V snahe získať kúsok času v nabitých životoch často ignorujeme, akým spôsobom jeme. Ráno do seba niečo hodíme už počas cesty do práce a obed zhltneme rovno pri pracovnom stole, aby sme toho stihli čo najviac.
Bolesť žalúdka nie je žiaden fantóm. Ale môže tento orgán prasknúť? Čítajte „Okrem filozofickejších úvah o našej kultúre ponáhľania sa, stojí za to zvážiť vplyv príliš rýchleho stravovania na naše zdravie,“ konštatujú výskumníčky Esther Martínezová Miguelová a Silvia Gómezová Senentová z Nebrijovej univerzity v Madride.
Signálmi, aby sme popremýšľali nad spôsobom konzumácie jedla, by mohli byť tráviace problémy či nadúvanie.
V texte sa dočítate:
- Prečo rýchlo jeme.
- Kedy jeme prirýchlo.
- Prečo môžeme trpieť plynatosťou, keď rýchlo jeme.
- Aké vážne následky prináša rýchle jedenie.
- Ako jesť pomalšie.
Nielen uponáhľanosť
Hektický rozvrh nemusí byť jediným dôvodom, prečo jedlo rýchlo zjeme. Stravovacie návyky môžu ovplyvniť aj stres, úzkosť alebo rozrušenie.
„Jedlo môžete podvedome používať ako spôsob, ako sa vyrovnať s emóciami, čo sa môže prejaviť rýchlym jedením,“ vysvetľuje psychologička Leslie Heinbergová z Cleveland Clinic.
K rýchlejšiemu jedeniu môže tiež viesť dodržiavanie prísnych diét či reštriktívnych stravovacích plánov. U človeka môžu vyvolať pocit naliehavej potreby alebo nedostatku jedla, pre ktorý sa snaží zjesť čo najviac.
Ďalším faktorom je aj nedostatočné uvedomovanie si signálov hladu a sýtosti. „Ak nerozoznávate, kedy ste skutočne hladný, alebo ak jete bezmyšlienkovite, môžete jesť rýchlo a prekonať potreby svojho tela,“ upozorňuje Heinbergová.
Nadmerná plynatosť
Ak počas jedenia či pitia prehĺtame nadmerné množstvo vzduchu, ide o aerofágiu. Od mierneho nepohodlia a pocitu ťažoby a nadúvania, môže spôsobiť až bolesť brucha či jeho viditeľné zväčšenie po jedle.
„Normálne množstvo plynu v tráviacom trakte, keď je žalúdok prázdny, je približne 200 mililitrov. Ak sa toto množstvo výrazne zvýši, fyziologické mechanizmy na jeho vypudenie sa môžu stať veľmi nepríjemné,“ hovoria španielske odborníčky na webe The Conversation.
Jete prirýchlo?
Pravdepodobne jete prirýchlo, ak:
- jedlo bežnej veľkosti zjete za menej ako 20 až 30 minút;
- neprežúvate dôkladne;
- nerobíte si prestávky medzi sústami;
- cítite sa nepríjemne plní.
Zdroj: Cleveland clinic
Množstvo vzduchu závisí od rovnováhy medzi príjmom, produkciou a vylučovaním plynu pomocou grgania, plynatosti alebo spotrebou spôsobenou črevnou mikroflórou.
K hlavným faktorom zvyšujúcim príjem vzduchu a produkciu plynu, patrí okrem rýchleho jedenia aj žutie žuvačiek, fajčenie či zmeny v črevnej mikroflóre.
Nedostatočné žutie
Pri rýchlom jedení nie je čas na prežúvanie, čo znamená, že jedlo sa do žalúdka dostane takmer celé. Pre správne strávenie je preto potrebných viac žalúdočných kyselín.
„Okrem toho, že si to vyžaduje väčšiu metabolickú námahu, spôsobuje to aj nepríjemný pocit ťažoby a tráviace ťažkosti,“ pripomínajú Martínezová a Gomézová.
