Počas letných horúcich dní hľadáme nielen tieň a trochu vánku, ale aj jedlo a nápoje, ktoré nás osviežia a nezaťažia príliš organizmus. Aj rodičia dojčiat a batoliat rozmýšľajú, ako im uľahčiť prežívanie horúčav.
Odborníčka na stravovanie detí EVA BLAHO v rozhovore pre SME radí konzumáciu ľahších jedál, akými sú ovocie, zelenina či biely neochutený jogurt. Tvrdí, že dôležitý je dostatočný príjem vhodných tekutín, teda vody, materského mlieka, formuly.
„V lete je ideálne vyhýbať sa komerčným zmrzlinám, nanukom či sorbetom. Je v nich pridaný cukor, ktorý nie je pre dieťa do jedného roka ideálny,“ konštatuje Blaho, odborná garantka projektu Zdravé bruško, ktorá dodáva zdravú stravu do materských škôl.
V rozhovore sa dočítate:
- s akými mýtmi či hoaxami o stravovaní malých detí sa stretáva,
- čo robiť, ak dieťa nechce jesť,
- ako prispôsobiť batoľatám jedlo v lete, keď sú teploty vyššie,
- ako pripraviť stravu na dlhšiu cestu s malým dieťaťom,
- čo môže batoľa ochutnať v reštaurácii z nášho taniera,
- aké sú jej osvedčené letné recepty pre deti.
Čo všetko by mal obsahovať jedálny lístok dieťaťa, ktoré začína s prvými príkrmami?
Pri zavádzaní príkrmov je dôležité, aby sa dieťa postupne zoznamovalo s jednotlivými druhmi potravy. Ideálne je začať zeleninou a obilninami, napríklad ryžou, cestovinami, pšenom, pohánkou, krúpami, kuskusom či bulgurom.
Postupne pridávať mäso a vajíčko. Mäso je oproti zelenine a obilninám ťažšie na trávenie.
V čom sa líši od stravovania dvojročného či trojročného dieťaťa?
Hovorí sa, že od jedného roku môže dieťa jesť úplne všetko. To však neznamená, že by už malo konzumovať vyprážané rezne so zemiakovým šalátom. Týka sa to len základných potravín, ako sú mäso, zelenina, vajíčka, mlieko, mliečne výrobky a obilniny. Tie by mali prejsť iba jednoduchou prípravou.
Nutričná vedkyňa: Dieťa sa s novou potravinou musí stretnúť viac ako 20-krát, kým ju akceptuje Čítajte Deti sa v štyroch až šiestich mesiacoch s jedlom iba zoznamujú. Porcie sú oveľa menšie a je v poriadku, ak dieťa zje jednu-dve lyžičky pyré a trochu zahryzne do cestoviny. Postupne sa porcia zväčšuje a tráviaci trakt si zvyká na jednotlivé makronutrienty.
S akými mýtmi či hoaxami o stravovaní malých detí sa stretávate?
Často sa stretávam s tým, že mlieko je pre deti nevhodné, alebo s tým, kedy je potrebné, podobne ako aj iné alergény, pridať ho do stravy. Práve imunologické okno je veľmi diskutovanou témou. Či ísť podľa neho alebo nie.
Imunologické okno
Vedecké výskumy ukazujú, že v období medzi sedemnástym a dvadsiatym štvrtým týždňom života dokáže organizmus dieťaťa tolerovať alergény v strave, a tak si vytvoriť lepšiu imunitu a odolnosť.
Veľmi skoré, ako aj veľmi neskoré zavádzanie alergénov, zvyšuje riziko vzniku potravinovej alergie a ostatných alergických ochorení.
Zdroj: Iniciatíva 1000 dní
Najnovšie výskumy a štúdie však potvrdzujú, že je dobré, keď sa dieťa v období, keď má imunologické okno, teda vo veku štyri až šesť mesiacov, zoznámi s alergénmi.
Neznamená to, že musí zjesť pol rožka, stačí aj jeden hryz, pocmúľať či oblízať lyžičku.
V tomto období by to naozaj malo byť o zoznamovaní sa s potravinami a alergénmi.
Deti to prirodzene robia, keď lezú po zemi a zbierajú omrvinky. Pri tom sa s alergénmi stretnú či chceme alebo nie. A tak si prirodzene budujú imunitu.
Ako je to teda s mliekom a deťmi?
