Erekcia je pomerne komplikovaný dej.
Ako ho veľmi zjednodušíme, dal by sa vysvetliť nasledovne: toporivé telesá nasávajú krv, a keď jej majú dostatočne veľa, priškrtia sa o tunicu albugineu, ktorá tvorí ich obal. To zamedzí krvi, aby z daného miesta určitý čas odtekala. Následne nastáva stoporenie penisu.
Na úrovni buniek je však celý proces omnoho zložitejší. Dokazuje to aj odborná štúdia vedcov z Karolínskeho inšitútu vo Švédsku, ktorú nedávno uverejnil prestížny časopis Science.

Zisťovali v nej, aká je v celom tomto procese úloha najpočetnejších buniek v penise - fibroblastov, o ktorých sme doposiaľ vedeli len málo.
Pomáhajú bunkám relaxovať
Fibroblasty sú základné bunky väziva. Mávajú vreteňovitý alebo hviezdicovitý tvar, výbežky a oválne jadro.
„Zistili sme, že fibroblasty pomáhajú bunkám hladkého svalstva relaxovať,“ vysvetľuje novoobjavenú funkciu buniek v texte na portáli The Conversation jeden z autorov štúdie profesor Christian Göritz z Oddelenia bunkovej a molekulárnej biológie v Karolínskom inštitúte.
Experimenty robili na penisoch myší. Ožarovali ich modrým svetlom, vďaka čomu aktivovali fibroblasty. Následne sa ukázalo, že aktivácia fibroblastov pomocou svetla viedla k uvoľneniu buniek hladkého svalstva a zvýšila prietok krvi.
„Účinnosť pri podpore relaxácie závisí od počtu fibroblastov. Väčšie množstvo fibroblastov viedlo k ľahšej relaxácii a zvýšenému prietoku krvi,“ objasňuje Göritz.
Vedci tiež dokázali, že počet fibroblastov nie je statický a určili signálne molekuly, ktoré regulujú ich počet v penise. Avšak pomerne rýchlo sa ukázalo aj to, že fibroblastov nemôže byť priveľa. Príliš veľké množstvo malo totiž negatívne dôsledky: myši vykazovali erekcie trvajúce niekoľko hodín.
„U mužov to zodpovedá bolestivému patologickému stavu, ktorý sa volá priapizmus a vyžaduje návštevu nemocnice,“ hovorí profesor molekulárnej biológie.
Treba erekciu trénovať?
Zároveň si vedci začali klásť otázku, či treba erekciu trénovať.
„U ľudí sa väčšina erektilného tréningu odohráva prirodzene počas spánku, pričom muži zažívajú tri až päť erekcií za noc, čo je známe ako nočná erekcia,“ vysvetľuje Göritz.
Priapizmus
- Je pretrvávajúca až bolestivá erekcia bez sexuálnej stimulácie.
- Môže trvať štyri i viac hodín.
- Neliečený priapizmus môže viesť k poškodeniu alebo zničeniu tkaniva penisu a k trvalej erektilnej dysfunkcii.
Rozhodli sa, že u myší umelo zmenia frekvenciu erekcií.
Podali im špeciálny liek, vďaka ktorému bolo možné jednoducho vypnúť a zapnúť erekciu. Špecificky totiž aktivoval nervové bunky v oblasti mozgu zodpovednej za erekciu.
Vedci prekvapivo zistili, že počet fibroblastov v penise sa menil v závislosti od frekvencie erekcie.
Zjednodušene povedané, čím častejšie boli erekcie, tým bolo prítomných viac fibroblastov, a teda aj lepší prietok krvi.
„To znamená, že je ľahšie začať a udržiavať erekciu so zvýšenou frekvenciou.“ komentuje Göritz.

Zohľadnili aj vek
Počet nočných erekcií počas spánku s pribúdajúcim vekom sa znižuje. Odborníci považujú starnutie za jeden z hlavných rizikových faktorov erektilnej dysfunkcie u mužov.
Pri štúdiu penisov starých myší odborníci zistili, že mali nižší počet fibroblastov v porovnaní s mladými myšami. Odhalili aj nižšie prekrvenie penisu.
Jednou z interpretácií môže byť podľa vedcov to, že nižší počet erekcií v spánku ovplyvňuje počet fibroblastov.
Štúdia tiež neobjavila žiadne rozdiely medzi mimovoľnými a aktívne vyvolanými erekciami, pokiaľ ide o počet fibroblastov penisu.
Podľa vedcov by preto pokles nočnej erekcie penisu súvisiaci s vekom, mohol byť potenciálnym cieľom pre budúcu liečbu erektilnej dysfunkcie. Prípadne by sa mohol kompenzovať aktívnym dosiahnutím erekcie.
„Náš výskum odhaľuje mechanizmus na kontrolu erekcie penisu, čím otvára dvere ďalšiemu skúmaniu s cieľom pochopiť a zlepšiť sexuálne zdravie,“ uzatvára molekulárny biológ.
Zdroje: