Slintačka a krívačka je závažné a rýchlo sa šíriace vírusové ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým kravy, ošípané, ovce, kozy či jelene. Šírenie nákazy minulý týždeň potvrdili na Slovensku.
Vznikli tak veľké obavy u poľnohospodárov, ale pozornosť zbystrila aj laická verejnosť.
Obavy o zdravie ľudí však nie sú namieste. Slintačka a krívačka je primárne zvieracia nákaza, hoci sa vírusom nakazili v minulosti aj ľudia, išlo o mimoriadne vzácne prípady.
Mýlia si ju s detskou chorobou
Pre svoj názov v angličtine a relatívne podobné príznaky si ľudia môžu slintačku a krívačku zmýliť s relatívne bežnou detskou chorobou.
Nákaza slintačka a krívačka sa po anglicky volá foot-and-mouth disease - choroba nôh a úst, čo sa dá ľahko zmýliť s detskou chorobou ruka-noha-ústa (hand, foot and mouth disease), známou aj ako siedma choroba.
Tieto nákazy spôsobujú rozdielne patogény.
Detskú chorobu ruka-noha-ústa môžu spôsobovať viaceré vírusy, najčastejšie coxsackievírus a enterovírus 71. Prejavuje sa horúčkou, aftami v ústach, na tvári, rukách a nohách.
Chorobu párnokopytníkov zase spôsobuje vírus slintačky a krívačky (aftovírus). Na zvieratách sa prejavuje zvýšenou teplotou a pľuzgiermi vnútri ústnej dutiny a v okolí kopýt, ktoré môžu prasknúť a viesť k typickému krívaniu.
Hovorovo sa tiež niekedy slovo slintačka (respektíve slintavka) používa u detí na označenie stomatitídy - zápalu ústnej dutiny. Nemá nič spoločné s nákazou párnokopytníkov.
Keď pred 50 rokmi udrela slintačka, dojičky spali v maštali s nakazenými kravami (rozhovor) Čítajte Slintačka u ľudí?
Je veľmi vzácne, aby sa slintačkou a krívačkou nakazil človek. Odkedy bola choroba opísaná, známe sú len desiatky prípadov. Do roku 2001 ich zaznamenali iba 40.
V tom roku vypukla aj jedna z veľkých epidémií slintačky a krívačky vo Veľkej Británii. V krajine vtedy nenašli žiadny prípad nákazy u človeka, hoci bola posilnená kontrola aj pre možné ľudské infekcie.
Posledný známy prípad krívačky a slintačky u človeka v Británii je z roku 1966.
„Okolnosti, pri ktorých sa vyskytuje u ľudí, nie sú presne definované, hoci všetky hlásené prípady boli v úzkom kontakte s infikovanými zvieratami,“ píšu v štúdii v časopise BMJ z roku 2001 autori pod vedením lekára Henryho Prempeha.
„Existuje jedna správa z roku 1834 o troch veterinároch, ktorí sa nakazili úmyselným pitím surového mlieka od infikovaných kráv,“ píše sa ďalej. Neboli zaznamenané prípady nákazy cez pasterizované mlieko.
V známych prípadoch išlo často o farmárov a veterinárov, ktorí mohli prísť do kontaktu s infikovaným zvieraťom. K niektorým prípadom nákazy zrejme došlo aj po nehode v laboratóriu, kde vírus skúmali.
Prenos z človeka na človeka nebol zaznamenaný, píše Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb. Taktiež nie je potvrdený vážny priebeh alebo úmrtie u ľudí na slintačku a krívačku.
Kríza pre poľnohospodárov
V prípade veľmi vzácnej nákazy slintačky a krívačky u človeka sa symptómy prejavia zvyčajne po dvoch až šiestich dňoch od infekcie. Pri zaznamenaných nákazách boli symptómy len mierne, väčšinou išlo o nepríjemne svrbiace pľuzgiere na rukách, horúčku a bolestivé hrdlo. Pľuzgiere sa mohli objaviť aj na nohách a v ústach, zväčša na jazyku.
Pacienti sa zvyčajne zotavili týždeň po tom, ako sa im objavil posledný pľuzgier, píšu autori v štúdii v BMJ.
Zdravotnícke úrady v Európe ani v USA nepovažujú slintačku a krívačku za hrozbu pre ľudské zdravie ani bezpečnosť potravín. „Slintačka a krívačka nie je ľahko prenosná na človeka a nepredstavuje riziko pre verejné zdravie,“ píše Svetová organizácia pre zdravie zvierat.
Choroba však ohrozuje poľnohospodárstvo , keďže sa šíri rýchlo a je ťažké ju kontrolovať. Na ochorenie existuje očkovanie, no vírus je veľmi variabilný a dostupná vakcína preto nemusí zaberať na všetky verzie.
Hoci väčšina nakazených dospelých zvierat infekciu prežije, často zostanú veľmi slabé a neschopné produkovať mlieko a mäso v takom množstve ako pred nákazou.
