až po piatich, majú fialovú farbu, sú vzpriamené, široko vajcovité, až 8 cm dlhé. Kým sú nezrelé, sú fialové, osrienené, po dozretí škoricovohnedé. Šiška opadáva zo stromu v jeseni druhého alebo na jar tretieho roku po opelení ako celá. Až na zemi sa semenné šupiny otvárajú, rozpadávajú a uvoľňujú semená. Semeno je jedlé, zvané limbový oriešok.
Dobre sa jej darí na hlbších hlinitých pôdach, náročná je aj na vzdušnú vlhkosť. V Európe sa viaže na polohy s výrazne kontinentálnou klímou v Alpách a Karpatoch. Na Slovensku rastie jednotlivo či v malých skupinkách v smrekových porastoch, spolu so smrekovcom. Ako strom vystupuje najvyššie zo všetkých našich drevín, až do porastov kosodreviny. Preto má niekedy jej koruna tie bizarné tvary, formované nečasom. Do vysokých polôh Nízkych Tatier, Slovenského rudohoria a Veľkej Fatry bola vysádzaná. Je to chránená drevina a má veľký vodohospodársky a pôdoochranný význam.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
