Stravovanie známe ako paleo diéta nás pri výbere potravín nabáda napodobňovať prehistorických predkov z paleolitu – staršej kamennej doby (okolo 2,5 milióna – 10-tisíc rokov p. n. l.).
Človek by podľa nej mal jesť to, čo si mohli pravekí ľudia uloviť a nazbierať.
Z jedálneho lístka mu tak vypadnú mliečne výrobky, obilniny, strukoviny a potraviny s rafinovaným cukrom. Namiesto toho sa konzumuje zelenina, ovocie, orechy, mäso z pastvín a morské plody ulovené vo voľnej prírode.
Zástancovia tohto typu stravovania tvrdia, že ak takto budeme jesť, schudneme a zároveň znížime riziko chronických ochorení.

Korene paleo diéty možno hľadať v päťdesiatych rokoch 20. storočia, ale za súčasnú popularitu vďačia knihe od Lorena Cordaina s názvom Paleo Diet: Lose Weight and Get Healthy by Eating the Food You Were Designed to Eat.
Jej prvé vydanie vyšlo v roku 2001. Do slovenského jazyka knihu síce nepreložili, ale v českom ju môžeme nájsť pod názvom Současná paleo dieta: Zhubněte a zlepšete si zdraví stravou, na kterou jsme geneticky naprogramováni.
Počas 22 rokov od vydania knihy, si paleo diétu osvojilo niekoľko miliónov ľudí a v súvislosti s ňou sa rozvinul priemysel v hodnote niekoľkých miliárd eur spolu s drahými potravinami a certifikačnej schémy.
Aj keď má paleo diéta veľa prívržencov, klinický výskum ešte stále nepotvrdil jej údajné zdravotné prínosy.
V texte sa dočítate:
- z akých predpokladov a údajov čerpá paleo stravovanie
- v čom sa paleo diéta mýli
- aký je pomer makroživín v paleo diéte
- aký je pomer makroživín v odporúčaniach vedeckých, zdravotníckych a vládnych inštitúcií
- čo hovorí najnovšia štúdia o stravovaní v staršej kamennej dobe
Chybné predpoklady a údaje
Evoluční antropológovia Mark Collard a Amalea Ruffettová z kanadskej Univerzity Simona Frasera poukazujú na to, že sa nezdá, že by v strednodobom až dlhodobom horizonte paleo stravovanie prekonalo tradičné odporúčané diéty.
Jediná publikovaná viacročná štúdia, ktorá hodnotila vplyv paleo diéty na chudnutie, zistila, že jej dodržiavanie nebolo po dvoch rokoch o nič efektívnejšie ako dodržiavanie oficiálnych výživových odporúčaní severských krajín.
Podobne je to aj s tvrdeniami o jej vplyve na chronické ochorenia. Prehľad z roku 2016 zistil, že štúdie skúmajúce vplyv paleo diéty na cukrovku druhého typu boli „nepresvedčivé“.

Navyše autori štúdie z roku 2020, publikovanej v European Journal of Nutrition, uviedli, že dodržiavanie paleo diéty viedlo k vyššiemu relatívnemu zastúpeniu črevných baktérií, ktoré produkujú chemikáliu spojenú s kardiovaskulárnymi ochoreniami. To je v rozpore s tvrdením, že táto diéta zníži pravdepodobnosť chronických ochorení.
Dôvod, prečo klinický výskum nepotvrdil zdravotné prínosy paleo diéty, môže byť podľa Collarda a Ruffettovej ten, že je založená na chybnom predpoklade a chybných údajoch. V texte na odbornom portáli The Conversation sa pokúsili ukázať, prečo ich výskum priviedol k tomuto záveru.