Nájdete ju v celozrnných výrobkoch - v múke a vo vločkách, v semienkach, orechoch, ale aj v ovocí a zelenine.
Vláknina je pre naše telo prínosná z viacerých dôvodov - je zdrojom energie, reguluje hladiny cukru v krvi, niektoré jej druhy ovplyvňujú aj hladinu cholesterolu a predlžuje pocit sýtosti.
A práve mechanizmus, ktorý súvisí s pocitom sýtosti, zaujímal aj vedcov z prestížnej univerzity Imperial College London vo Veľkej Británii.
V novej štúdii sa zamerali na to, ako je možné, že po zjedení stravy s vysokým obsahom vlákniny dlho necítime hlad.
Ich výsledky ukázali, že mechanizmus pravdepodobne súvisí s hormónom, ktorý sa vďaka vláknine uvoľňuje v ileu, teda v spodnom úseku tenkého čreva.
Štúdiu uverejnil odborný časopis Science Translational Medicine.
Nenápadný objav, ktorý otvára možnosti
Počas výskumu sa ukázalo, že keď ľudia jedli stravu s vyšším obsahom vlákniny, z ich ileálnych buniek sa uvoľňoval hormón peptid tyrozín tyrozín. Odborníci ho označujú aj skratkou PYY a je o ňom známe, že znižuje chuť do jedla a príjem potravy.
Ileum je najdlhšia časť tenkého čreva. Hrá dôležitú úlohu pri regulácii chuti do jedla, a to vďaka tomu, že vylučuje viaceré hormóny a enzýmy. Avšak o tom, ako interaguje s rôznymi druhmi potravy, sa dosiaľ vedelo len málo.
Vedci tiež určili niektoré kľúčové metabolity - malé molekuly, ktoré vznikajú pri rozklade potravín a tiež viedli k uvoľňovaniu PYY.
Hoci tento objav môže pôsobiť nenápadne, v budúcnosti by podľa odborníkov mohol viesť k zaujímavým možnostiam. Napríklad výrobe potravín, ktoré by boli navrhnuté, aby potláčali hlad.

Prostredie citlivejšie, než predpokladali
Druhy vlákniny
- Odborníci rozlišujú dva druhy vlákniny, a to podľa toho, aký je jej osud v tráviacom trakte.
- Rozpustná vláknina sa nedá stráviť v tenkom čreve, a tak putuje do hrubého čreva. V ňom ju postupne rozložia črevné baktérie, ktorým slúži ako zdroj energie.
- Nerozpustnú vlákninu ľudské telo vôbec nedokáže spracovať. Opúšťa tráviaci trakt v nezmenenej podobe spolu so stolicou.
- Celkový podiel vlákniny (rozpustnej aj nerozpustnej) by mal v jedálnom lístku dospelého človeka predstavovať 30 gramov na deň.
- Zdroj: Jediná kniha o jedle, ktorú potrebujete, Karolína Fourová.
V štúdii vedci pracovali s malou skupinou zdravých dobrovoľníkov, ktorých požiadali, aby konzumovali rozličné jedlá. Boli medzi nimi potraviny s vysokým aj s nízkym obsahom vlákniny. A tak jedli jablká, cícer, mrkvu, ale aj sladkosti a biely chlieb.
Experiment trval štyri dni. Počas nich boli účastníci vybavení špeciálnymi trubicami, ktoré boli spustené do ich tenkého čreva.
Prostredníctvom nich vedci účastníkom odoberali vzorky látok, ktoré produkovalo ich ileum pred jedlom a po jedle.
Z výsledkov zistili, že prostredie vo vnútri ilea bolo oveľa citlivejšie na hladovanie a konzumáciu jedla, než pôvodne predpokladali.
Ukázalo sa tiež, že potraviny s vyšším obsahom vlákniny zmenili mikrobióm a podporovali uvoľňovanie PYY z ileálnych buniek viac ako tie, ktoré jej obsahovali menej.
Navyše sa ukázalo, že molekuly ako stachyóza (oligosacharid, pozn. red.) a aminokyseliny tyrozín, fenylalanín, aspartát a asparagín, ktoré sa bežne nachádzajú napríklad vo fazuli, v syre, mäse alebo v hydine, tiež prispievali k uvoľňovaniu PYY.
Objav má aj praktické využitie
Miesta, ktoré sa nachádzajú hlboko v gastrointestinálnom trakte, sú pre odborníkov často ťažko dostupné. Preto táto štúdia predstavuje veľký krok vpred, ktorý môže vedcom ozrejmiť, aká je úloha ilea.
"Naša štúdia nielenže poskytla viac podrobností o tom, ako sa ileum neustále mení v reakcii na pôst a kŕmenie, ale má tiež prínos pre navrhovanie zdravších diét," hovorí v tlačovej správe Imperial College London profesor Gary Frost, jeden zo spoluautorov štúdie.
Dodáva, že ak dokážu nájsť spôsoby, ako dodávať určité potraviny do správnych častí čreva, môžu pomôcť ľuďom, ktorí bojujú s hmotnosťou, a poskytnúť im väčšiu kontrolu chuti do jedla a dodržiavania diéty.
Zdroje:
DOI: 10.1126/scitranslmed.adm8132