Vitajte,
začínate čítať 36. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Koleničová a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Nie som človek, ktorý by sa bál návštevy lekára. Nehovorím, že preventívne prehliadky patria k mojím najobľúbenejším častiam roka, ale som s nimi zmierená, pretože ich považujem za veľmi dôležité.
Napríklad, dlho som prekonávala strach z návštevy zubára. Mnohí z nás si ešte pamätajú spoločné sedenia s celou triedou a pani zubárku, ktorá za tri hodiny dokázala ošetriť tridsať detí vrátane nasadenia amalgámových plomb.
Traumatizujúcim zážitkom bolo pre mňa aj vyberanie nosohltanovej mandle. Pamätám si len krik, plač, mocné zovretie sanitára a veľa krvi.
Po tom, čo sme tento týždeň uverejnili podcast Vizita s ORL lekárom Jánom Siváčkom, mi písali mnohí poslucháči, že tiež majú túto traumu.
Aj v tomto prípade sa môžeme radovať, že medicína pokročila a výber mandlí už prebieha v celkovej anestézii.
Tento týždeň v newsletteri Vizita zistíme, ako prebieha vyberanie mandlí v súčasnosti, pozrieme sa aj na to, či je terapia studenou vodou naozaj bezpečná a pripomenieme si, ako vplýva osamelosť na naše zdravie.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newsletteru Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Je terapia studenou vodou bezpečná?
Ponáranie sa do studenej vody patrí medzi kontroverzné témy. Niektorí ho milujú, iní zase nenávidia.
Naozaj však existujú ľudia, ktorí tento úkon vykonávajú pravidelne - raz za týždeň, dokonca aj každý deň. Poháňa ich viera, že studená voda má priaznivý vplyv na ich duševné aj fyzické zdravie.
"Terapia studenou vodou je populárna. Môže mať podobu plávania vo vonkajšom prostredí - v jazerách, riekach alebo v oceáne, ale aj studenej sprchy alebo dokonca ľadových kúpeľov," opisujú na portáli The Conversation rôzne podoby jednej liečby odborníčky Heather Massey a Clare Eglin a profesor Mike Tipton, ktorí pôsobia na Univerzite v Portsmouthe vo Veľkej Británii.
"Už nejaký čas ju používajú športovci na zníženie bolesti svalov a na skrátenie času, ktorý potrebujú na zotavenie. Po cvičení strávia asi desať minút v studenej vode, ktorá má okolo 10 až 15 stupňov Celzia," dodávajú.
Niektorí ľudia používajú studenú vodu na liečbu príznakov depresie, bolesti a migrény.
"Existuje veľa správ o tom, ako terapia studenou vodou zmenila ľuďom životy, pomohla im v ťažkých časoch a vyliečila zlomené srdcia," vysvetľujú odborníci.
Mnohé štúdie preukázali výhody ľadových kúpeľov, najmä čo sa týka regenerácie po cvičení. V roku 2014 však vyšiel aj výskum, ktorý hovorí, že môže ísť len o placebo efekt.
"Výskum potenciálnych výhod terapie studenou vodou alebo vonkajšieho plávania je naozaj v počiatočnom štádiu. Je však jasné, že ponorenie do studenej vody môže mať potenciálne škodlivé účinky na ľudské telo," upozorňujú Massey, Eglin a Tipton.
V texte: Je terapia studenou vodou bezpečná? Odborníci varujú pred mnohými rizikami sa dozviete, aké riziká sú spojené s terapiou studenou vodou, či je bezpečnejšie skúšať ju vo vonkajšom alebo vnútornom prostredí a čo by ste mali zvážiť, než ju začnete praktizovať.

