Nutričná poradkyňa: Orechy a ryby môže dieťa jesť už pred prvými narodeninami

Čo a kedy zaradiť do stravy, je pre rodičov často veľká dilema. Niekedy sú prehnane opatrní, no často sú málo alebo nedostatočne informovaní.

„Rodičia sa často stresujú pre potraviny, pre ktoré sa nemusia. Napríklad sa boja zaradiť do stravy alergény, no nikde nie je napísané, že daný alergén bude na to konkrétne dieťa pôsobiť. Rodičia tak zo strachu odsúvajú zavedenie orechov či rýb na neskôr, ale zároveň nepoznajú skutočné rizikové potraviny,“ hovorí v rozhovore pre SME nutričná poradkyňa JUDITA TKÁČOVÁ.

S troma kolegyňami Eliškou Pivrncovou, Petrou Kuřátkovou a Terezou Vrábelovou spísali odborné odporúčania, rady a tipy pre stravovanie dojčiat v novej knihe Začíname s príkrmami. Rodičom chcú poskytnúť dostatok informácií, aby sa vedeli sami rozhodovať.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Psychologička Zemandl radí prvorodičom: Verte intuícii, dieťa vás plačom nemanipuluje Čítajte 

Hovorí, prečo sa môže zavádzanie príkrmov javiť stresujúce, aké sú komplikácie pri ich zavádzaní, či kedy by malo dieťa prejsť na rodinné stravovanie a čo to pre rodinu znamená.

Zavádzanie príkrmov je veľká téma v skupinách na sociálnych sieťach či na weboch pre rodičov. V kníhkupectvách nájdeme receptáre a knihy o prvých príkrmoch. Je zavádzanie príkrmov naozaj také zložité a náročné?

Nie je to také zložité, ako sa to zdá. Avšak deti sú citlivá téma a rodičia chcú pre ne to najlepšie. Preto sa nečudujem, že sa pýtajú a hľadajú odpovede.

Stres môžu rodičom pridávať aj internetom sa šíriace tabuľky, ktoré sú zbytočne konkrétne v tom, aké jedlo a kedy sa má dieťaťu podávať. Súčasťou sú aj informácie, čo sa stane, ak dieťa niečo nestihne zjesť či začne jesť niečo inak, ako sa to robí teraz.

Uvediem príklad - kedysi sa radilo, že prvé by mali byť kaše. Rodič tak môže mať obavy, či niečo nepokazil, keď si prečíta, že teraz by sa malo začínať so zeleninou a mäsom.

V našej knihe sa snažíme rodičov trocha upokojiť a znížiť ich stres z prvých príkrmov.

Prečo sa už nezačína kašami, ale zeleninou a mäsom?

Nie je to tak, že by sa odporúčalo jedno alebo druhé. Ide skôr o individuálnu záležitosť.

Ani my v knihe nepresadzujeme jedno pred druhým, no ponúkame rodičom dostatok informácií, aby sa vedeli sami rozhodnúť, ktorou cestou pôjdu.

S kašami sa môže začať, keď dieťa z hľadiska hmotnosti neprospieva tak, ako by malo. V tomto prípade môžeme zvážiť ich podávanie už pred ukončeným šiestym mesiacom.

Keď deti krásne prospievajú a prejavujú záujem o jedlo, môže sa začať zeleninou. Tá však nemá vysokú energetickú hodnotu, preto sa niekedy radia kaše, ktoré sú výdatnejšie a doplnia dieťaťu chýbajúcu energiu.

Čo by ste označili za hlavnú zásadu pri zavádzaní príkrmov?

Pripravenosť dieťaťa. Jej základnými znakmi je, že dieťa prejavuje o stravu záujem, načahuje ruku za jedlom, keď mu ho ponúkneme, a snaží sa dať si ho do úst. Preto sa môžu niekedy príkrmy zaviesť od ukončeného štvrtého mesiaca na ochutnávku alebo pre doplnenie energie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Odborníčka na stravu detí: Deti do jedla nenúťte. Ak nechcú, ponúknite im ho neskôr Čítajte 

Plne dojčené dieťa najčastejšie začína s príkrmami od ukončeného šiesteho mesiaca. Veľa sa diskutuje o imunologickom okne - období, keď by sa malo dieťa zoznámiť s alergénmi, ktoré by malo trvať od ukončeného štvrtého do ukončeného šiesteho mesiaca - no ani veda v tom zatiaľ nemá definitívne jasno.

Môžeme začať s príkrmami aj skôr ako vo štvrtom či neskôr ako po šiestom mesiaci?

