Vitajte,
začínate čítať 103. vydanie newslettra Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Jedna z najväčších výhod novinárskej práce je jej rozmanitosť. Pri popularizácii vedy vám každý týždeň prinášame rozhovor s lekármi a vedcami, ale aj nové štúdie z domova aj zo sveta.
Keď natrafím na zaujímavý objav slovenských vedcov, priznávam, že ma to teší o trochu viac. A ak je to výskum, ktorý by mohol mať presah do života bežných ľudí, je tá radosť ešte dvojnásobná.
Rovnako to bolo aj vo chvíli, keď som čítala o nedávnom výskume vedcov zo Slovenskej akadémie vied a Univerzity Komenského v Bratislave. Vytvorili proteín, ktorý je účinný proti streptokokom.
V newslettri Vizita sa na tento výskum pozrieme bližšie. Povieme si, na aký typ streptokokov sa v ňom vedci zamerali, aké zdravotné komplikácie môžu ľuďom spôsobovať a prečo by všetko mohli zmeniť proteíny, ktoré sa volajú endolyzíny.
Okrem toho si priblížime, ako sa menia prijímačky na medicínu, čo môže stáť za nárastom ADHD a prečo si samovyšetrenie prsníkov vykonáva na Slovensku len desať percent žien.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettra Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Menia prijímačky na medicínu. Budúci lekári už nemusia vedieť, čo parazituje na pokožke rýb
Každý lekár by mal mať v hlave veľa faktov a pri stanovení diagnózy či liečby ich správne pospájať.
„Mal by mať akademické schopnosti, aby vedel spracovávať odbornú literatúru. Vedieť a chcieť sa stále učiť, lebo v medicínskom povolaní treba neustále sledovať novinky v odbore,“ vysvetľovala vlani v rozhovore pre SME Alexandra Bražinová, prodekanka pre 1. – 3. ročník študijného odboru všeobecné lekárstvo a pre rozvoj teoretických ústavov.
Dodáva, že lekár musí vedieť aj zorganizovať veľké množstvo práce a keďže nepracuje sám, ale v skupine, mal by byť aj dobrým manažérom a lídrom.
Od toho sa odvíjajú aj nové podmienky prijatia na Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Prvé zmeny od roku 2007 ohlásil akademický senát už minulý rok.
K štandardným testom z biológie a chémie vtedy pribudli testy všeobecných predpokladov a body za úspešné absolvovanie predmetových olympiád a vybraných súťaží.
Lekárska fakulta UK v zmenách pokračuje aj tento rok.
Viac sa dočítate v texte: Menia prijímačky na medicínu. Budúci lekári už nemusia vedieť, čo parazituje na pokožke rýb.
V akademickom roku 2025/2026 plánuje fakulta prijať spolu 415 študentov. (zdroj: Adobe Stock)Moderná spoločnosť je rýchla a má vysoké nároky. Aj to môže stáť za nárastom ADHD
Odborníci dlho predpokladali, že poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou (ADHD) má približne päť až šesť percent detí. No ukazuje sa, že v praxi je toto číslo často vyššie.
Americké centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb v roku 2022 uviedli, že výskyt ADHD u detí sa pohybuje okolo 11 percent.
S podobnými dátami prišla aj Švédska rada pre zdravie a sociálnu starostlivosť. Tá uvádza, že v roku 2022 malo diagnózu okolo desať percent chlapcov a šesť percent dievčat, čo je o 50 percent viac ako v roku 2019. Rada tiež predpovedá, že čísla sa ustália na úrovni 15 percent u chlapcov a 11 percent u dievčat.
Ako je možné, že nastal takýto prekvapivý vzostup ADHD?
Túto otázku si kládol v texte na portáli The Conversation Sven Bölte, profesor detskej a adolescentnej psychiatrie na prestížnom Inštitúte Karolinska vo Švédsku.
Určil osem príčin, ktoré môžu byť za tento nárast zodpovedné.
Viac sa dozviete v texte: Moderná spoločnosť je rýchla a kladie vysoké nároky. Aj to môže stáť za nárastom ADHD.
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Náhrada za antibiotiká? Slovenskí vedci vyvinuli špeciálny proteín
„Dá sa nejako pomôcť ženám s opakujúcimi sa infekciami urogenitálneho traktu, keď už antibiotiká prestávajú pôsobiť?“ opýtal sa lekár Gabriely Bukovskej, vedkyne z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV), počas návštevy ambulancie.
Nevinná otázka spustila rozsiahly výskum, na ktorom spolupracovali vedci zo SAV aj odborníci z Univerzity Komenského.
Vďaka ich práci vznikol nový antimikrobiálny proteín, ktorý je účinný v boji proti streptokokom. Môže pomáhať pacientom a pacientkam najmä pri vaginálnych či urogenitálnych infekciách, ale aj pri liečbe nehojacích sa rán a žilových vredov infikovaných streptokokmi.
Viac o tejto téme sa dočítate v texte: Náhrada za antibiotiká? Slovenskí vedci vyvinuli špeciálny proteín.
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Podcast Vizita: Prsníky si na Slovensku vyšetruje necelých desať percent žien
Základom prevencie pri rakovine prsníka je samovyšetrenie prsníkov. Portál Nie rakovine uvádza, že hoci o tom tri štvrtiny žien vie, reálne ho vykonáva len asi desať percent.
„Dovolím si tvrdiť, že na Slovensku si nevykonáva samovyšetrenie poriadne a pravidelne ani desať percent žien. Máme u nás ešte veľmi nízku zdravotnú uvedomelosť ženskej populácie o samovyšetrení prsníkov,“ hovorí vo Vizite vedúca sestra Erika Zamečníková z Onkologického ústavu sv. Alžbety.
Existujú štúdie, ktoré hovoria, že nie je potrebné a, naopak, aj také, ktoré hovoria, že je výborné a potrebné.
„V každom prípade samovyšetrenie nám vie pomôcť nájsť akýkoľvek nález a zmenu na prsníkoch,“ objasňuje Zámečníková.
S klinickým onkológom Vladimírom Bellom sa zhodujú na tom, že práve včasná diagnostika je pri rakovine prsníka, rovnako ako aj pri iných typoch onkologických ochorení, veľmi dôležitá.
V novej epizóde sa rozprávame nielen o tom, ako by správne malo vyzerať samovyšetrenie prsníkov a kedy treba vyhľadať lekára, ale tiež o tom, ako funguje mamografia, či môže spustiť v tele rakovinové procesy a ako sociálne siete ovplyvňujú rozhodovanie pacientiek a pacientov o tom, či si zvolia tradičnú, alebo alternatívnu liečbu.
Táto epizóda vznikla s podporou značky Mila.
Podcast Zoom: Prečo sa nám zdá, že nás obklopuje pandémia ADHD
Sú nepríjemné, objavujú sa v noci a za život sa s nimi stretne väčšina dospelých. Nočné kŕče v nohách sú nepríjemným problémom, no zdá sa, že vedci našli spôsob, ako ich prinajmenšom zmierniť.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na nočné kŕče, dozvieme sa, prečo sa nám zdá, že nás obklopuje pandémia ADHD, a zistíme, ako sme si niektoré udalosti z dávnych Pompejí interpretovali zle.
Podcast Rutina: Michaela Kocianová: Keď vidím niektoré upravené modelky na móle, tak si vravím, že to nie je fair play
Je ťažké neriešiť v hlave starnutie a výzor, keď sa v médiách väčšinou pozeráme na mladé, štíhle postavy. O akési spestrenie sa túto jeseň pokúsila značka Victoria’s Secret. Na móle počas ich októbrovej šou boli aj plus size modelky či ženy po päťdesiatke.
Je to však úprimná zmena? A ako ju vníma naša najúspešnejšia modelka, ktorá má so značkou aj osobnú skúsenosť?
Hostkou Rutiny bola topmodelka Michaela Kocianová. Rozoberali sme, či zmeny, ktoré značka Victoria’s Secret urobila, budú stačiť na zmenu v spoločnosti a ako vníma najväčšieho konkurenta, Savage x Fenty.
Odporúčanie: Kniha Toto by mali čítať naši rodičia
Každý z nás bol raz dieťaťom, a Philippa Perryová v knihe Toto by mali čítať naši rodičia, upozorňuje, že naše detské Ja nezmizne ani po tom, ako dospejeme.
Naopak, v momente, keď budeme mať vlastné deti, sa prejaví naplno. Oživia sa staré krivdy aj všetky potlačené emócie. A výsledkom môže byť, že pri niektorých situáciách nebudeme reagovať na to, čo sa aktuálne deje. Jednoducho sa vrátime v čase a naše malé Ja opäť prehovorí.
Ako naša výchova ovplyvnila nás vzťah k vlastným deťom? Čo sa môžeme naučiť z vlastných chýb? A ako sa zbaviť negatívnych vzorov?
Aj na tieto otázky môžete s Perryovou hľadať odpovede.
