Vitajte,
začínate čítať 43. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Koleničová a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Jedlo hrá v našom živote dôležitú úlohu. Ľudské telo bez neho nemôže fungovať. Nemalo by nám len chutiť, ale aj posilniť imunitu a ochrániť pred rozličnými ochoreniami.
Môže nás však cviklová šťava zbaviť rakoviny? Vyliečime brusnicami zápal močového mechúra? A zhoršuje čokoláda akné?
Aj týmto otázkam sa budeme venovať v diskusii na Tyršáku. Odpovedať budú urológ Ján Švihra mladší a výživová špecialistka Nikoleta Šimonová.
Príďte v stredu 12. júla na Tyršák. Vstup je voľný. Budeme sa na vás tešiť.
Tento týždeň sa v newsletteri Vizita pozrieme na viacero nových objavov: umelú maternicu, jedinečnosť uší aj spojenie ADHD s emocionálnymi problémami.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newsletteru Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Vedci vytvorili umelú maternicu
Vedci v Španielsku predstavili prototyp umelej maternice, ktorý by mohol pomôcť extrémne nedonoseným deťom.
Ide o deti, ktoré sa narodia už v šiestom mesiaci tehotenstva. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie ich len v roku 2019 zomrelo na celom svete približne 900-tisíc.
Prototyp dokáže udržať plod v ochrannom prostredí a dodať mu živiny cez pupočnú šnúru. Vďaka tomu by mu mal poskytnúť čas, ktorý potrebuje napríklad na vývoj pľúc, tráviaceho traktu alebo mozgu.
Práve to môže zvýšiť šancu predčasne narodených detí na zdravý život bez závažných komplikácií.
Viac o tejto téme sa dočítate v texte: Vedci vytvorili umelú maternicu. Môže pomôcť deťom, ktoré sa narodili v šiestom mesiaci.
Ilustračné foto. (zdroj: pixabay.com)Pri identifikácii ľudí pomáha DNA a odtlačky prstov. Rovnako užitočné vedia byť aj uši
Nemusíte byť vášnivým čitateľom detektívok, aby ste vedeli, že odtlačky prstov sú v kriminalistickom svete nesmierne dôležité.
Dôvod je jednoduchý. Sú jedinečné. A práve preto už približne 170 rokov slúžia na identifikáciu osôb, a to nie iba pri trestných činoch. Dokonca sú výnimočné nielen pre každého jednotlivca, ale pre každý prst.
Nová štúdia, ktorú nedávno publikoval odborný časopis Morphologie odhaľuje, že jedinečné nie sú len odtlačky našich prstov. Rovnako spoľahlivé na identifikovanie osôb môžu byť aj uši.
Viac o tejto téme sa dozviete v texte: Pri identifikácii ľudí pomáha DNA a odtlačky prstov. Rovnako užitočné vedia byť aj uši.
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Počet pacientov s ADHD rastie na celom svete. Hlavným príznakom sú aj emocionálne problémy
Porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou (ADHD) je u detí jednou z najčastejších porúch duševného zdravia. Na celom svete postihuje približne 7,2 percent ľudí do 18 rokov, pričom mnohí z nich budú mať poruchu aj v dospelosti.
Deti s ADHD sú impulzívne, nepozorné, nedokážu sa sústrediť, odbiehajú od činností a robia aj tri veci naraz.
"ADHD sa diagnostikuje podľa kritérií z manuálu DSM-5 (diagnostický a štatistický manuál duševných porúch, pozn. red.), ktoré zahŕňajú príznaky nepozornosti, hyperaktivity a impulzivity. Výskumníkom je však čoraz jasnejšie, že tento stav sprevádzajú aj problémy so sebaovládaním, ktoré ovplyvňujú schopnosť regulovať emócie," píšu v texte na portáli The Conversation neuropsychologička Barbara Jacquelyn Sahakian a kognitívna neurovedkyňa Christelle Langley z prestížnej univerzity v Cambridgei.
Odborníčky tvrdia, že problémy s reguláciou emócií sa pri ADHD dlho zanedbávali. Súčasný výskum však naznačuje, že môžu byť chýbajúcou časťou skladačky: napovie, čo sa deje v mozgu pacientov s touto diagnózou, a ako ich môžeme lepšie liečiť.
