Od dehydratácie cez tráviace problémy až po zvýšené riziko nehôd – leto dokáže potrápiť aj zdravého človeka.
A keď je niekto navyše dlhodobo chorý, pre úmorné teploty môže trpieť ešte viac než zvyčajne. Ak viete, aké nástrahy sú najčastejšie a ako im predchádzať, môžete si prázdniny užiť bez zbytočných komplikácií.
Zozbierali sme rady odborníkov, čo netreba s príchodom prázdninového obdobia podceniť:
1. Jedenie neumytých lesných plodov
Málokto vie na letnej túre či prechádzke v lese odolať dozrievajúcim malinám, jahodám a čučoriedkam. Konzumácia neumytých lesných plodov však predstavuje veľké zdravotné riziko.
Výkaly líšok môžu plody infikovať smrteľným ochorením s názvom echinokokóza. Ide o parazitárnu infekciu, ktorú v ľudskom organizme spôsobuje tkanivová pásomnica.
„Táto zákerná infekcia sa prejavuje tvorbou cýst najmä v pečeni, pričom jej diagnostika je komplikovaná, keďže príznaky sa môžu objaviť až po niekoľkých rokoch od nakazenia a cysty často pripomínajú onkologické ochorenie,“ varuje parazitológ Vojtech Boldiš.
Od roku 2000 do 2020 potvrdil Parazitologický ústav SAV 80 prípadov. Ak napriek tejto hrozbe neviete lesným plodom odolať, žiadanou prevenciou je natrhané bobule pred konzumáciou poriadne vyumývať.

2. Nedostatočná hydratácia a teplotné šoky
Za posledných 20 rokov došlo k 30-percentnému nárastu úmrtnosti súvisiacej s teplom, uvádza Svetová zdravotnícka organizácia.
Ľudský organizmus v lete stráca viac vody potením, vysoké teploty ju vyplavujú z tela, čo znižuje objem krvi a núti srdce pracovať intenzívnejšie na podporu iných orgánov. Ak sa tekutiny nedopĺňajú, nastupujú príznaky dehydratácie. Patria medzi ne najmä:
- tmavo sfarbený moč,
- nižší výdaj moču,
- nadmerný smäd alebo sucho v ústach,
- únava,
- závraty alebo zmätenosť,
- bolesť hlavy.
Svetová zdravotnícka organizácia preto odporúča nosiť so sebou všade dopĺňateľnú fľašu s vodou a piť z nej často počas dňa, aj keď necítite smäd.
Rovnako ako extrémne horúčavy je pre organizmus veľký nápor aj prílišné prechladenie. Suchý a studený vzduch v klimatizovanej miestnosti či aute môže spôsobiť bolesť hrdla, ale aj prínosových dutín. Ventilátory a prievan zas môžu privodiť aj nepríjemnú bolesť uší.
Pri prudkom striedaní horúceho a studeného prostredia môže dôjsť k tzv. teplotnému šoku. Organizmus sa nestihne adaptovať na extrémnu zmenu teploty, čo môže viesť k oslabeniu imunity, zvýšenej únave či k bolestiam hlavy, ale aj k zhoršeniu chronických ochorení.
Preto by rozdiel medzi klimatizovaným prostredím a teplotou vonku nemal presahovať 5 – 7 ºC. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča udržiavať v interiéri teplotu pod 32 °C počas dňa, v noci by izbová teplota nemala prekročiť 24 °C. Regulácia teploty je obzvlášť dôležitá v prítomnosti detí, seniorov nad 65 rokov a chronicky chorých.

3. Choroby privezené z dovoleniek
Pri cestovaní, najmä do exotických krajín alebo do oblastí s nižšími hygienickými štandardmi, si môžete priniesť neželaný suvenír v podobe infekcie či parazita. Ani doma sa však podobným prípadom nemusíte vyhnúť, čo ukázal aj prípad 11-ročného chlapca, ktorý podľahol nákaze nebezpečnou meňavkou.
Len laboratóriá spoločnosti Medirex v roku 2024 uskutočnili 63 300 testov na črevné parazity a 85 800 na tkanivové parazity, vyplýva z ich tlačovej správy.
Zdrojom nákazy býva často kontaminovaná voda a jedlo, neumyté ovocie alebo styk s vlhkou pôdou na brehoch riek a jazier. Niekedy môže byť zdrojom aj styk so zvieratami, napríklad na farmách či safari výletoch.
Odborníci z Medirexu odporúčajú pred dovolenkou dodržiavať niekoľko základných preventívnych opatrení:
- pred cestou do rizikových oblastí sa informujte o možných ochoreniach a očkovaní,
- prísne dodržiavajte pravidlá osobnej hygieny,
- pite len balenú vodu a vyhýbajte sa ľadu z neznámych zdrojov,
- konzumujte len dostatočne tepelne upravené jedlá,
- dôkladne umývajte ovocie a zeleninu,
- nenoste kontaktné šošovky pri kúpaní v bazénoch či v mori,
- vyhýbajte sa kúpaniu v sladkovodných jazerách, nádržiach a riekach v tropických oblastiach.
