Vitajte,
začínate čítať 23. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Koleničová a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Dáta Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) hovoria, že počet detí s psychickými poruchami liečených v psychiatrických ambulanciách neustále rastie.
Za uplynulých desať rokov eviduje centrum nárast o takmer 20 percent u detí nad 14 rokov. Medzi najčastejšie diagnózy patrí porucha správania spojená s hyperaktivitou (ADHD).
Prejavuje sa od útleho veku. Medzi typické príznaky patrí narušená koncentrácia a pozornosť, porucha kontroly impulzov, kolísavé nálady alebo extrémny nepokoj.
ADHD je neurovývojová porucha a podľa odborníkov sa najčastejšie diagnostikuje deťom od šiestich do deviatich rokov. Je to dané tým, že práve v tomto veku deti nastupujú do školy a stupňujú sa nároky okolia na to, aby sa prispôsobili rôznym normám. Navyše, každý deň musia podať určitý očakávaný výkon.
Hoci ich školské výkony tomu nenasvedčujú, odborníci upozorňujú, že tieto deti sú bystré, potrebujú však toleranciu aj individuálny prístup. Tresty, výčitky, posmešky alebo vynútené sľuby môžu ich stav zhoršiť.
Aj dnes diagnóza zápasí s predsudkami. Je obľúbeným terčom posmechu, démonizovania aj konšpiračných teórií.
Pacienti s ADHD, rovnako ako ich rodinní príslušníci, sú pod obrovským spoločenským tlakom. Podľa nového výskumu majú ľudia s touto diagnózou trikrát väčšie riziko vzniku depresie ako ľudia s autizmom.
Tento týždeň sa v newsletteri Vizita budeme venovať téme ADHD, bližšie sa pozrieme aj na to, ako životný štýl ovplyvňuje imunitný systém a tiež, ako dešifrovať éčka na obaloch potravín.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Ako životný štýl ovplyvňuje imunitný systém?
Telo nás každý deň ochraňuje pred útokom viacerých mikroorganizmov. Rozpoznáva cudzích útočníkov, akými sú baktérie či vírusy a okamžite podniká kroky, aby nás obránilo.
Odborníci rozlišujú dva typy imunity: vrodenú a adaptívnu.
„Vrodená imunita je prvou obrannou líniou tela. Pozostáva predovšetkým z fyzických bariér, ako je koža, a sekrétov vrátane hlienu, žalúdočnej kyseliny a enzýmov, ktoré sa nachádzajú v slinách a pote. Tie bránia mikroorganizmom dostať sa do tela. Tvoria ju aj bunky, ktoré útočia na všetkých cudzích útočníkov, ktorí vstupujú do tela,“ vysvetľujú v článku na portáli The Conversation imunológ Samuel J. White a profesor zdravia Philippe B. Wilson, ktorí pôsobia na Nottingham Trent University v Anglicku.
„Adaptívna imunita je systém , ktorý sa učí rozpoznávať patogén. Regulujú ho bunky a orgány v našom tele, napríklad slezina, týmus, kostná dreň a lymfatické uzliny. Keď cudzorodá látka vstúpi do tela, tieto bunky a orgány vytvoria protilátky a rozmnožia imunitné bunky špecifické pre danú škodlivú látku. Tie ju napadnú a následne zničia. Navyše si patogén zapamätajú,“ dodávajú.
Imunológovia upozorňujú, že existuje veľa vecí, ktoré môžeme urobiť, aby sme podporili imunitný systém a dokonca zlepšili jeho funkciu.
„Hoci vyzerajú niektoré zmeny v strave a životnom štýle veľmi jednoducho, môžu zohrať veľkú úlohu v predchádzaní choroby,“ hovoria White a Wilson.
V texte s názvom: Aj mierni pijani môžu mať horšiu imunitu. Ako životný štýl ovplyvňuje imunitný systém? sa dočítate, ktoré potraviny sú pre náš imunitný systém prospešné, akým jedlám by ste sa mali vyhýbať, ktoré vitamíny môžu posilniť imunitný systém, ako súvisí črevný mikrobióm s imunitou, ale aj aká je úloha spánku, stresu či cvičenia v podpore alebo oslabení imunitného systému.
