Začína zvláštnym znecitlivením, brnením a svrbením. Na druhý deň sa pridajú drobné začervenané pľuzgieriky, ktoré rastú a pália čoraz viac.
Opar je nepríjemným a nevítaným spoločníkom, ktorý sa najčastejšie objavuje na perách. Čas s ním býva frustrujúci, no po pár dňoch protivné pľuzgiere, ktoré vyvoláva, zaschnú a zmiznú. Vrátiť sa však môže znovu. Kedykoľvek.
Herpes simplex vírus (HSV-1) je jednou z najbežnejších vírusových infekcií na svete. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že sú ním nakazené približne dve tretiny dospelej populácie.
Nový výskum ukázal spojenie medzi bežnou formou herpesu a Alzheimerovou chorobou.
Demencia a aktivita vírusov
Herpesy, hovorovo aj opary, spôsobujú vírusy usídlené v nervových bunkách. Náš imunitný systém ich zvyčajne drží pod kontrolou. Ak je však imunitný systém oslabený, je pravdepodobnejšie, že sa opar objaví.
Hlavnými spúšťačmi môžu byť bežné prechladnutie či horúčka, ale aj slnenie, nadmerná fyzická záťaž, emocionálny stres či hormonálne výkyvy, napríklad počas menštruácie. HSV-1 sa môže preniesť aj do genitálnej oblasti orálno-genitálnym kontaktom a spôsobiť genitálny herpes.
Lieky s obsahom liečiv aciklovir, valaciklovir a famciklovir dokážu príznaky zmierniť, no nedokážu herpesovú infekciu úplne vyliečiť.
Myšlienka, že vírus herpes simplex typu 1 môže súvisieť s rozvojom Alzheimerovej choroby, nie je úplne nová. Už predchádzajúci výskum naznačil, že faktory ako počet alebo aktivita vírusových génov a citlivosť hostiteľa môžu súvisieť s výskytom tejto najbežnejšej formy demencie.
Aj štúdia z roku 2024 v časopise Journal of Virology realizovaná na myšiach ukázala, že HSV-1 môže vstúpiť do mozgu cez mozgový kmeň aj čuchový nerv a vyvolať zápalovú reakciu, ktorá môže pretrvávať aj vtedy, keď už vírus nie je detekovateľný.
