Dutý svalový orgán, ktorý pumpuje krv cez obehovú sústavu. To je len veľmi stručný opis srdca. Ide však o veľmi dôležitý orgán, bez ktoré by náš život nebol možný.
Nie vždy však funguje ideálne. Vrodené srdcové chyby sú najčastejšie vývinové anomálie. Národný portál zdravia uvádza, že na Slovensku lekári každý rok diagnostikujú s touto diagnózou približne 500 detí.
„Ak chceme zredukovať riziko vrodených srdcových chýb, tak netreba odkladať tehotenstvo. V súčasnosti vieme aj to, že postupy umelého oplodnenia asi dvojnásobne zvyšujú riziko vzniku vrodených srdcových chýb,“ hovorí pre SME detský kardiológ MARKO BJELOŠEVIČ, ktorý pracuje v bratislavskej poliklinike Váš lekár, ako aj v Detskom kardiocentre a zároveň učí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
V rozhovore sa dočítate:
- Aké je ideálne tempo, v ktorom chce naše srdce fungovať.
- Kedy vznikajú vrodené srdcové vady.
- Či k nim viac vedie genetika alebo vplyvy vonkajšieho prostredia.
- Ako sa zvyšuje riziko vrodenej srdcovej vady, ak tehotná žena pije alebo fajčí.
- Aká je pravdepodobnosť, že ak má jeden z rodičov vrodenú srdcovú chybu, zdedí ju aj dieťa.
- Kedy vie lekár povedať, či sa dieťa narodí s vrodenou srdcovou chybou.
- Či existujú aj prípady, keď lekár diagnostikuje vrodenú srdcovú chybu až po narodení dieťaťa.
- Ktorú vrodenú srdcovú chybu majú deti najčastejšie a ako sa prejavuje.
- Ako by sme sa mali správať k nášmu srdcu, aby bolo šťastné.
Ako vyzerá bežný pracovný deň srdca? Čo všetko musí zabezpečiť?
Srdce nepriamo zabezpečuje funkciu všetkých orgánov tým, že ich zásobuje krvou. Funguje ako pumpa, ktorá potrubiami, teda cievami, zabezpečí, že krv príde k orgánom. Je to zodpovedná a vytrvalá práca.
Srdce dospelého človeka udrie asi 100-tisíckrát za deň. Detské srdce povedzme 200-tisíckrát za deň.
Podľa potreby srdce zrýchľuje a spomaľuje. Pri záťaži sa počet úderov zvyšuje. Ak napríklad dieťa plače, srdce zrýchli na 200 až 220 úderov za minútu. Platí to aj pre dospelých ľudí. Keď dospelý človek beží, jeho srdcová frekvencia sa zvýši na 180 úderov za minútu.
V noci, keď si môže trochu odpočinúť, sa srdce dospelého spomalí na 30 až 60 úderov za minútu. Detské srdce na približne 80.
A takto vytrvalo, bez skutočnej prestávky, udiera celý život. Nakoniec sa tých úderov počas 80-ročného života nazbiera okolo troch miliárd.
Existuje ideálne tempo, v ktorom chce srdce fungovať?
Máme určité ideály, ktoré sa menia vekom. Najrýchlejšie udiera srdce detí v prvom roku života. Čím sme starší, tým sa srdce spomaľuje. Hodnoty sa zastabilizujú po puberte, s tým, že je tam určitý rozdiel medzi mužmi a ženami. Ženám udiera srdce v priemere trošku rýchlejšie.
Máme na to normy, ktoré sú pomerne široké. Na ich základe sa vieme zorientovať, čo je ešte v poriadku. Z tohto pohľadu hodnotíme skôr priemerné frekvencie, pretože pri aktivite, psychickej záťaži, strese alebo strachu, vie srdce naozaj výrazne zrýchliť. Preto sú dôležité priemerné hodnoty.
Čo sa týka frekvencie, jediné, čo srdce vyžaduje, je pravidelný pohyb. Ten môže byť rôzny. Môže to byť aj chôdza, ktorá má najmenej obmedzení. Alebo si môžete ísť zabehať, aj to je pre srdce prospešné: buduje sa vytrvalosť.