Ilustračné foto. (zdroj: Unsplash / Brooke Lark)Človek s ADHD má o problém navyše
Ľudia s autizmom a poruchou pozornosti spojenou s hyperaktivitou (ADHD) často pociťujú úzkosti a depresie. Tento fakt už potvrdil nejeden výskum.
Navyše, nie je ničím výnimočným, že mnohí pacienti trpia súčasne oboma stavmi. Preto je pre odborníkov náročné určiť, ktorá diagnóza spôsobuje väčšie zhoršenie duševného zdravia - či autizmus, alebo ADHD.
Tím psychológov z Univerzity v Bath a z prestížnej King's College v Londýne sa rozhodol, že nastal čas túto hádanku konečne vyriešiť.
Ich zistenia uverejnil odborný časopis Scientific Reports.
Viac o novom výskume sa dozviete v texte: Človek s ADHD má o problém navyše. Je oveľa náchylnejší na depresiu ako autista.
Ilustračné foto. (zdroj: Unsplash / Eric Ward)Ak vás táto téma zaujala, určite si vypočujte aj starší podcast Vizita, v ktorom sme sa o ADHD rozprávali so školským psychológom Radovanom Kyrinovičom.
Podcast Vizita: Je dobré si všímať, koľko éčok výrobok obsahuje
Keď na obale čítame zloženie potravín a objavíme medzi nimi látky známe ako éčka, spozornieme. No na väčšinu z nich je však naše telo zvyknuté a stali sa samozrejmosťou v našich životoch.
Napríklad pod označením E500 sa ukrýva kypriaci prášok a E450 je klasická sóda bikarbóna.
„Mnohí ľudia nevedia, čo si majú pod éčkami predstaviť. Európske označenie, ktoré sa skladá z E a čísla, ich trochu desí, pretože chýba názov. A ak tam aj nejaký je, tak mu nerozumejú. Obyčajný vitamín C zrazu vyzerá strašidelne, keď ho označíte ako E300 alebo kyselinu askorbovú,“ hovorí v podcaste Vizita Karolína Fourová, odborníčka na výživu.
„Preto je dobré si všímať, aké veľké množstvo éčok potravina obsahuje. Ak obsahuje glutaman sodný alebo nejakú inú soľ kyseliny glutámovej, zamýšľala by som sa nad kvalitou danej potraviny. Glutaman sodný sám osebe nie je škodlivý, je to škrob, ktorý sa používa ako zahusťovadlo. Ak sa však vyskytuje v kečupe alebo v rôznych detských výživách, kde by takmer celý produkt malo tvoriť ovocie alebo zelenina, môže to znamenať, že výrobok je menej kvalitný. Dôvodom je, že vo výrobku môže byť voda, zahusťovadlo a menší podiel ovocnej zložky.“
V novej epizóde sme sa rozprávali o tom, čo všetko skrývajú záhadné éčka na obaloch potravín, ako sa v nich dá orientovať a pri ktorých by sme mali zbystriť pozornosť.
Podcast Zoom: Sociálne siete menia naše mozgy, dokázali vedci
Na používanie sociálnych sietí sa možno raz budeme pozerať podobne, ako na fajčenie. Dnes už vieme, že pomáhajú šíriť nezmysly, rozdeľujú spoločnosť a zrejme neprospievajú mentálnemu zdraviu jednotlivcov. Teraz o tom začali vychádzať prvé vedecké štúdie.
V podcaste Zoom sa dozvieme, čo robia sociálne siete s našimi mozgami, zistíme, ako funguje staroveký rímsky betón a vyberieme sa aj za hlukom, ktorý nás neustále obklopuje.
Jej najdlhší záchvat trval celý deň. S panickou poruchou jej pomáha asistenčný pes
"Ležala som na sedačke, príšerne mi bilo srdce a kedykoľvek som sa pokúsila sadnúť si alebo sa len trochu nadvihnúť, bolo mi okamžite tak zle, že som takmer strácala vedomie. Tento stav trval celý deň a bola som presvedčená, že toto moje telo nemôže vydržať. Že určite dostanem infarkt," opisuje svoj najhorší panický atak Linda Gállová. V tom čase mala dvadsaťtri rokov.