Základným pravidlom pri zavádzaní príkrmov je, že príkrmy nepodávame pred ukončeným štvrtým mesiacom. A zároveň sa nesnažíme odďaľovať ich zavedenie na neskôr ako koniec šiesteho mesiaca života dieťaťa.

V tom druhom prípade, už materské mlieko nemusí stačiť potrebám dieťaťa, napríklad v železe.

Ak by sme chceli plne dojčiť do ukončenia šiesteho mesiaca tak, ako to odporúčajú niektorí pediatri, laktační poradcovia či odborníci, tak môžeme dieťaťu dať jedlo aspoň ochutnať a zoznámiť ho s niektorými alergénmi. Plné dojčenie to ani neohrozuje, ani nevylučuje. Dojčaťu môžeme dať napríklad olízať lyžičku od jogurtu, a zaviesť tak bielkovinu kravského mlieka, alebo dať mu poomáľať kúsok chleba.

Aký je najčastejší nesprávny predpoklad pri predstavovaní pevnej stravy dieťaťu?

Mám pocit, že niektorí rodičia veľmi dlho zaraďujú úplne jednoduché potraviny, ktoré si nevyžadujú také dlhé sledovanie a zavádzanie. Potom máme osem- až deväťmesačné deti, ktoré sú stále na základných kombináciách príkrmov.

Samozrejme, zavádzanie príkrmov nie je šprint a nemusíme sa ponáhľať, ale zároveň nemusíme ani dlho otáľať.

Na to nadväzuje nesprávny predpoklad, že pre všetky potraviny platí, že by sa mali zavádzať tri dni. To sa však týka iba hlavných alergénov, ako sú kravské mlieko, vajcia, lepok či ryby.

A nemusíme to robiť pri všetkých, ale stačí pri jednej. Napríklad - ak pri zavádzaní kravskej bielkoviny podávame trebárs jogurt tri dni bez toho, aby sme podávali niečo iné, už to nemusíme opakovať pri syre či inom výrobku z mlieka. Kravskú bielkovinu už totiž máme zavedenú.

Čo rodičov prekvapuje pri zavádzaní príkrmov?

Niektorých prekvapuje, že môžu už od ukončeného štvrtého mesiaca zaviesť potraviny, ako sú orechy či ryby. Dôvodom je, že pediater ich upozornil, že tieto typy potravín patria do jedálneho lístka po prvom roku života.

Momentálne platí, že takmer všetky druhy potravín je vhodné zaviesť do jedného roku života dieťaťa. Aj keď nevieme presne určiť, ktorý mesiac je presne vhodný na zavedenie konkrétnych alergénov, vieme takmer s istotou povedať, že nie je vhodné ich zavádzanie odkladať až po dovŕšení jedného roku.

Niekedy sa stretávam s mýtom, že ovocie treba dávať až vtedy, keď dieťa vyskúšalo všetko, aby neodmietalo jedlo. Tvrdenie, že až s ovocím sa oboznamuje so sladkou chuťou, však neobstojí. Už od narodenia totiž prijíma materské či umelé mlieko, ktoré má sladkú chuť.

Aké jedlo je najlepšie pre zoznámenie sa dieťaťa s pevnou stravou?

Štandardom je zelenina. Nie tak úplne preto, aby ju deti v budúcnosti neodmietali, ale preto, že sa dá ľahko spracovať do pyré a je farebná, a tým pre deti lákavá. Neskôr sa s ňou jednoducho kombinuje mäso.

Ako som však spomínala, iní môžu dieťaťu ponúknuť kašu, väčšinou bezlepkovú. Pre nich bude štandardom ryžová či pšenová kaša.

S čím ste začali pri svojich deťoch?

Pri staršom som začala práve kašami, keďže sme mali problémy s priberaním aj s nutričnými deficitmi. A tak na odporúčanie pediatra a podľa mojich znalostí sme začali zaraďovať kaše, ktoré dojčenie nenahrádzali, ale boli doplnením energie. Až neskôr sme prešli na zeleninovo-mäsové pokrmy.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ľudia, ktorým nechutí zelenina nemusia zúfať. Neurovedkyňa radí, ako si vytrénovať chuť Čítajte 

U mladšieho sme začínali zeleninou - mrkvou, tekvicou a batátmi a potom sme prešli na mäso.

Do konca šiesteho mesiaca bývajú deti ešte dojčené. Ako kombinovať dojčenie s príkrmom? V akom rozstupe je vhodné dávať príkrmy?

Do prvého roka bývajú príkrmy len príkrmami a mliečnu výživu len dopĺňajú. V tomto období ju ani nechceme nahrádzať. Aj v realite to tak býva, že deti viac preferujú mliečne chody pred príkrmami.