Vieme, že pohyb, najmä pravidelný na čerstvom vzduchu naozaj pomáha, predlžuje život, zlepšuje vytrvalosť a prospieva zdraviu.
Vie srdce rozlíšiť, či tlčie rýchlejšie preto, že je človek v strese, alebo preto, že športuje?
Do určitej miery v tom rozdiel je. Vyplýva to z toho, akým mechanizmom sa zrýchli frekvencia srdca, teda ktoré hormóny spôsobia, že srdce zrýchli.
Vo výsledku je však srdcu jedno, prečo v danej chvíli ide rýchlosťou 150 úderov za minútu. Je to preň rovnaká námaha, bez ohľadu na to, či je spúšťačom fyzická aktivita, alebo stres.
Pravdou však je, že stres má aj iné negatívne dopady na naše telo. Ak by malo srdce na výber, určite by radšej išlo tempom 150 úderov za minútu vďaka fyzickej aktivite, než pre stresu.
Nie všetky srdcia fungujú ideálne. Dá sa povedať, kedy vznikajú vrodené srdcové chyby?
Pre vrodené srdcové chyby je najkritickejšie obdobie prvý trimester v rámci vývinu bábätka.
Špecificky by som podčiarkol obdobie šiesteho až ôsmeho týždňa tehotenstva, v ktorom sa dejú najkomplikovanejšie procesy týkajúce sa vývoja srdiečka.
Keď sa v akejkoľvek fáze vývoja srdca udeje niečo negatívne, vzniká z toho konkrétna srdcová chyba. Ak sa stane nejaký problém v prvých fázach vývoja, srdcové chyby dokážu byť veľmi komplexné a závažné.
Vplýva na ne viac genetika alebo vonkajšie prostredie?
Vývoj srdca je veľmi komplikovaný. Ovplyvňuje ho veľa faktorov.
Možno by som ešte spomenul, že v porovnaní s inými vývinovými chybami, napríklad centrálneho nervového systému alebo uro-genitálneho traktu, sú práve vývinové chyby srdca najčastejšie, s ktorými sa stretávame u novorodencov. Postihujú približne jedno percento z nich.
Ovplyvňuje to genetika a potom určité zložky prostredia.
K poruchám príjmu potravy patria klamstvá zo strachu. Deti si s nimi nevedia poradiť (rozhovor) Čítajte Čo patrí medzi faktory vonkajšieho prostredia?
Sú to fyzikálne, biologické a chemické faktory. Medzi známe fyzikálne faktory patria ionizujúce žiarenie, teda röntgen alebo radiácia.
Preto pred röntgenom žena vypĺňa formulár, kde musí vyznačiť, či je, alebo nie je tehotná?
Áno, každá žena, ktorá by teoreticky mohla byť tehotná, by sa pred každým takýmto vyšetrením, mala zamyslieť.
To, že podpíše súhlas je jedna vec, ale mala by sa tiež zamyslieť nad tým, či neexistuje ani teoretická šanca, že je tehotná. Ak sú pochybnosti, tak sa realizuje tehotenský test.
Aké sú biologické faktory prostredia?
Tie najznámejšie sú určite vírusy, baktérie a ďalšie podobné vplyvy. Vieme, že infekcia niektorými vírusmi zvyšuje riziko toho, že plod by mohol mať nejaké poškodenie, povedzme aj vrodenú srdcovú chybu.
Infekciám sa do určitej miery vieme vyhnúť vakcináciou alebo nestretávaním sa s ľuďmi, ktorí sú chorí.
Neslávne známy prepojením s vrodenými srdcovými chybami je napríklad vírus rubeoly. Našťastie v tomto prípade máme veľmi efektívnu prevenciu vo forme očkovania. Tým, že dá matka zaočkovať dieťa proti rubeole, zabráni aj tomu, aby v budúcnosti mohla mať jej dcéra dieťa s vrodenou srdcovou chybou na podklade infekcie rubeolou v tehotenstve.
Prečo je práve rubeola nebezpečná?
