Čiastkové čísla z viacerých európskych krajín naznačujú, že počet vegetariánov a vegánov rastie. Na Slovensku sa v roku 2016 k vegetariánstvu hlásili dve percentá a k vegánstvu jedno percento obyvateľov.
Za vyradením mäsa a živočíšnych výrobkov z jedálneho lístka môže byť aj starosť o životné prostredie. Ich produkcia je totiž zodpovedná za viac ako tri štvrtiny emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva.
Nutričná poradkyňa: Orechy a ryby môže dieťa jesť už pred prvými narodeninami Čítajte Aj keď môže mať vynechanie mäsa aj mliečnych výrobkov či vajec pozitívny vplyv na prírodu, ľudské telo s tým môže mať problém.
„Vegánske deti, ktoré by nejedli žiadne živočíšne produkty a zároveň by nebrali žiadne vitamíny navyše, by mali určite nedostatok vitamínu B12, vitamínu D. Mali by nižšie zásoby jódu, železa, vápnika a diskutuje sa aj o seléne a zinku,“ upozorňuje v rozhovore pre SME pediater MARTIN SVĚTNIČKA.
V rozhovore sa dočítate:
- Či je pre dieťa lepšia vegetariánska alebo vegánska strava.
- Čo sa môže stať, ak bude mať nedostatok vitamínu B12 či jódu.
- Ako môže rodič poznať, že má dieťa nedostatok živín.
- Či a koľko potrebujú deti v strave mäso.
- Čím sa môžeme inšpirovať u vegánov.
- Ako by mal lekár reagovať na rozhodnutie rodičov stravovať dieťa vegánsky či vegetariánsky.
Je nutné obávať sa o zdravie dieťaťa, ak neje mäso alebo jeho strava je vegetariánska či vegánska?
Najprv je potrebné získať všetky potrebné informácie. Môžu tam vzniknúť výživové deficity a je potrebné vedieť, ktoré vitamíny musí dieťa prijímať pravidelne a ktoré až na základe vyšetrenia u lekára.
Je pre dieťa vhodnejšie vegetariánske alebo vegánske stravovanie? Aký je medzi nimi rozdiel?
Vegetariánstvo sa môže deliť na ďalšie podtypy, ale v princípe ide o vynechanie mäsa zo stravy. V jedálnom lístku však ostávajú mliečne výrobky, ako sú tvaroh, jogurt, syr, ale aj vajcia. Môžeme sem zaradiť aj pescetariánstvo, pri ktorom sa jedia ryby a morské plody.
Vegetariánstvo nie je až také reštriktívne. Sú tam stále niektoré živočíšne produkty, ktoré sú nevyhnutné pre správny vývin. Deti môžu prijímať odporúčané denné dávky vitamínu B12 či jódu. Dalo by sa povedať, že ide o bezpečnejší smer.
Vegánstvo je veľmi obmedzujúce v tom, že deti nejedia nielen mäso, ryby a morské plody, ale ani mlieko, mliečne výrobky a vajíčka, a niekedy ani med. To posledné z nutričného hľadiska neprekáža, ale zmieňujem sa o tom pre úplnosť. Táto diéta je zostavená len z rastlinných zložiek.
Vieme, ako vplýva vegánska a vegetariánska strava na zdravie detí?
Štúdií, ktoré sa zaoberajú problematikou rastlinnej stravy u detí, je málo a všetky sú prierezové. Pri nich urobíme v populácii „biopsiu“ a danú vzorku popíšeme. To nám povie, ako deti vyzerajú z hľadiska zdravia: akú majú výšku, či sú tučné, aké majú hladiny hormónov, čo jedia.
Nemôže nám však povedať, že za to môže na sto percent vegánstvo a vegetariánstvo. Potrebujeme na to iný typ štúdie. Takú, ktorá by bola zameraná na detskú populáciu či dospelú nie je.
Vychádzame však zo všeobecných znalostí fyziológie človeka, čo vieme o tom, ako sa jednotlivé živiny správajú v našom tele, aké sú a na čo ich potrebujeme.
Zároveň čerpáme aj zo spomínaných opisných štúdií a z kazuistiky. Ide o prípady, keď sa nejaké vegánske dieťa stravovalo nevhodne alebo nedostávalo vitamín B12 a skončilo na jednotke intenzívnej starostlivosti, napríklad so zlyhaním životných funkcií.
Keď toto všetko dáme dokopy, môžeme dospieť k nejakému záveru. Ale ani ja ako doktor a ani žiaden vedec, nemôžeme byť schopní povedať, že vegán či vegetarián bude mať o dvadsať rokov určite problém s vývinom či s mozgom.
Aké štúdie by sme potrebovali, aby sme mohli s úplnou istotou povedať, aký majú vplyv tieto stravovania na život?
Takou prospektívnou kohortovou štúdiou by mohol byť americký výskum zameraný na kardiovaskulárne zdravie. Na základe neho vieme, že srdcu škodí vysoký príjem tukov, málo pohybu, fajčenie aj vysoký krvný tlak. Trval však niekoľko desaťročí, stál množstvo peňazí a riešil konkrétny zdravotný aspekt.
Teraz vieme, že je veľmi veľa faktorov, ktoré môžu ovplyvniť, aby mali ľudia nižšie riziko infarktu myokardu.
Odborníčka na stravu detí: Deti do jedla nenúťte. Ak nechcú, ponúknite im ho neskôr Čítajte Toto sa pravdepodobne u vegetariánstva a vegánstva nestane, pretože sa to stále považuje za životný štýl a na taký výskum nie sú peniaze.
Aj keď sa o prierezové štúdie a kazuistiky nevieme na sto percent oprieť, čo z nich vieme o vplyve vegetariánstva a vegánstva na deti?
Vegánske deti, ktoré by nejedli žiadne živočíšne produkty a zároveň by nebrali žiadne vitamíny navyše, by mali určite nedostatok vitamínu B12, vitamínu D, mali by nižšie zásoby jódu, železa, vápnika a diskutuje sa aj o seléne a zinku. Tieto deti prijímajú celkovo menej energie. Vegetariánske deti sú na tom o niečo lepšie. A pred nimi sú deti, ktoré jedia všetko.
Štúdie na dospelej populácii ukazujú, že vegáni majú najlepší profil z hľadiska kardiovaskulárneho zdravia, majú nižšie riziko cukrovky druhého typu, nižšie riziko hypertenzie aj obezity a niektorých nádorových ochorení.
U detí zas platí, že sú štíhlejšie, takmer sa u nich nevyskytuje obezita, majú lepší krvný tlak aj lipidy. Je však u nich riziko, že deficity môžu ovplyvniť ich rast a vývin.
Na ktoré základné živiny si musia rodičia dávať najväčší pozor pri takej strave detí?
