Vitajte,
začínate čítať 39. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Koleničová a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Posledné mesiace sa v médiach píše o spinálnej svalovej atrofii (SMA) najmä v súvislosti s komplikovaným prípadom dvojročnej Editky.
Podľa neurológa Marek Krivošíka je v súčasnosti na Slovensku s týmto ochorením celkovo liečených 85 pacientov, z toho 70 v detskom veku a 15 dospelých pacientov.
"Počet liečených pacientov sa nám každý rok zvyšuje, čo súvisí najmä s identifikáciou nových pacientov a vyhľadávaním pacientov s diagnostikovaným ochorením v minulosti," vysvetľuje v rozhovore pre SME.
Ochorenie nepostihuje len dolné končatiny, pacienti majú problémy aj s dýchaním alebo prehĺtaním.
"Postihnutie súvisí s tým, že pre dýchanie potrebujeme bránicu, svaly hrudného koša a chrbta. Pri spinálnej svalovej atrofii je najvyťaženejším svalom bránica na dýchanie. Oslabené medzirebrové svaly nedokážu protichodne vyvažovať prácu bránice a tá svojou silou postupne deformuje celý hrudník. Vedie to k tomu, že sa u pacientov vytvára zvonovitý hrudník a postupne sa to manifestuje ako skolióza," hovorí odborník.
"Taktiež sa u nich môžu vyskytnúť ťažkosti s prehĺtaním, dokonca môže byť postihnuté svalstvo sánky. Pacienti potom nedokážu otvárať ústa, následne majú ťažkosti pri príjme stravy, ale aj praktický problém s ošetrením napríklad u zubára, pretože nevedia dostatočne otvoriť ústa," dodáva.
Tento týždeň sa v newsletteri Vizita pozrieme na to, čo všetko o SMA aktuálne vieme, poradíme vám, čo môžete urobiť, aby ste mali lepší spánok, a povieme si aj to, aký vplyv má klimatická kríza na výskyt kliešťov.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newsletteru Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Posteľ používajte len na spánok a sex
Nedávno mi môj 32-ročný pacient povedal, že cestou do práce zaspal na červenej. K jeho nevôli ho zastavil policajt, ktorý ho zatkol pre podozrenie, že šoféroval pod vplyvom. Opitý ani zdrogovaný však nebol.
Ukázalo sa, že šoféroval pod silným vplyvom chronickej spánkovej deprivácie. Myslel si, že ju dokáže udržať na uzde stále sa zväčšujúcim množstvom kofeínu. Zahltený vyčerpávajúcim tempom postgraduálneho štúdia a učiteľskými povinnosťami sa rozhodol, že zo svojho spánku uberie hodinu-dve a spoľahne sa na kávu, ktorou sa ráno rýchlo nabije.
Táto stratégia spočiatku fungovala dobre a pacient cítil, že je bdelý a plný energie. Niekoľko mesiacov bol veľmi produktívny a sústredený, kým si všimol, že jeho spotreba kávy narástla z jednej šálky na takmer šesť denne, aby zostal v strehu po tom, čo každú noc prespal iba päť hodín – o dve hodiny menej ako zvyčajne.
V texte Richarda E. Friedmana s názvom: Chcete mať dobrý spánok? Posteľ používajte len na spánok a sex, radí odborník, ktorý napísal pre Washington Post, sa dozviete, ako vie kofeín oklamať telo, ako vzniká chronická spánková deprivácia, koľko by sme mali priemerne spať, a ako sa naučiť zaspávať v posteli.
Žena spiaca na stole plnom kávy. (zdroj: Adobe Stock)Text pre vás preložila kolegyňa Michaela Džomeková.
Veda nemá pre starších otcov a ich deti dobré správy
Necelý mesiac po tom, ako 79-ročný herec Robert de Niro oznámil, že sa stal siedmy raz otcom, sa do klubu neskorého otcovstva pridal aj jeho kolega, 83-ročný Al Pacino. Začiatkom júna potvrdil, že spolu s o 54 rokov mladšou partnerkou Noor Alfallahovou čakajú dieťa.
Pripojili sa tak k mnohým hercom, hudobníkom či politikov, ktorí si takto „predĺžili“ mladosť.
A aj keď sa zdá, že oslavujú šťastné udalosti, vyvoláva to otázku vhodnej vekovej hranice pre otcovstvo a možných rizík pre dieťa aj matku. Ukazuje sa totiž, že ani vek otca nie je v tomto smere zanedbateľný.
