Sú dni, keď sú aj cvičenie, odoslanie e-mailu či dokončenie práce neprekonateľnými prekážkami.
Naša myseľ uteká do iných zákutí a zrazu ani nevieme ako, a robíme niečo úplne iné. Jednoducho prokrastinujeme.
Podľa odborníkov je prokrastinácia založená na vyhýbaní sa povinnostiam. Ako inak, hlavným vinníkom sú aj v tomto prípade emócie. Práve tie sú totiž zodpovedné za to, že ustupujeme od našich plánov.
"Napríklad písanie prvých riadkov vysokoškolskej eseje môže vyvolať pocity pochybností," vysvetľuje na portáli Live Science Fuschia Sirois, profesorka psychológie na univerzite v Durhame vo Veľkej Británii.
"Ak máte pred sebou rozsiahlu otázku alebo tému, ktorú potrebujete spracovať, môže vo vás nedostatok jasných pokynov vyvolať strach z toho, že nie všetko pochopíte správne, alebo z následkov toho, že sa pomýlite," dodáva.
Čo všetko sa deje v našom mozgu, keď prokrastinujeme? A dá sa vôbec tomuto procesu zabrániť? Odpovede na tieto otázky nájdete v nasledujúcom texte.
Je zbytočná a ešte aj dobrovoľná
Prokrastinácia je špecifická forma sebakontroly, ktorá má dve základné črty: je zbytočná a ešte aj dobrovoľná. Môže byť spôsobená tým, že nastala nepredvídaná krízová situácia, no často ide len o to, že daný človek uprednostňuje iné úlohy.
"Osoba, ktorá prokrastinuje, to zvyčajne robí napriek tomu, že vie, že úloha, ktorú odkladá, je pre ňu alebo iných ľudí dôležitá. Zároveň prokrastinuje aj keď vie, že odkladanie úlohy by mohlo byť pre ňu alebo iných škodlivé," hovorí Sirois.
Dodáva, že chronickí prokratinátori sa zvyčajne snažia zvládnuť a regulovať svoje emócie.
Sirois so svojimi kolegami v roku 2021 uverejnili v odbornom časopise Journal of Research in Personality zaujímavú štúdiu.
Ukázali v nej, že vysokoškoláci s vyšším objemom sivej hmoty v oblasti spojenej so sebakontrolou (konkrétne v ľavej dorzolaterálnej prefrontálnej kôre, pozn. red.), boli menej náchylní na otáľanie ako ich rovesníci.
Čím viac mali nervových spojení medzi touto časťou mozgu a prednými oblasťami, tým lepšie vedeli regulovať negatívne emócie, držali sa úloh a zameriavali sa na dlhodobé benefity.
Podľa vedcov je pravdepodobnejšie, že ľudia s menším počtom spojení medzi týmito oblasťami budú otáľať aj za cenu, že v budúcnosti prídu o odmenu za svoju prácu.
Ťažkosti s reguláciou emócií čiastočne vysvetľujú, prečo majú ľudia s poruchou pozornosti spojenou s hyperaktivitou (ADHD) väčšiu pravdepodobnosť prokrastinovať.
Má v tom prsty aj amygdala
Zaujímavé výsledky priniesla aj štúdia z roku 2018 uverejnená v odbornom časopise Psychological Science.
Amygdala
- je štruktúra mozgu, ktorá priraďuje k udalostiam emočný náboj a zhodnotí ich význam.
- prispieva tiež k zameraniu pozornosti na všetky emočne významné podnety.
- je aktivovaná pri pozitívnych aj negatívnych emóciách.
- Zdroj: kniha Človek, jeho mozog a svet.
Hovorí, že centrum, ktoré v mozgu slúži na detekciu hrozieb - amygdala, má tendenciu byť u prokrastinujúcich ľudí väčšie a teda citlivejšie.
Sirois upozorňuje, že hrozbou pre týchto ľudí môže byť aj veľmi malá úloha. Napríklad napísať email.
Predpokladané nepohodlie však môže byť také silné, že nutkanie vyhnúť sa mu preváži nad akýmikoľvek úvahami o dôsledkoch nedokončenia úlohy.
Zobrazovacia štúdia ukázala, že čím menej spojení existovalo medzi amygdalou a oblasťou mozgu, ktorá určuje, ako reagujeme na hrozby (konkrétne prednou cingulátnou kôrou, pozn. red.), tým bolo pravdepodobnejšie, že ľudia veci odložili.

Môže za to genetika?
"Ako pri každej osobnostnej črte, aj v tomto prípade existujú určité biologické základy," vysvetľuje Sirois.
Výskum naznačuje, že prokrastinácia je spojená s impulzívnosťou na genetickej úrovni a môže ísť o dedičnú vlastnosť.
Sirois však upozorňuje, že hoci môžu existovať určité genetické základy pre prokrastináciu, neznamená to, že ste definitívne uviazli v tomto stave a určuje to, kým ste.
Pri vytváraní našej reakcie na nepríjemné úlohy sú dôležité aj environmentálne vplyvy. Napríklad niekto, kto zvyčajne neotáľa, tak môže urobiť, ak sa ocitne v situácii, ktorá mu na dlhú dobu vyčerpá energiu, aby zvládol ďalšiu úlohu. Ako príklad uvádza psychologička smrť člena rodiny.
"Prokrastinácia sa stáva rýchlym, jednoduchým a "nečestným" spôsobom, ako sa vyhýbavým spôsobom s niečím vyrovnať, keď sú vaše zdroje na zvládanie situácie maximálne vyčerpané," objasňuje.
Ďalej tvrdí, že prokrastinácia môže spôsobiť aj stres, pretože nesplnené úlohy človeku prerastú cez hlavu. Tým sa spustí začarovaný kruh, ktorý môže poškodiť duševné zdravie, znížiť akademický výkon a viesť aj k finančným problémom.
Ako sa z toho dostať?
Výskum z uverejnený v roku 2016 v odbornom časopise Learning and Individual Differences ukázal, že zvládanie vlastných negatívnych emócií môže pomôcť znížiť prokrastináciu.
Psychologička tiež odporúča v prípade náročnej úlohy, urobiť krok späť. Získate tak priestor na to, aby ste zhodnotili, aké emócie vo vás situácia vyvolala a prečo sa im chcete vyhnúť.
Ak ide o prokrastináciu pri písaní vysokoškolskej práce, Sirois radí rozdeliť a pochopiť nejasnosti, prípadne si písanie rozdeliť na čiastkové úlohy.
Pomôcť môže aj taká obyčajná vec - zamyslieť sa a nájsť odpovede na otázky, prečo danú úlohu robíte a akú odmenu vám jej vykonanie môže priniesť.
Zdroje:
DOI: 10.1016/j.jrp.2021.104064
DOI: 10.1177/095679761877
DOI: 10.1016/j.lindif.2016.10.001