Na to, ako vyzeráme, čo cítime, čo si myslíme, či s akými problémami zápasíme, vplýva DNA, prostredie aj naše zvyky.
Ilustrovať sa to dá na príklade čoraz častejšej chyby zraku - myopii. Človek vtedy horšie vidí vzdialené predmety. Vplyv na ňu má nielen genetika, ale aj málo času stráveného vonku či veľa rokov stráveného štúdiom.
Už pred dvadsiatimi rokmi uverejnil časopis Investigative ophthalmology & visual science štúdiu, ktorá poukazuje na to, že deti v rodinách, kde je jeden z rodičov krátkozraký, majú trikrát väčšiu šancu mať ju takisto. Genetické štúdie identifikovali viac ako 450 genetických variantov spojených so zvýšeným rizikom myopie.
Zároveň sa však krátkozrakosť stáva čoraz bežnejšou a objavuje sa častejšie aj u ľudí, ktorých rodičia neboli krátkozrakí. Rolu v rozvoji myopie totiž zohrávajú aj podmienky, v ktorých človek žije, či jeho životný štýl. Zvýšené riziko myopie je spájané s prácou zblízka, kam sa radí čítanie kníh, písanie či používanie počítača.
Tímu vedenému Jeremym Guggenheimom z Cardiffskej univerzity vo Veľkej Británii sa nedávno podarilo identifikovať päť genetických variantov, ktoré zvyšujú riziko, že sa človek stane krátkozrakým, čím dlhšie zostane študovať.