Newyorský lekár internista Stuart Fischer pre britský bulvárny denník Daily Mail v súvislosti s Al Pacinom uviedol, že v takom vysokom veku je rizikové mať dieťa.
„Pôjde ako 80-ročný otec na bejzbalový zápas, skontroluje domácu úlohu dieťaťa a uistí sa, že si vie zaviazať topánky? Odpoveď je nie... ak máme na mysli len jeho a nie jeho asistentov,“ poznamenal.
Navyše, výskumy poukazujú na negatívne vplyvy vysokého veku otca na plodnosť, pôrodnú váhu a výskyt záchvatov u novorodencov či na genetické mutácie a autizmus.
V texte kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: ch otcov a ich Pre Al Pacina či De Nira nie je vek prekážkou. Veda však nemá pre starších otcov a ich deti dobré správy sa dozviete, ako stúpa vek otcov, aký to má vplyv na ich deti, a aká je spojitosť medzi vekom otca a autizmom u detí.
Al Pacino a Robert De Niro vo filme Martina Scorseseho The Irishman. (zdroj: IMDB)Slovensko trápia epidémie kliešťovej encefalitídy
"Keď sme sa s kamarátkou vrátili z prechádzky, sťažovala sa, že ju niečo svrbí na nohe. Asi ju niečo uštiplo. Museli sme si obe nasadiť okuliare, až vtedy sme zbadali, že je to kliešť," hovorí Iveta Ivaničová z Banskej Bystrice.
Začiatok príbehu o tom, ako dve dôchodkyne v lese pátrali po kliešťoch, neprekvapí. Zvrat príde až vtedy, keď Ivaničová dodá, že incident sa odohral začiatkom februára.
Na Slovensku je v dôsledku klimatickej zmeny stále teplejšie. Upozorňujú na to vedci a vedkyne. Dôkazom sú aj kliešte, ktoré na Slovensku stretnete už aj v zime. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje sezónnu aktivitu našich kliešťov na obdobie od marca do novembra.
Súčasne dodáva, že miernejšie zimy v posledných rokoch ich umožňujú zachytiť aj v zimných mesiacoch. Zo sezóny sa teda stal celý kalendárny rok.
V netradičnom chlade, netradične ďaleko. Kliešte postupne prenikajú na sever Slovenska do vyššie položených oblastí.
Slovenská akadémia vied upozorňuje, že v 80. rokoch 20. storočia bola na Slovensku horná hranica výskytu kliešťa obyčajného okolo 800 metrov nad morom, kým v súčasnosti sa bežne vyskytuje do výšky 1000 metrov a v ojedinelých prípadoch až do 1200. No kliešte už objavili aj v Nízkych Tatrách v oblasti sedla Čertovica, teda vo výške 1440 metrov nad morom.
Viac o tejto téme sa dočítate v texte Ester Viktórie Ziffovej s názvom: Slovensko trápia epidémie kliešťovej encefalitídy. Môžete ju dostať už aj na horách.
Kliešť môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. (zdroj: TASR)Vizita: O ľuďoch, ktorí trpia spinálnou svalovou atrofiou
Spinálna svalová atrofia je vrodené ochorenie, pri ktorom dochádza k postupnému ubúdaniu svalstva. Postihnuté bývajú častejšie dolné končatiny než horné, no pacienti majú tiež problémy s prehĺtaním a s dýchaním.
"Dospelí pacienti s týmto ochorením väčšinou trpia desať, dvadsať, aj tridsať rokov. Vedia, že ochorenie bude len progradovať," hovorí v podcaste Vizita Marek Krivošík, primár druhej neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava.
"Pri prirodzenom priebehu ochorenia bude z chodiaceho pacienta časom sediaci a zo sediaceho zase ležiaci. Náš cieľ je udržať ho minimálne tam, kde sa pacient nachádza, keď k nám príde," dodáva.
V novej epizóde sme sa rozprávali o tom, či dnes už vieme, čo je hlavnou príčinou vzniku spinálnej svalovej atrofie, kedy sa toto ochorenie najčastejšie prejavuje, ako sa dá liečiť, alebo na čo zabúdame, keď hovoríme o pacientoch s nervovo-svalovými ochoreniami.
Text nájdete na webe SME aj prepísanej podobe pod názvom: Neurológ: Ak dieťa nejakú schopnosť nadobudlo a zrazu ju začne strácať, treba spozornieť.
