Rakovinu hrubého čreva a konečníka vedia už dnes lekári v skorých štádiách veľmi dobre liečiť. Napriek tomu Slovensko obsadzuje prvé priečky v úmrtnosti na toto ochorenie spomedzi krajín OECD, uvádza Národný portál zdravia.
„Vidíme, aké sú ceny potravín v našej krajine. Stravovať sa na Slovensku zdravo nie je lacné,“ hovorí pre SME chirurg TOMÁŠ FRANCISTY z Nemocnice v Poprade.
„Ale treba si uvedomiť, že keď neinvestujeme do zdravia a stravy, vďaka ktorej dokážeme ovplyvniť výskyt kolorektálneho karcinómu, ale aj mnohých ďalších chorôb (autoimunitných chorôb, cukrovky druhého typu, obezity či alergie), bude to mať nemalé finančné následky neskôr,“ dodáva.
V texte sa dočítate:
- Prečo Slováci obsadzujú prvé priečky v úmrtnosti na toto ochorenie.
- Do akej miery vieme ovplyvniť, či sa u nás toto ochorenie rozvinie.
- Aké zmeny môžeme urobiť, aby sme znížili riziko kolorektálneho karcinómu.
- Ktoré faktory nevieme ovplyvniť.
- Čo potrebujú baktérie v našich črevách na to, aby správne fungovali.
- Ako sa zo zdravých buniek hrubého čreva stanú rakovinové.
- Či existujú nejaké prvotné príznaky, ktoré si môžeme všimnúť.
- Ako vyzerá diagnostika hrubého čreva a konečníka.
- Či pozitívny test počas skríningu automaticky znamená, že pacient má rakovinu.
- Či sú operácie kolorektálneho karcinómu náročné a nakoľko ich komplikuje pokročilosť ochorenia.
Čo by sme si mali predstaviť pod karcinómom hrubého čreva a konečníka? Ide o jedno ochorenie alebo o celý súbor?
Mnohí ľudia to berú ako jedno ochorenie, ale v skutočnosti ide o skupinu ochorení, ktoré majú spoločné to, že postihujú tráviacu rúru hrubého čreva a konečníka. Preto hovoríme o kolorektálnom karcinóme.
Tieto ochorenia môžeme rozdeliť na tri veľké skupiny. Prvú tvorí kolorektálny karcinóm, ktorý je sporadický. Je to najrozšírenejší typ, tvorí až 90 percent zo všetkých kolorektálnych karcinómov.
Druhú skupinu tvorí hereditárny alebo geneticky podmienený kolorektálny karcinóm. V tomto prípade sa daný človek narodí s genetickou chybou, ktorá ho favorizuje na to, že u neho vznikne rakovina.
Tretí typ tvoria pacienti s IBD (nešpecifický črevný zápal pozn. red.). Ide približne o 5 až 6 percent zo všetkých prípadov.
Všetky skupiny majú spoločné to, že dochádza k tvorbe karcinómu hrubého čreva a konečníka, no za jeho vznikom stoja trochu iné mechanizmy alebo rizikové faktory.
Prečo patrí Slovákom celosvetové prvenstvo, čo sa týka tohto druhu rakoviny?
Aby som to dal na pravú mieru, prvenstvo sme mali v roku 2020. Vtedy sme boli celosvetovo na prvom mieste v úmrtnosti na kolorektálny karcinóm po prepočte na 100-tisíc obyvateľov. A na druhom mieste vo výskyte kolorektálneho karcinómu za Maďarskom.
Vďaka skríningovým kolonoskopiám, ktoré sú vyššie ako po minulé roky, sa táto situácia, našťastie, trochu zmenila. Podľa údajov z roku 2022 Slovensko pokleslo na deviate miesto, čo sa týka výskytu kolorektálneho karcinómu. V úmrtnosti sme stále na štvrtom mieste.
Čísla sú teda lepšie.
Faktorov, ktoré za nimi stoja a ktoré by sme mali zmeniť, je mnoho. Samozrejme, čo sa týka pacientov s geneticky podmieneným kolorektálnym karcinómom alebo s IBD, tam veľa vody nenamútime.
No v prípade sporadického kolorektálneho karcinómu, ktorý tvorí až 90 percent prípadov, vieme prevenciou dosiahnuť veľmi veľa.
Čiže až 90 percent ľudí, ktorí majú túto diagnózu, dokážu ovplyvniť, či sa u nich ochorenie rozvinie?
Áno, ale musia na to myslieť. Prevencia má v tomto prípade viacero krokov. Rozdeľujeme ju na primárnu, sekundárnu a terciárnu.
V rámci primárnej prevencie ide o aktívne kroky, ktoré spoločnosť, ministerstvo zdravotníctva, prípadne vláda môžu urobiť, aby sa obyvateľstvo vyhlo rizikovým faktorom zvyšujúcim riziko vzniku kolorektálneho karcinómu. Do tejto prevencie patrí napríklad strava a zdravý životný štýl.
Cieľom sekundárnej prevencie je vyhľadávanie určitých štádií, ktoré by viedli k vzniku kolorektálneho karcinómu. V tomto prípade sú to najmä polypy hrubého čreva. Nie všetky, no mnohé z nich. Alebo k zachyteniu skorého štádia rakoviny hrubého čreva, ktorá je aj jednoduchšie liečiteľná a zároveň je po jej vyliečení ešte šanca na dlhší život.
Terciárna prevencia je už zameraná na pacientov, ktorí mali rakovinu hrubého čreva a musia byť ďalej sledovaní. U tých je vyššia šanca, že ju môžu mať znovu.
V každom stupni prevencie sa toho dá veľa zmeniť. Štatistiky hovoria, že Slováci majú rezervy najmä v primárnej a sekundárnej prevencii. Dát, ktoré máme vďaka medicíne založenej na dôkazoch, je veľmi veľa a ukazujú, že kolorektálny karcinóm je naším veľkým strašiakom. Je to najčastejší nádor v Európe a tretí najčastejší na svete.
Na Slovensku zomrelo v roku 2022 na kolorektálny karcinóm asi 2800 ľudí a novodiagnostikovaných bolo okolo 4200 pacientov. Ide teda o pomerne veľkú časť obyvateľstva.
Aké zmeny môžeme urobiť, aby sme znížili riziko vzniku kolorektálneho karcinómu?
Zmien, ktoré môžeme urobiť, je veľmi veľa. Dôležité je však najmä to, že ich môžeme urobiť hneď dnes. Týkajú sa najmä stravovania a fyzickej aktivity. Stačí si povedať: „Áno idem do toho!“.
Dôkazy jasne hovoria, že riziko vzniku kolorektálneho karcinómu je omnoho vyššie u ľudí, ktorí jedia červené mäso, pijú alkoholické nápoje, fajčia cigarety, majú nízky príjem vlákniny v strave - teda jedia málo ovocia, zeleniny, strukovín, majú nedostatočnú fyzickú aktivitu a nízky príjem mliečnych výrobkov.