Ďalším dôsledkom nedostatočného žutia je vstrebávanie potravy v tenkom čreve. „Napriek všetkej snahe žalúdka sa môže stať, že nerozžutá potrava sa dostane do čreva bez toho, aby bola dostatočne strávená,“ upozorňujú.
Jedlo prežujte viac než tridsaťkrát. Oplatí sa dodržiavať známe pravidlo? Čítajte Heibergerová dodáva, že žalúdok v reakcii na väčšie množstvo potravy môže produkovať nadmerné množstvo kyseliny, čo môže mať za následok pálenie záhy.
Pocit sýtosti
Pri pocitoch hladu a sýtosti je mozog zodpovedný za vysielanie signálov, ktoré riadia tráviace procesy, ako aj to, aby sme jedli, respektíve, prestali jesť. To, či sa cítime sýti alebo hladní, určujú dva hormóny. Grelín vyvoláva pocit hladu, zatiaľ čo leptín nám dáva pocit sýtosti.
Keď jedlo uvidíme, ucítime a začneme ho jesť, trvá 20 až 30 minút, kým sa leptín aktivuje, aby vyslal správu, že sme sýti.
„Ak ste rýchly jedák, za 20 minút skonzumujete viac jedla ako ten pomalý. Kým rýchly stravník dostane signál sýtosti, je už neskoro - prejedol sa a je nepríjemne plný,“ upozorňuje Heinbergová.
Vážnejšie dôsledky
Spomaliť a nájsť si chvíľu na pokojnejšie raňajky, obed alebo večeru sa oplatí. Viaceré štúdie totiž poukazujú aj na súvis medzi rýchlosťou, akou jeme a kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi, zvýšenou hladinou tukov - triglyceridov a zvýšenou pravdepodobnosťou vzniku metabolického syndrómu.
Navyše, javí sa, že rýchle stravovanie prispieva aj k priberaniu. Výskumníci z univerzity Kjúšu v japonskej Fukuoke požiadali viac ako 50-tisíc ľudí s cukrovkou druhého typu, aby sami seba označili za rýchlo, normálne či pomaly sa stravujúcich.
„Ľudia, ktorí jedli najpomalšie, mali najnižšie riziko obezity, normálni stravníci, mali o niečo vyššie riziko, ale najvyššie riziko bolo v skupine rýchlo sa stravujúcich,“ približuje závery výskumu Heinbergová.
Čínska štúdia z roku 2018 zas zistila, že rýchla konzumácia jedla súvisí s výskytom obezity u 7- až 17-ročných detí.
Štyri tipy na spomalenie
Heinbergová tvrdí, že ľudia by si mali na jedlo vyhradiť viac ako 20 minút - ideálne aspoň polhodinu - aby mal mozog možnosť dobehnúť žalúdok.
Jej ďalšou radou je spomaliť pomocou žuvania. V závislosti od druhu jedla by ste mali každé jedlo prežúvať 15- až 30-krát. Užitočné je tiež odložiť si medzi jednotlivými sústami príbor. Vyhnete sa tak pokušeniu zjesť ďalšie pred prehltnutím toho prvého.
Jedzte pomaly a pri stole. Prečo nie je večeranie pred televízorom dobrý nápad? Čítajte Počas jedla môžete aj piť. Dúšky vody po pár sústach podporia prestávky, pomôžu k pocitu plnosti a v prípade tvrdších potravín pomôžu pri žuvaní.
Aj keď je to lákavé, mali by sme sa počas jedla vyhnúť obrazovkám a iným rozptýleniam. Tie totiž môžu odviesť pozornosť od zámerného a pomalého jedenia. Pri uvedomelom stravovaní by sa mali zapojiť všetky zmysly, nielen chuť.
Zdroje:
DOI: 10.3390/nu11010083
DOI: 10.1136/bmjopen-2017-019589
DOI: 10.1038/s41598-018-32498-9