Viac o tejto téme sa dozviete v článku: Počet pacientov s ADHD rastie na celom svete. Hlavným príznakom sú aj emocionálne problémy.
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Podcast Vizita: Syntetické embryá a ruky ovládané mimozemšťanmi? Vitajte v realite 21. storočia
Niektorí si myslia, že nie sú nažive, iní, že ich ruku riadi vyššia kozmická sila a existujú aj takí, ktorí vnímajú predmety okolo seba ako obrovské a ľudí ako miniatúry.
Mnohé psychiatrické diagnózy sú dnes už známe. Spomeňme len niekoľko z nich - úzkostná porucha, depresia, schizofrénia alebo bipolárna porucha. Okrem nich však existujú aj veľmi ojedinelé syndrómy. Sú to prípady, s ktorými sa mnohí psychiatri nestretnú ani za celý svoj profesijný život.
Pravidelne raz za mesiac sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata.
Budem sa v nej totiž rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede.
V novom vydaní spolu rozberali aj kmeňové bunky. O ich vlastnostiach sme sa dozvedeli len pred pár desiatkami rokov. Veda však napreduje neuveriteľným tempom a dnes ich vieme využívať na liečbu dedičných aj rakovinových ochorení.
Na veľkej konferencii v Bostone zaoberajúcej sa výskumom buniek prišli prednášajúci s ďalším revolučným objavom. Kmeňové bunky použili na vytvorenie syntetického ľudského embrya.
Denisa Koleničová a Simona Schwarz. (zdroj: SME)Z archívu: Podcast Vizita o ADHD
Narušená koncentrácia a pozornosť, porucha kontroly impulzov, kolísavé nálady či extrémny nepokoj. Aj takto sa môže prejavovať porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou, ktorú odborníci nazývajú ADHD.
Podľa dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) počet detí s psychickými poruchami, ktoré sa liečia v psychiatrických ambulanciách, rastie. Medzi najčastejšie patrí práve ADHD.
Aj tak ho niektorí ľudia stále považujú len za akúsi vymyslenú chorobu moderných čias pre "neposlušné deti" alebo "lenivých rodičov".
"O ADHD kolujú rôzne mýty. Na internete nájdete scientologické videá, v ktorých tvrdia, že je to umelo vytvorená porucha, ktorá vlastne neexistuje. Prípadne, že je to len vymyslená diagnóza, ktorá vznikla po nátlaku farmaceutických firiem a zlých psychiatrov, ktorí majú potrebu deti nasilu diagnostikovať a zarábať na tom," hovorí v podcaste Vizita školský psychológ Radovan Kyrinovič.
V staršej epizóde podcastu Vizita sme sa rozprávali o tom, ako sa ADHD najčastejšie prejavuje u detí aj dospelých, či ide o dedičnú, alebo získanú poruchu, a v čom môže ľudí limitovať.
Denisa Koleničová a Radovan Kyrinovič. (zdroj: SME)Odporúčanie: Kniha Anatómia, príbeh lásky
Rozumiem vám. Máte predsudok ku knihám, ktoré majú v názve príbeh lásky. Aj ja som s tým zápasila. Ale potom som si povedala, že sa sústredím najmä na tú anatómiu a budem veriť, že autorka to má rovnako. A nebola som ďaleko od pravdy.
Kniha Anatómia: Príbeh lásky. (zdroj: Denisa Koleničová)Vďaka tejto knihe sa ocitnete v Edinburghu v roku 1817. Hlavnou hrdinkou je Hazel, ktorú fascinuje medicína a najmä anatómia.
A to až tak veľmi, že sa rozhodne prezliekať za muža, aby mohla navštevovať seminár pre medikov. Jedného dňa ju však odhalia a následne vylúčia. A tak je donútená kupovať si mŕtvoly od podivného mladíka, ktoré pitve vo svojom malom laboratóriu.
Samozrejme, kniha má viacero dejových liniek, napínavý príbeh, hovorí o záhadnej chorobe aj o elixíre mladosti. A pre mňa to je ideálna oddychová literatúra na leto.
Autorkou je Dana Schwartzová: televízna scenáristka a tvorkyňa jedného z najznámejších historických podcastov Noble Blood. Ako novinárka a kritička písala pre časopisy Entertainment Weekly, Marie Claire, Glamour, GQ, Cosmopolitan alebo Vanity Fair.
