"Veľmi často sa stretávam s tým, že ľudia považujú svoje nesprávne fungujúce trávenie za normálne a hovoria si, že nemajú až taký problém alebo vôbec netušia, že nejaký majú. Potom prídu ku mne a ja im poviem, že ak majú stolicu raz za sedem dní, problém to určite je," hovorí výživová terapeutka MICHAELA BIRKUSOVÁ.
Už roky sa venuje klientele, ktorá má rôzne funkčné poruchy trávenia, predovšetkým IBS - syndróm dráždivého čreva. Mnohí ľudia sa pritom s touto diagnózou trápia roky a bezvýsledne obiehajú gastroenterologické vyšetrenia.
"Chápem lekárov, že nechcú dať človeku finálne stanovisko, povedať, že má IBS a zatvoriť ho do škatuľky, v dôsledku ktorej sa môže stať, že už nikdy nepríde na kontrolu. Keby však lekár stanovil predpokladanú diagnózu a vyslal osobu k výživovému terapeutovi, s ktorým to v pokoji dokončí a ďalej preskúma, mohlo by sa stať, že výživový terapeut zistí niečo, čo lekár nie," vysvetľuje.
Ľuďom s takýmito tráviacimi poruchami tiež neodporúča zveriť sa do rúk hocikomu a už vôbec nie spoliehať sa na komerčné "testy intolerancií", ktoré sú podľa nej len o biznise laboratórií.
V texte si prečítate:
- Prečo pri funkčných poruchách trávenia nie je problémom iba strava.
- Čo je to IBS - syndróm dráždivého čreva, ako sa diagnostikuje a lieči.
- Ako funguje Low FODMAP diéta.
- Ako s funkčnými poruchami trávenia súvisí črevný mikrobióm.
- Prečo nie je vhodné robiť si komerčné testy na intolerancie.
- Komu sa zveriť do rúk pri problémoch a prečo by to nemal byť fitnestréner.
Funkčnými poruchami trávenia, z veľkej časti práve IBS - syndrómom dráždivého čreva, trpí podľa medzinárodných dát vyše 40 percent svetovej populácie. Čo nám toto číslo hovorí?
Hovorí, že existuje veľká časť populácie, ktorá sa trápi s nejakým diskomfortom ohľadom trávenia. Kvalita života vtedy klesá, čo je najväčší problém. Pri funkčných poruchách tráviaceho traktu dochádza k absolútnej dysfunkcii, trávenie nefunguje tak, ako by malo.
Nejde len o to, že má človek zápchu, hnačku či nafukovanie, do úvahy treba brať aj vstrebávanie živín. Keď to ľudia napríklad dlhodobo neriešia alebo nemajú správnu diagnózu, ich telo nie je schopné získať dostatok vitamínov, minerálov a ďalších stopových prvkov, ktoré potrebuje pre správne fungovanie.
To už sa rozprávame o tele komplexne, nielen o probléme tráviaceho traktu. Človek sa na jednej strane necíti dobre, na druhej strane telo nedostáva adekvátnu výživu.
Často sa stáva, že takíto ľudia sa potom dostávajú do začarovaného kruhu, keď prestávajú jesť. Pribalia si tak problém navyše a ďalšie problémy sa potom nabaľujú. Vo finále sa dostávajú do extrémnej frustrácie a nevedia čo ďalej.
Ukazuje sa tiež, že takéto poruchy trávenia sa týkajú viac žien. Prečo?
Veda zatiaľ nemá jasnú odpoveď. Predpokladá sa však spojitosť s hormonálnym profilom žien. Ženy napríklad zažívajú menštruačný cyklus a zistilo sa, že v dňoch pred začiatkom menštruácie sa im stav zhoršuje, a potom to zrazu odíde.
Je to priamo naviazané na hormóny. V určitých obdobiach, napríklad v tehotenstve, sa zase mnohým, aj keď nie všetkým, uľaví. Zaujímavé tiež je, že práve u žien sa IBS začína rozvíjať počas puberty, keď prechádzajú obrovskou hormonálnou búrkou.
Okrem toho veda odsledovala aj generačnú záťaž citlivým trávením, kde sa takéto trávenie "dedí" v rámci zaužívaných stravovacích návykov, spôsobe riešenia stresových situácií, vzorcami správania.
Jednoznačne je zatiaľ potvrdená tzv. epigenetická súvislosť. Takže je možné, že ak má osoba citlivé trávenie, má ho aj jej mama, mala ho babka a možno aj jej predkovia.
Akú rolu zohráva psychika? U ľudí s IBS je stres častým spúšťačom, no narážam aj na emocionálnu záťaž a tlaky, ktorým čelia viac ženy než muži. Hovoria niečo výskumy aj o tomto?
Áno, aj toto sa veľa skúma a ohľadom danej problematiky existuje veľa prác a hypotéz. Funkčné poruchy trávenia sú jednoznačne prepojené s hypersenzitívnym nervovým systémom a porušenou komunikáciou na trase mozog-črevo.
Zároveň vieme, že hypersenzitívny nervový systém spúšťa psychický diskomfort. Nervy sú dráždené, na čo reaguje telo napríklad zvýšenou produkciou stresových hormónov a tie spustia symptómy napríklad aj tráviaceho traktu. A zase sa dostávame do začarovaného kruhu.
Zo skúseností s mojou klientelou, ale aj z rozhovorov s mojimi mentormi a výživovými terapeutmi a terapeutkami v medzinárodných komunitách je zjavné, že psychika je jedným z najvýznamnejších spúšťačov.
Práve emočná záťaž, ktorú spomínate, je jedným z faktorov, ktorý sa vo výskumoch často spomína, aj keď zatiaľ ešte nepoznáme presné kauzality.
Predpokladá sa však, že ženy sú častejšími pacientkami aj pre ich intenzívnejšie emocionálne prežívanie. Spoločnosť má na ne obrovské nároky a ich telo s hypersenzitívnym nervovým systémom to potom nezvláda.
Ľudia sa s funkčnou poruchou trávenia zvyčajne trápia dlho sami, lebo rozprávať o tom, aké máme trávenie, ako vyzerá naša stolica alebo aké nepríjemné symptómy prežívame, je často tabu. Čomu takéto nastavenie vo výsledku škodí?
Človeku samotnému. Tento rok som napríklad mala zaujímavú šnúru prednášok vo výrobných podnikoch. V rámci prezentácie som ukazovala aj tzv. Bristolskú škálu stolice. (klasifikuje formy stolice do siedmich kategórií, vyvinul ju gastroenterologický tím z Bristolskej univerzity, pozn. red.)