Neurológ Lukáš Krivošík. (zdroj: SME - MARKO ERD)Podcast Zoom: Paleo diéta nefunguje, ukazujú výskumy
Máme problém. Teda, tých máme kopu, ale myslíme na problém s antibiotikami: presnejšie s tým, že si na ne baktérie budujú odolnosť a v tomto evolučnom súboji už nejaký čas nevyhrávame.
Možno sa však črtá naša záchrana. Vedci totiž teraz zistili, že pomôcť by mohlo antibiotikum, ktoré objavili už pred 80 rokmi.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na jedno staré antibiotikum, dozvieme sa, prečo to s umelými sladidlami nie je také ružové a zistíme, prečo paleo diéta nefunguje.
Hlasujte za Vizitu v Podcaste roka 2023
Myšlienka vytvoriť podcast Vizita sa zrodila približne pred rokom. Chcela som prinášať rozhovory s lekármi, vedcami, výživovými poradcami či ošetrujúcim personálom nielen čitateľom, ale aj podcastovým poslucháčom a poslucháčkam.
Odvtedy sme pre vás nahrali 40 epizód, ktoré si vypočuli desaťtisíce ľudí. A aj vďaka vašej priazni sa podcast Vizita objavil medzi nominovanými v súťaži PODCAST roka v kategórii Zo života.
Mám z toho naozaj úprimnú radosť. Preto, ak sa vám podcast páči, budem rada, ak mu pošlete svoj hlas na adrese: podcastroka2023.sk. Prispejete tak k tomu, aby sa Vizita dostala ešte k širšiemu okruhu poslucháčov.
Nový podcast Vizita o zdraví moderuje Denisa Koleničová. (zdroj: Jozef Jakubčo, Viktor Hlavatovič)Odporúčanie: O peniazoch sa musíme baviť, aj keď ide o život
Prípad malej Editky so spinálno-muskulárnou atrofiou, ktorej zdravotná poisťovňa musela na príkaz súdu preplatiť drahú génovú terapiu, otvoril veľa dôležitých otázok - z oblasti medicíny, udržateľnosti verejných financií, práva, ale aj morálky.
Odhalil tiež viaceré slabiny nášho zdravotníckeho systému - jednou z nich je aj existencia výnimiek v preplácaní liekov.
Ďalším problémom sú spoločenské očakávania a verejná debata o liekoch: ľudia očakávajú, že poisťovňa preplatí každú liečbu, ktorá existuje a odmietnutie úhrady považujú za dôkaz zlyhaného zdravotníctva.
Ako rozhodovať o liekoch tak, aby sme verili, že peniaze sú u nás rozdelené spravodlivo - a najlepšie ako sa len dá?
V ďalšej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Michalom Staňákom, šéfom novej štátnej inštitúcie, ktorá rieši, ktoré drahé lieky je vhodné preplácať z verejných zdrojov.
Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO) vznikol nedávno - po vzore západných krajín Európskej únie - a jeho úlohou je prinášať do rozhodovacích procesov vedecký prístup a transparentnosť.
“V medicíne sa veľa pracuje s nádejou, lebo to je to, čo zostáva vo chvíli, keď sa človek dostáva do úzkych - zostáva mu nádej, že to ešte môže byť lepšie. Ale častokrát má tá nádej veľmi malý prínos a liečivo, ktoré nádej prináša, príliš malý prínos vo vzťahu k peniazom, ktoré sa doňho dajú. Takže v tom treba byť ostražitý,” vraví Michal Staňák v podcaste.
Rozoberajú spolu, akým dilemám čelí slovenské zdravotníctvo - a ako sa s podobnými problémami vyrovnali alebo snažia vyrovnávať v zahraničí.
“To, aké drahé dnes niektoré lieky sú, na to dnešné zdravotnícke systémy pripravené nie sú. Keď boli dizajnované, s týmto [nárastom cien] sa nerátalo. Takže realita je taká, že prioritizácia sa tu nejak diať musí,” dodáva.
“Lekár sa môže reálne dostať do situácie, ktorá sa volá morálna tieseň. Vie, že tu je liek, ktorým by mohol pacienta liečiť, ale nemá ho k dispozícii. A táto situácia je náročná.”
Barbora sa pýta aj na to, ako Staňák vníma verejnú debatu, ktorá vznikla okolo prípadu malej Editky. Tiež na ďalšie dilemy v preplácaní liečby, ktoré verejnosť až tak nesleduje. Šéf NIHO vysvetlí aj to, ako preplácanie Editkinho lieku napokon vyhodnotil jeho úrad.
