Snívaním strávime v noci okolo dvoch hodín. A aj keď si nemusíme sny pamätať, patria k zdravému spánku. Niekto si ráno po zobudení sny zapisuje a potom si ich vysvetľuje pomocou snára, iný sa nimi rád podelí s okolím, ak sú dostatočne bizarné, ďalší nad nimi mávne rukou.
Dokázali by však sny predpovedať udalosti, ktoré nás môžu čakať? Neurológ Abidemi Otaiku z univerzity v Birminghame v Anglicku tvrdí, že áno.
Jeho posledná štúdia, ktorú publikoval v časopise The Lancet´s eClinicalMedicine, ukázala, že deti, ktoré vo veku od sedem do jedenásť rokov pravidelne zažívajú zlé sny a nočné mory, môžu mať, kým dosiahnu 50 rokov, takmer dvakrát vyššiu pravdepodobnosť vzniku kognitívnej poruchy, čo je hlavným znakom demencie. Navyše, majú sedemkrát vyššiu pravdepodobnosť, že im do päťdesiatky diagnostikujú Parkinsonovu chorobu.

Nepriamo tak rozšíril svoju štúdiu z roku 2022, keď zistil, že dospelí v strednom a vyššom veku s častejšími zlými snami a nočnými morami môžu mať v budúcnosti viac ako dvojnásobnú pravdepodobnosť vzniku demencie alebo Parkinsonovej choroby.
K premýšľaniu o tom, či zlé sny v detstve môžu byť predzvesťou vývoja týchto ochorení, ho prinútilo fakt, že veľká časť ľudí zažívajúcich pravidelné nočné mory uviedla, že ich mali aj v detstve.
Dáta od takmer sedemtisíc detí
Otaiku využil údaje zo známej britskej kohortovej štúdie z roku 1958, ktorá dlhodobo sleduje životy všetkých detí narodených v Anglicku, Škótsku a Walese od 3. do 9. marca 1958.