Pat Bennetová, dnes už 68-ročná žena, každý deň behala a jazdila na koni. No v roku 2012 jej diagnostikovali amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS), progresívne ochorenie, ktoré napáda oblasti mozgu kontrolujúce pohyb.
Aj keď s narastajúcimi ťažkosťami, stále sa vie obliecť či písať na počítači. Už však nie je schopná používať pery, jazyk či čeľusť. Jej reč bola prvá, ktorú ochorenie ovplyvnilo.
Stredoškolská učiteľka matematiky Ann mala 30, keď v roku 2005 utrpela mozgovú príhodu, po ktorej zostala vážne ochrnutá a neschopná rozprávať.
"Cez noc som o všetko prišla. Mala som 13-mesačnú dcéru, osemročného nevlastného syna a 26-mesačné manželstvo," píše Ann na počítačovej obrazovke pomocou nepatrných pohybov hlavy.
Lekárka: Ochorenie ALS dostane rodinu často až do existenčných problémov. A štát nereaguje adekvátne Čítajte Uvedenými chorobami trpia stále, ale vedecký a medicínsky pokrok im umožnil zlepšiť komunikačné schopnosti. Vďaka mozgovým implantátom podporených umelou inteligenciou môžu komunikovať s nevídanou presnosťou a rýchlosťou.
V auguste boli v časopise Nature uverejnené dve výskumné práci, v ktorých vedci predstavili zariadenia dekódujúce mozgové signály ochrnutých ľudí a prekladať ich do slov rýchlejšie ako predtým. Oba tímy dúfajú, že budú pokračovať v zvyšovaní rýchlosti a presnosti svojich zariadení pomocou spoľahlivejších dekódovacích algoritmov.
Spoluautor jednej zo štúdii Frank Willett zo Stanford University hovorí, že ide o vedecký dôkaz konceptu, nie o skutočné zariadenie, ktoré by ľudia mohli používať v každodennom živote. Vníma to však ako veľký pokrok smerom k obnoveniu rýchlej komunikácie pre ľudí s ochrnutím, ktorí nemôžu hovoriť.
"Predstavte si, aké odlišné bude vykonávanie každodenných činností, akými sú nakupovanie, schôdzky, objednávanie jedla, telefonovanie, vyjadrovanie lásky alebo uznania, či dokonca aj hádanie, keď neverbálni ľudia budú môcť komunikovať v reálnom čase," napísala Bennetová v tlačovej správe, ktorá zariadenie testovala.
V texte sa dočítate:
- Ako vyzeral výskum Stanfordskej univerzity.
- Koľko slov za minútu dokázalo zariadenie preložiť.
- Aká bola chybovosť.
- V čom bol výskum Kalifornskej univerzity v San Franciscu (UCSF) iný.
- Aké sú limity oboch výskumov.
Trojnásobne rýchlejšie ako predošlé technológie
Pre účely výskumu Stanfordskej univerzity chirurg implantoval do Bennetovej mozgu v oblastiach kľúčových pre reč štyri senzory veľkosti pilulky.
Tie sú pripojené k jemným zlatým drôtom, ktoré prechádzajú cez podstavce priskrutkované k lebke, ktoré sú potom káblom pripojené k počítaču.
Keď Bennetová prikáže svojim perám, jazyku a čeľusti, aby vydávali zvuky pre vytvorenie slov, algoritmus dekóduje informácie vychádzajúce z jej mozgu.
