Leto a horúčavy sa skončili. Slovensko čaká tento týždeň okrem výdatných zrážok aj výrazné ochladenie.
„Cez deň bude miestami len okolo desať stupňov Celzia, čo sme si len pred pár dňami v niektorých lokalitách, najmä na juhozápade, nevedeli predstaviť ani v noci,“ uvádza Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vo svojom oficiálnom profile na sociálnej sieti.
Upozorňuje, že očakávaná teplota je na úrovni najnižších zaznamenaných hodnôt maximálnej dennej teploty s tým, že môžu byť prekonávané aj rekordy. Pocit chladu navyše umocní aj severozápadný vietor, ktorý bude najsilnejší na západe Slovenska.
Výrazná zmena počasia môže ovplyvniť aj zdravotný stav ľudí. Pediatrička Kristína Visolajská pre SME hovorí, že nevýhodou Slovenska je pomerne suchý vzduch. Ten nie je priaznivý ku slizniciam, ktoré slúžia ako bariéra voči infekciám.
„Ak sa dlhodobo suché a horúce počasie zmení na studenšie a vlhké, je to pre sliznice dobrá zmena. Lenže čím je chladnejšie počasie, tým sa viac darí vírusom,“ vysvetľuje.
Ako môžu teplotné výkyvy ovplyvniť zdravie, sme sa okrem Visolajskej pýtali aj imunológa Martina Hrubiška z Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave, detskej alergiologičky a imunologičky Svetlany Hadvabovej z Ambulancie klinickej imunológie a alergiológie, internistu a kardiológa Rolanda Oravského z Fakultnej nemocnice u sv. Anny v Brne a záchranára Jána Aľušíka z posádky rýchlej zdravotnej pomoci v Bratislave.
V texte sa dočítate:
- Ako vníma tieto teplotné skoky naše telo.
- Kto môže vnímať teplotné výkyvy citlivejšie.
- Či môže rýchle ochladenie spôsobiť, že budeme náchylnejší na rôzne choroby.
- Na čo by si mali rodičia dávať pozor pri obliekaní detí.
- Či je potrebné zmeniť stravu detí v tomto období, aby sme podporili ich odolnosť voči chorobám.
- Či by sme mali počas jesene užívať výživové doplnky.
- Čo najlepšie môžeme pri náhlom nástupe jesene urobiť pre svoje zdravie.
Ako vníma ľudské telo teplotné výkyvy v počasí?
Teploty v rozmedzí medzi 15 až 20 stupňov Celzia nie sú v druhom septembrovom týždni ničím nezvyčajným. Čo však môže ľudské telo vnímať ako neobvyklé, je skokové ochladenie.
Kým ešte v nedeľu dosahovali teploty na niektorých miestach Slovenska 30 stupňov Celzia, na piatok už predpovedá SHMÚ denné teploty okolo 10 stupňov Celzia.
„Naše telo nie je na takéto vysoké teplotné zmeny zvyknuté, čo môže mať za následok oslabenie, alebo až ochromenie imunitného systému. Ak hovoríme o rapídnej zmene teploty smerom nadol, tá rozhodne znamená aj vyššiu chorľavosť,“ hovorí záchranár Ján Aľušík.
Dodáva, že najčastejšími ťažkosťami sú infekcie horných dýchacích ciest, ktoré postihujú najmä deti, no ani dospelí nie sú výnimkou. Ďalej sem patria ťažkosti ako malátnosť, nevoľnosť či nervozita.
Studená voda je pre deti stresujúca. S otužovaním treba začať postupne Čítajte Kardiológ Roland Oravský upozorňuje, že ochladenie vedie k stiahnutiu ciev (takzvanej vazokonštrikcii, pozn. red.), čo podporuje rozvoj nedokrvenia (odborne ischémie, pozn. red.).
„Nie je náhoda, že sa srdcové infarkty a iné akútne srdcovo-cievne stavy vyskytujú častejšie v zimných mesiacoch. Štatisticky tiež dochádza k zhoršeniu niektorých psychiatrických ochorení. Napríklad je opísaný vyšší výskyt nutnosti hospitalizácie pre schizofréniu,“ vysvetľuje.
Podľa imunológa Martina Hrubiška však nesmieme zabúdať na to, že vnímavosť ľudí na výkyvy počasia je veľmi individuálna, hoci väčšina ich prechodne vníma horšie.
„Organizmus zdravého človeka sa rýchlo adaptuje, skôr môžu mať problémy starší a chronicky chorí jedinci,“ tvrdí.
Kto môže vnímať teplotné výkyvy citlivejšie?
Pre určitú skupinu populácie predstavuje príchod jesene potenciálne zdravotné riziko.