Dnes je o päť rokov staršia, má diagnostikovanú panickú poruchu, užíva lieky a súčasťou jej liečby je aj podporná psychoterapia. Napriek tomu zostali panické ataky súčasťou jej života.
"Mávam ich tri- alebo štyrikrát do týždňa a trvajú asi dvadsať minút. Nie je to málo a vlastne to spadá do kategórie ťažká porucha. No v porovnaní s mojimi naozaj zlými obdobiami je to znesiteľné," vraví mladá žena.
Panická porucha však výrazne ovplyvňuje jej osobný aj pracovný život. Tejto téme sa bližšie venovala kolegyňa Soňa Jánošová, viac sa dočítate v texte: Jej najdlhší záchvat trval celý deň. S panickou poruchou jej pomáha asistenčný pes.
Linda Gállová a jej asistenčný pes Evita. (zdroj: Archív L.G.)Z Archívu: Keď mám zavolať lekárovi, dve hodiny sa psychicky pripravujem a 400-krát to odložím
Poruchu pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) aj autizmus jej diagnostikovali až po tridsiatke. Na instagramovom profile ADHD in 30 približuje cez komiksy svoj život s oboma diagnózami.
"Mám skúsenosti, že ma to ovplyvňovalo v bežnom živote, človek potom žije v strachu, či bude schopný pracovať a nepríde o prácu. Existenčne to dokáže veľmi ovplyvniť," hovorí v rozhovore pre SME Zuzana Žiaková, ktorá pracuje v knižnici a externe študuje psychológiu.
V rozhovore s kolegyňou Michaelou Džomekovou s názvom: Keď mám zavolať lekárovi, dve hodiny sa psychicky pripravujem a 400-krát to odložím sa dozviete, ako sa cítila po stanovení diagnózy, ako dlho zháňala psychológa, akým predsudkom čelí, čo jej pomáha zvládať ADHD a pri akej činnosti ju najviac ovplyvňuje.
Čo zhoršuje ADHD. (zdroj: Zuzana Žiaková)Odporúčanie: Kniha Hodiny chémie
Nachádzame sa v šesťdesiatych rokoch 20. storočia a miestom deja je vedecké laboratórium. Chemička Elizabeth Zottová sa v ňom kolegom snaží dokázať, že nie je priemerná.
A to nielen priemernou vedkyňou, ale aj priemernou ľudskou bytosťou. Že jej to v hlave šrotuje rovnako dobre ako mužom, že dokáže prísť s prevratnými myšlienkami vo výskume a môže sa dokonca samostatne rozhodnúť, že sa nechce vydať, ani mať dieťa. Nemyslí si totiž, že je to jej hlavným životným poslaním.
Zvratom životných udalostí, ktoré tu nebudem spomínať, aby som neprezradila dôležité časti deja, sa z Elizabeth stane slobodná matka a dostane výpoveď v práci.
Keď už všetko vyzerá beznádejne, dostane pracovnú ponuku, aby sa stala hlavnou moderátorkou kuchárskej relácie Večera o šiestej.
A hoci produkcia mala záujem o krásnu ženu v tesných šatách, ktorá v jednej ruke drží vysávač, v druhej dieťa a nohou zatvára rúru na pečenie, dostane niečo úplne iné.
Elizabeth každý večer o šiestej učí ženy nielen to, že život je chémia, ale aj ako si vážiť samých seba. Že počas pečenia prebieha Maillardova reakcia a ony sú dostatočne bystré na to, aby ju pochopili, aj keď im spoločnosť hovorí, že nie sú.
Je to svet verzus Elizabeth Zottová, ale som si istá, že hlavnej postave budete držať aj palce na nohách.
Knihu som čítala ešte počas Vianoc v českom vydaní (Lekce chemie). Vydavateľstvo Ikar ju však pred pár dňami vydalo aj v slovenskom jazyku.
Lekce chemie. (zdroj: Denisa Koleničová)