Ak chceme, aby jedli, môže rodič vyskúšať najprv ponúknuť jedlo a potom dojčenie. Nemusia sa stresovať, že dieťa z príkrmu nezjedlo veľa, pretože gro energie v tomto období čerpá z materského či umelého mlieka. Je preto úplne v poriadku, ak do roka tvorí dôležitú súčasť stravy.

Aké sú časté nástrahy pri zavádzaní príkrmov? Neporiadok, odmietanie jedla alebo obava, že dieťa toho skonzumuje priveľa?

Platí všetko, čo ste vymenovali. Každý rodič rieši v súvislosti s príkrmami niečo iné.

Stáva sa, že deti na začiatku javia záujem o jedlo, keďže je to pre nich niečo nové. Rodičov tento postoj nabudí a tešia sa, že ich dieťa bude jedák. Potom ich sklame, keď jeho záujem opadne. Vtedy odporúčam, aby nešli tabuľkovo a nestresovali sa odporúčanými množstvami. Je vhodné deťom jedlo neustále ponúkať a podávať, aby videli, že jedlo tu je. Napríklad, dať mu zopár lyžičiek, a potom ho dojčia.

Na individuálnych konzultáciách riešime aj to, či dieťa neje priveľa a či z toho príliš nepriberie. To však môže posúdiť nutričný terapeut. Avšak málokedy je to potrebné regulovať.

A sú aj takí rodičia, ktorí riešia zložitejšie problémy v stravovaní, ako sú rôzne alergie. Úlohou nutričného terapeuta je rodičov previesť procesom eliminačnej diéty, aby sa našla príčina problému.

Ako zahrnúť do stravy možné problémové potraviny, ako sú kravské mlieko, oriešky, lepok či med?

Rodičia sa často stresujú pre potraviny, pre ktoré sa nemusia. Napríklad sa boja zaradiť do stravy alergény, no nikde nie je napísané, že daný alergén bude na to konkrétne dieťa pôsobiť. Rodičia tak zo strachu odsúvajú zavedenie orechov či rýb na neskôr, ale zároveň nepoznajú skutočné rizikové potraviny. A jednou z nich je práve med.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Počet pacientov s potravinovými alergiami narastá. Dôvody môžu byť paradoxné Čítajte 

Problémom pri ňom býva riziko kontaminácie baktériou Clostridium botulinum. Nevyzretý detský tráviaci trakt s ňou nevie bojovať a môže to preň predstavovať život ohrozujúci stav. Med však nie je niečo, čo deti v strave potrebujú. Navyše, do prvého roka sa neodporúča pridávať cukor.

Rodičia tiež neriešia formu stravy. Podľa mňa ide o veľkú tému a deťom by mali byť príkrmy servírované hygienicky vyhovujúce a v bezpečnej forme, ktorá nevedie k tomu, že sa začne dusiť.

Preto viac ako nad obavami z toho, že dieťaťu dajú ochutnať orechy či arašidy, by sa mali zamyslieť nad ich úpravou a podať ich vo forme orieškového či arašidového masla alebo pasty.

Niektorí rodičia však majú obavu, že sa ich dieťa bude dusiť, a tak radšej dlho ostávajú pri kašovitých jedlách a vyhýbajú sa v príkrmoch väčším kúskom. Kedy je dobre prejsť od pyré k väčším kusom potravín?

Rodičia sa často boja dávenia, ktoré si zamieňajú za dusenie. V prípade, keď sa dieťa dávi, nevie sa vyrovnať s tým, že zjedlo viac, ako zvláda, a začína ho napínať. Ide o bežný a dobrý reflex, ktorý chráni dieťa pred udusením.

Skutočne rizikové sú najmä potraviny, ako sú hrozno, čučoriedky, párky nakrájané na kolieska, ktoré sa dokážu ľahko dostať do dýchacích ciest a zablokovať ich.

Problematické môžu byť aj rožky. Tie deti môžu jesť, ale malo by to byť vždy pod dozorom rodiča. Nikdy by im ho nemali dávať v kočiariku, keď na ne nevidia. Môže sa stať, že sa im väčšie množstvo prilepí na podnebie, a tak sa im zablokujú dýchacie cesty.

Toto sú oveľa väčšie problémy ako bežný jav, keď dieťa kŕmime a ono sa trošku zadávi.

Môže sa stať, že dieťa nemalo problémy so zavedenou potravinou, napríklad s mliekom, no po čase sa u neho problém objaví?

