O behu sa často hovorí ako o športe, pri ktorom je dôležitá vytrvalosť. Treba najmä začať, vydržať prvých desať pokusov a želané zlepšenie sa dostaví. Okrem endorfínov by sa mali dostaviť aj príjemné pocity z toho, že zabehnutá trať sa prirodzene predlžuje.
No zdá sa, že u niektorých ľudí, bez ohľadu na to, ako usilovne trénujú, zlepšenie neprichádza. Zatiaľ čo iní sa zase zdajú prirodzene nadaní a dokážu bez problémov zabehnúť niekoľko kilometrov už po pár tréningoch.
„Časť závisí od toho, akému druhu tréningu sa venujete, alebo ako sa stravujete. Nedávna štúdia však ukázala, že odpoveď, prečo sú niektorí ľudia vo vytrvalostnom cvičení lepší, môže poskytnúť aj genetika,“ píšu v texte na portáli The Conversation Henry Chung z University of Essex, Dan Gordon a Justin Roberts z Anglia Ruskin University.
„Zistili sme, že genetika prispieva k tomu, ako dobre telo reaguje na cvičenia, ktoré sú založené na vytrvalosti, napríklad na bicyklovanie, beh alebo plávanie. Môže to znamenať, že ak ide o beh na dlhé trate, niektorí majú prirodzenú výhodu oproti ostatným,“ vysvetľujú.
Genetickú informáciu získali zo slín
Do štúdie britských vedcov sa zapojilo 45 účastníkov vo veku 20 až 40 rokov, pričom viac ako polovica z nich boli muži. Odborníci ich náhodne rozdelili do dvoch skupín.
Prvej skupine predpísali prísny bežecký program založený na vytrvalosti. Pozostával z 20- až 30-minútového behu vonku, trikrát za týždeň. Naopak, druhá skupina, ktorú vedci považovali za kontrolnú, dostala inštrukcie, aby pokračovala vo svojej bežnej dennej rutine.
Počas celého obdobia odborníci sledovali akúkoľvek fyzickú aktivitu v oboch skupinách.