Človek vníma osamelosť rovnako intenzívne ako hlad či smäd
V polovici apríla po 500 dňoch dobrovoľnej izolácie španielska alpinistka Beatriz Flaminiová opustila jaskyňu v provincii Granada, kde sa utiahla ako účastníčka experimentu. Cieľom bolo zistiť, ako dlhodobá izolácia a extrémna dezorientácia ovplyvňujú ľudskú myseľ a biologické hodiny.
Päťdesiatnička po roku a pol bez komunikácie opúšťala útroby prírodnej jaskyne s úsmevom, na stretnutí s novinármi žartovala a zážitok opisovala ako "vynikajúci a bezkonkurenčný".
Flaminiovej pomáhalo prekonať ťažké chvíle to, že išlo o jej dobrovoľné rozhodnutie a nevynútila ho napríklad prírodná katastrofa.
Aj keď sa z tejto správy môže zdať, že sociálna izolácia nie je taká vážna, ako sa javí, opak je pravdou.
V texte kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: Človek vníma osamelosť rovnako intenzívne ako hlad či smäd. Je nebezpečná ako 15 cigariet denne, sa dozviete, s akými rizikami sa spája osamelosť, prečo ju treba riešiť a koľko stojí boj s ňou.

Podcast Vizita: V minulosti traumatický zážitok, dnes bezbolestný zákrok
Odstránenie nosných mandlí nepatrí medzi komplikované chirurgické zákroky, napriek tomu ho mnohí z nás považujú za traumatizujúcu udalosť.
Nie div - ak vám ich vyberali pred viac ako dvadsiatimi rokmi, zahŕňal tento zákrok aj zovretie silného sanitára a nemalé množstvo krvi.
Medicína však aj v tomto smere výrazne pokročila.
"Tento výkon hodný stredovekej tortúry sme už dávno opustili a robievame už endoskopické adenotómie, keď sa pod endoskopickou kontrolou v celkovej narkóze vyberie kompletne celé tkanivo nosohltanovej mandle. To znamená, že recidívy (návraty, pozn. red.), o ktorých sa kedysi rozprávalo, už neexistujú," hovorí v podcaste Vizita otolaryngológ Ján Siváček, ktorý pôsobí v Univerzitnej nemocnici Bratislava aj v súkromnej klinike Interklinik.
"Pri endoskopickom výkone vieme veľmi exaktne zastaviť všetko krvácanie, ktoré v nosohltane je. Dieťa sa vracia po celkovej narkóze rodičom do rúk nekrvácajúce, dýchajúce, bez nosnej mandličky," dodáva.
V novej epizóde sme sa rozprávali o tom, na čo mandle v našom tele slúžia, ako veľmi sa musia zväčšiť, aby lekár odporučil ich vybratie, aký je rozdiel medzi nosohltanovou a krčnou mandľou a či lekár odporúča po zákroku jesť veľa zmrzliny.
Ak uprednostňujete čítanie, rozhovor nájdete na našom webe aj v prepísanej podobe: ORL lekár: Vybrať nepotrebný orgán je jednoduchšie, ako ho draho a zložito liečiť.

Podcast Zoom: Umelá inteligencia sa naučila čítať myšlienky
Bulvárne by to znelo nejako takto: ak vás umelá inteligencia dosiaľ dostatočne nedesila, vedci ju najnovšie naučili čítať ľuďom myšlienky. Ale keďže tu sa rozprávame o vede, celé je to síce stále fascinujúce, no naozaj zložitejšie.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za umelou inteligenciou a jej schopnosťou čítať myseľ. Dozvieme sa, prečo môže byť orálny sex rizikom a zistíme, ako je to s našimi návykmi a ako dlho trvá ich získať.
Odporúčanie: Rozhovor s floristkou Nikolou Faturík
Nikdy som nebola typ, ktoré by inklinoval k domácim miláčikom či izbovým rastlinám. K tomu druhému som objavila určité sympatie na vysokej škole.
Absolvovala som základy záhradníctva, prednášku o rastlinách a zvieratách v kultúrnych kontextoch a samostatný predmet o mäsožravých rastlinách.
Čo sa týka izbových rastlín, som stále veľmi amatérsky pestovateľ. Ale vždy si o nich rada niečo prečítam. Zaujímavý rozhovor s floristkou urobila nedávno moja kolegyňa Petronela Ševčíková.
Volá sa: Floristka Faturík: Hitom sú panašované monstery. Videla som aj rastlinu za 10-tisíc eur, a dozviete sa v ňom napríklad to, aké rastliny sú teraz v kurze, ako sa o kvety postarať po zime alebo koľko vody je pri zálievke akurát.
