Svetová populácia starne a vedci očakávajú, že počet ľudí s demenciou sa do roku 2050 takmer strojnásobí na 153 miliónov. Hoci pravdepodobnosť výskytu demencie sa s vekom zvyšuje, nie je normálnou súčasťou starnutia.
Najnovšia správa komisie časopisu The Lancet hovorí o dvoch nových spôsoboch, ktoré by mohli znížiť riziko jej vzniku. Ide o liečbu slabého zraku a vysokej hladiny cholesterolu.
Šesť spôsobov, ako znížiť riziko demencie: Začať treba už v mladosti Čítajte Skupina takmer 30 odborníkov vo svojej správe vychádza z analýzy stoviek štúdií v tejto oblasti. Tvrdí, že až 45 percent rizika vieme sami ovplyvniť, a teda ho môžeme znížiť.
„Nikdy nie je príliš skoro, ani príliš neskoro na to, aby sme začali konať, pričom možnosti ovplyvniť situáciu sú v každom štádiu života,“ hovorí vedúca autorka štúdie profesorka psychiatrie pre seniorov Gill Livingstonová z University College London.
V texte sa dočítate:
- Ako zvyšuje riziko demencie slabý zrak.
- Prečo zvýšený cholesterol je problémom pri demencii.
- Aké odporúčania dáva komisia.
Zrak, cholesterol a demencia
Na konci júla 2024 pridala komisia na zoznamu z roku 2020 aj vysokú hladinu cholesterolu po 40 roku života a strácanie zraku. Obe diagnózy sa týkajú približne deviatich percent všetkých prípadov demencie.
Celosvetový výskyt straty zraku a slepoty, ktorým sa dá predísť vrátane bežných problémov so zrakom, na ktoré sa predpisujú okuliare, sa u dospelých vo veku 50 rokov a viac odhadujú na 12,6 percenta.
Nedoslýchavosť je viditeľnejšia ako načúvací prístroj. Jeho nosenie môže predĺžiť život Čítajte Metaanalýza, na ktorú sa odvoláva medzinárodný tím, zistila, že sivý zákal a poškodenie sietnice spôsobené cukrovkou, majú najsilnejší súvis s demenciou. Iná štúdia zistila, že zatiaľ čo ľudia so sivým zákalom mali zvýšené riziko demencie, u tých, ktorí si ho liečili, nebolo väčšie riziko ako u ľudí so zdravými šošovkami.
Livingstonová pre BBC vysvetľuje, že strata zraku môže tiež obmedzovať život. Ľudia tak môžu menej chodiť von, sú viac izolovaní a majú menej nových skúseností. Profesorka pre kanadskú televíziu CBC poukazuje na to, že mnohé rizikové faktory demencie vrátane hladiny cholesterolu sa navzájom ovplyvňujú.
„Človek, ktorý je menej fyzicky aktívny, má vyššiu pravdepodobnosť vysokého krvného tlaku, nadváhy a cukrovky, takže sa spolu kumulujú,“ približuje.
Ďalšie riziká
Podobne ako vysoký cholesterol, sedem percent prípadov sa spájalo so stratou sluchu. Ukazuje sa aj to, že kým v ranom veku je veľkým rizikom nedostatočné vzdelanie, v neskoršom je to sociálna izolácia a slabý zrak.
Profesor klinickej neurológie Charles Marshall z Queen Mary University London pre BBC však hovorí, že väčšinu rizika vzniku demencie jednotlivec nemôže ovplyvniť.
„Mali by sme byť opatrní a nenaznačovať, že ľudia s demenciou by sa jej mohli vyhnúť, keby si zvolili iný životný štýl,“ zdôrazňuje.
Ľahká kognitívna porucha nie je len o zabúdaní. Problémy s ňou nemusia človeka obmedzovať Čítajte Odporúčania komisie
Livingstonová v tlačovej správe konštatuje, že teraz majú presvedčivejšie dôkazy o tom, že dlhodobé vystavenie riziku má výraznejší účinok a týka sa to tých viac zraniteľných.
Rizikové faktory demencie
Komisia Lancet ešte v roku 2020 stanovila týchto 12 rizikových faktorov:
- nadmerné pitie alkoholu
- fajčenie
- cukrovka
- obezita
- vysoký krvný tlak
- znečistenie ovzdušie
- poškodenie mozgu
- fyzická nečinnosť
- depresia
- sociálna izolácia
- strata sluchu
- nižšia úroveň vzdelania.
Zdroj: The Lancet
Komisia vypracovala niekoľko odporúčaní pre zníženie rizika demencie nielen pre vlády, ale aj pre jednotlivcov.
Okrem sprístupnenia načúvacích prístrojov osobám so stratou sluchu, podpory odvykania od cigariet či liečbe vysokého cholesterolu od stredného veku, tam radí aj znižovanie problémového pitia alkoholu a nosenie prilieb pri kontaktných športoch a pri jazde na bicykli.
Livingstonová konštatuje, že zdravý životný štýl, do ktorého patrí pravidelné cvičenie, nefajčenie, kognitívna aktivita v strednom veku a vyhýbanie sa nadmernému pitiu alkoholu, môže nielen znížiť riziko demencie, ale aj oddialiť jej nástup.
Tvrdí, že ak sa u ľudí demencia objaví, je pravdepodobné, že s ňou budú žiť kratšie.
„To má obrovský vplyv na kvalitu života jednotlivcov, ako aj na úsporu nákladov pre spoločnosť,“ vysvetľuje.
V samostatnej štúdii uverejnenej v časopise Lancet Healthy Longevity výskumníci modelovali ekonomický vplyv implementácie niektorých z týchto odporúčaní na príklade Anglicka. Zistili, že intervencie v oblasti verejného zdravia, ktoré by sa zaoberali rizikovými faktormi, by mohli priniesť úspory vo výške 4,6 miliardy eur, pretože by znížili výskyt demencie a pomohli ľuďom žiť dlhšie a zdravšie.
Zdroje:
DOI: 10.1016/S0140-6736(24)01296-0
DOI: 10.1016/S2214-109X(20)30489-7
DOI: 10.3233/JAD-210250
DOI: 10.1016/j.biopsych.2022.06.005
DOI: 10.1016/S2666-7568(24)00117-X