Alergia môže vzniknúť a prejaviť sa v každom období života. Môže sa stať, že sa úspešne zavedie nejaký alergén a počas troch dní dieťa nemá žiadnu reakciu, ale o niekoľko mesiacov sa objaví ekzém.

Prečo sa to stane aj po úspešnom zavedení?

Úspešné zavedenie alergénu neznamená, že už nebude alergia. Znamená to len, že sme danú potravinu zaviedli bez problémov, ale alergia sa stále môže objaviť.

Teória imunologického okna síce hovorí, že ak potravinu zavedieme v období orálnej tolerancie, tak bude menšia pravdepodobnosť vzniku alergie. To však neznamená, že sa neskôr neobjaví.

Kedy dieťa prechádza na rodinné stravovanie a čo to pre neho znamená?

Po jednom roku môže dieťa jesť to, čo zvyšok rodiny.

Samozrejme, má to svoje špecifiká. V jedle je menej soli, pridaného cukru a naďalej sa snažíme o bezpečnosť jedál. Nedávame dieťaťu jedlá, ktoré nie sú dostatočne tepelné upravené, napríklad nepasterizované mlieko.

Všímam si však, že už pred prvým rokom sa rodičia snažia zladiť prvé príkrmy so svojou stravou. Uvaria jedlo sebe a odoberú časť z neho dieťaťu, aby videlo v jedení niečo rovnaké. Aj tak už pred prvým rokom môžu rodičia dieťa pripravovať na rodinné stravovanie.

Čo by malo dieťa stihnúť ochutnať do prechodu na rodinné stravovanie?

Dalo by sa povedať, že všetko. Môže ochutnať vnútornosti, strukoviny, morské plody či oriešky. Vnútornosti stačí iba na ochutnanie, keďže sú známe tým, že majú vyšší obsah vitamínov a minerálnych látok.

Vhodné na ochutnanie sú aj citrusy, ktoré sa oddeľovali. Pri nich treba dbať na bezpečnosť servírovania a bielu šupku na mandarínkach či pomarančoch dôkladne odstrániť.

Aké je primerané množstvo jedla pre bábätko?

V našej knihe síce rodičia nájdu orientačnú tabuľku, ale nechceme ich ňou stresovať. Môže im pomôcť v orientácii, ale neodporúčame, aby sa jej pevne pridržiavali.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nutričná vedkyňa: Dieťa sa s novou potravinou musí stretnúť viac ako 20-krát, kým ju akceptuje Čítajte 

Za dôležité považujem postupné zvyšovanie množstva. Pri mäse začíname na zhruba desiatich až 15 gramoch a postupne pol roka zvyšujeme dávku až sa môžeme dostať na 35 gramov.

Rodičia by si mali pamätať, že nemôžu dieťa nútiť, aby zjedlo všetko, čo mu naložíme.

Takže žiadne presviedčanie, že by si malo dať ešte za mamu, za otca?

Presne. Deti si potrebujú vytvoriť zdravý vzťah s jedlom a nechceme, aby ho už od začiatku mali spojené s negatívnym zážitkom.

Je zrejmé, že deti, ktoré nejedia alebo úplne odmietajú niektorú potravinu, sú stále vystavené riziku spôsobenému nedostatkom živín. Rodičia preto chcú, aby jedli.

Ale z vlastnej skúsenosti hovorím, že takéto nútenie nefunguje a nevedie k cieľu, ktorý rodičia očakávajú. Oplatí sa byť asertívny, ponúkať jedlo znova, ale zároveň netlačiť.

Prečo by si mali rodičia zaobstarať vašu knihu o príkrmoch? Je v niečom jedinečná?

Je jedinečná v množstve podložených informácií. Kniha odpovedá na všetky otázky, ktoré by mohli mať rodičia o príkrmoch. Samy sme mamy a prešli sme si rôznymi situáciami a otázkami. Myslím, že sa nám podarilo podchytiť všetko.

Súčasné knihy o príkrmoch sú síce skvelé, ale orientujú sa skôr na recepty a teória je v nich len stručná. Naopak, u nás je obsiahla a hlboká. V tomto nemá konkurenciu.

Prinášame aj recepty, od tých najjednoduchších príkrmov až po jedlá, ktoré si môže pripraviť celá rodina. Sú vhodné aj pre rodičov, ktorí pôjdu tradičnejšou metódou mixovania príkrmov, aj pre tých, ktorí si zvolia alternatívnejšie metódy ako je napríklad metóda BLW (z angl. Baby Led Weaning - dieťaťom vedené odstavovanie) alebo takých, ktoré dieťaťu dajú jedlo radšej do ruky.