Toronto sa prebúdzalo do chladného, v poradí ešte len jedenásteho rána v roku. Nikto netušil, že 11. január 1922 bude dňom, keď sa v meste udeje niečo prevratné. Čosi, čo bude neskôr zachraňovať milióny životov po celom svete.
Štrnásťročný Leonard Thompson ležal na nemocničnom lôžku a nevedel, či je noc, alebo deň, dátumy už dávno pustil z hlavy. Nevnímal už takmer nič, jeho myseľ sužovali vidiny skorého konca.
Hoci bol vo veku, keď si mal naplno užívať bezstarostné časy dospievania, kamarátskych doťahovaní a chlapčenských vylomenín, nič z toho nerobil. Iba polihoval a chradol. Takmer sa nevládal pohnúť.
Ostal z neho vyziabnutý tieň, jeho posteľ okupovali len kosti potiahnuté bledou kožou. Z jeho dychu sa šíril nasladlý, acetónový zápach. Leonard striedavo upadal do hyperglykemickej kómy - našlo ho konečné štádium neliečenej cukrovky.
Zrazu však k nemu pristúpil lekár s injekciou, v ktorej mal pätnásť mililitrov tekutiny, farbou nápadne pripomínajúcej blato. Bol v nej inzulín.
Hladovka s pol deci whisky
Hoci Leonard pochádzal zo skromných pomerov, kým bol ešte zdravý, bol šťastným dieťaťom s osobitou charizmou. V škole sa usilovne snažil a veľmi ho zaujímali športy, najmä futbal.
S rodičmi žil na ulici Pickering Street neďaleko torontských pláží. Okrem toho, že ešte ako dojča mal problémy s ušami, iné vážne zdravotné ťažkosti ho, na rozdiel od jeho vrstovníkov, obchádzali.
Hlavou mu preletela kovová tyč. To, čo prišlo potom, nikto nečakal Čítajte Mal jedenásť rokov, keď jeho matku začalo znepokojovať, že sa každú noc počas spánku extrémne spotí a každé ráno sa prebúdza na kompletne premočenej plachte. Objednala ho na vyšetrenie u lekára, no mesiac žiadna konkrétna diagnóza neprichádzala.
Zakrátko dostala zdrvujúcu správu - váš syn má cukrovku. V roku 1919 tieto slová neveštili nič dobré, liek na chorobu v tých časoch neexistoval a jedinou dostupnou a praktizovanou liečbou bola hladovka.
Tri porcie varenej zeleniny denne dopĺňala troška bielkovín a tuku a chlapec príležitostne dostal aj poldeci whisky - na zvýšenie kalorického príjmu a zároveň na utíšenie duše.
Hoci prísna diéta dočasne dokázala predĺžiť Leonardovi život, jeho prognóza bola nekompromisná - ostával mu maximálne rok života.
Experimentálna injekcia alebo smrť
Nevie sa, či to bolo jeho odolnou povahou, alebo išlo o malý zázrak, no Leonard stále žil. Po roku. Aj po dvoch.
