Priemerný Európan sa dnes dožíva sedemdesiatdeväť rokov. Stále platí, že ženy žijú dlhšie, o päť rokov viac, ako je priemer.
Napriek tomu, že priemerná dĺžka života stúpa, dožiť sa sto alebo stodesať rokov je stále niečo nevšedné. Preto sa matuzalemovia často stávajú aj súčasťou televíznych reportáži či objektom záujmu novinárov.
V takom rozhovore tradične nesmie chýbať otázka: Čo ste robili, že ste dožili takéhoto vysokého veku?
Odpoveď zväčša obsahuje silnú osobnú skúsenosť. Respondent povie, že na raňajky jedol pravidelne slaninu alebo tri vajíčka, každý deň si po obede dal za pohárik tvrdého alkoholu a aspoň raz za týždeň si doprial vysmážanú rybu alebo pečený bôčik.
Samozrejme, mnohým je hneď jasné, že nič z uvedeného nebude kľúčom k dlhovekosti. No fyziológ Bradley Elliott z University of Westminster vo Veľkej Británii sa rozhodol, že je čas skoncovať s nezmyselnými odpoveďami a uviesť všetko na pravú mieru.
V texte sa dočítate:
- Čo je to klam preživších.
- Kde všade na nás číhajú kognitívne skreslenia.
- Kedy si zamieňame koreláciu za kauzalitu.
Chyba, ktorej sa dopúšťame
Počas druhej svetovej vojny využívali štatistici aliancie svoje schopnosti na to, aby minimalizovali počty bombardérov zostrelených nepriateľskou paľbou. Študovali modely poškodenia bombardérov, ktoré sa vracali z akcie. A na základe toho sa rozhodli zostaviť mapy najčastejšie poškodených častí lietadiel. To by im umožňovalo pridať do rizikových oblastí kvalitnejšie pancierovanie.
To dáva to zmysel, nie?
Potom však prišiel štatistik Abraham Wald, ktorý tvrdil presný opak. Okrem lietadiel, ktoré sa vrátili z boja, sú tu predsa ešte tie, ktoré sa nevrátili.
"Wald tvrdil, že brnenie by sa malo pridať na tie miesta, ktoré sú na všetkých navrátivších sa lietadlách nepoškodené. Dôvodom je, že každé lietadlo, ktoré bolo zasiahnuté v nepoškodených oblastiach, bolo aj zostrelené a už sa nevrátilo," píše Elliott v texte na portáli The Conversation.
Vysvetľuje, že tento jav je tiež známy ako klam preživších alebo kognitívne a štatistické skreslenie. Dochádza k nemu preto, že sa počítajú iba tí, ktorí sú v okolí, no ignorujú sa tí, ktorí neprežili.
Klam preživších je všade okolo nás
Britský fyziológ upozorňuje, že tieto príklady sa dajú nafúknuť do neuveriteľných rozmerov, a to aj v prípade výskumov o zdraví.
"Predstavte si skupinu sto ľudí, z ktorých všetci celý život fajčia. Keby sme sa na nich pozerali ako na jednotnú skupinu, dalo by sa povedať, že fajčiari zomreli skôr na rakovinu, pľúcne alebo srdcové choroby. No jeden alebo dvaja by sa mohli dožiť sto rokov," ponúka príklad.
Hovorí, že práve takto vznikajú mnohé absurdné situácie. "A teraz si predstavte, že novinár robí rozhovor so šťastnou dušou v deň jej stých narodenín a na klasickú otázku ´Čomu pripisujete svoje úspešné starnutie?´ dostane od deduška odpoveď ´Fajčím škatuľku denne´."
Klam preživších je všade okolo nás. Každý si spomenie na aspoň jedného slávneho herca alebo podnikateľa, ktorý uspel napriek nepriazni osudu vďaka tomu, že tvrdo pracoval, veril si a jedného dňa to napokon dokázal.
"Nikdy sme však nečítali ani nepočuli o nespočetných príkladoch ľudí, ktorí sa o to tiež pokúsili, tiež dali zo seba všetko, ale nikdy sa im nepodarilo preraziť," hovorí Elliott.
Často totiž počujeme o úspechoch, no málokedy o zlyhaniach.
"Táto zaujatosť sa týka architektúry - väčšinou prežijú veľké stavby z daného obdobia aj financií - keď často počúvame príklady ľudí, ktorým vyšli riskantné investície, ale aj kariérnych plánov - ak budeš tvrdo pracovať, môžeš byť úspešný ako ja."
Hepatológ: Sme alkogénna krajina. Alkohol zabíja na sto rôznych spôsobov Čítajte Stále aktívni aj vo vyššom veku
Elliot vo svojom výskume pracuje s ľuďmi vo vyššom veku. Do štúdií zahŕňa aj tých, ktorí sa dožili extrémneho veku.
"Študujeme ľudí nad šesťdesiatpäť rokov, ktorí si udržali nezvyčajne vysokú úroveň cvičenia až do vyššieho veku a zachovali si vynikajúce zdravie. Sú to fenomenálne príklady starších ľudí. Mnohí z nich sú podľa mnohých laboratórnych kritérií rýchlejší, zdatnejší, silnejší než ja, a to napriek tomu, že sú odomňa dvakrát starší," hovorí vedec.
Vysvetľuje, že aj keď vedia, že ich celoživotné cvičenie je spojené s nezvyčajne dobrým zdravím do vyššieho veku, nemôžu ešte povedať, že jedno spôsobuje druhé. Je totiž možné, že vysoko aktívni ľudia sú chránení pred chronickými chorobami, ako sú rakovina, cukrovka a srdcové choroby. Ale môže to byť aj tak, že práve preto sú aktívni až do vyššieho veku, pretože ich tieto choroby nepostihli.
Navyše by mohol existovať aj nejaký neznámy tretí faktor, ktorý odborníci u týchto ľudí neurčili a ktorý ich udržiava zdravých alebo ich núti cvičiť.
Stále platí, že fyzická aktivita, vyvážená strava, vyhýbanie sa zdraviu škodlivých vecí spolu s genetikou ovplyvňujú to, akého veku sa dožijeme. Fyziológ však upozorňuje, aby sme si koreláciu nezamieňali s príčinnou súvislosťou.
"Takto funguje náš mozog, vidíme vzor medzi dvoma premennými a predpokladáme, že sú nejakým spôsobom prepojené. Ale často, ako aj pri klame preživších, sa nepozeráme na všetky údaje, a tak nachádzame vzorce tam, kde žiadne nie sú," uzatvára Elliott.
