Nová rozsiahla dánska štúdia je ďalšou v rade, ktorá potvrdzuje, že neexistujú vedecké dôkazy o škodlivosti hliníka v očkovacích látkach.
Najnovšie zistenia vedcov vyvracajú názory skeptikov očkovania, ktorí dlhé roky vyjadrujú obavy o bezpečnosť vakcín používaných na ochranu detí pred rôznymi infekčnými chorobami. Hovoria, že dávky hliníka vo vakcínach predstavujú riziko pre zdravie detí.
Podľa nich sa hliník v tele hromadí a môže mať negatívne účinky ako prispievanie k vzniku Alzheimerovej choroby, autizmu a rôznych autoimunitných ochorení.
Nové dôkazy o tom, že hliník v používaných množstvách nepredstavuje pre ľudské zdravie hrozbu, zverejnil časopis Annals of Internal Medicine.
Dôkazy škodlivých účinkov sa nenašli
Dánska kohortová štúdia skúmala počas 24 rokov zdravotné záznamy 1,2 milióna detí narodených medzi rokmi 1997 a 2018.
Jej cieľom bolo zistiť súvislosť medzi kumulatívnou expozíciou hliníka z očkovania v ranom detstve a rizikom vzniku autoimunitných, atopických alebo alergických a neurovývinových porúch.
Výskumníci preskúmali až päťdesiat rôznych ochorení, no nenašli žiadne dôkazy, že by vystavenie hliníku vo vakcínach viedlo k štatisticky významnému zvýšeniu rizika vzniku niektorého z nich vrátane astmy a autizmu.
„V prípade mnohých z týchto výsledkov môžeme s veľkou mierou istoty vylúčiť významné zvýšenie,“ povedal pre medicínsky web STAT autor štúdie Anders Hviid, ktorý vedie oddelenie epidemiologického výskumu v Statens Serum Institute, dánskom úrade verejného zdravotníctva.
Závery štúdie označil za pozoruhodné, pričom s jeho názorom súhlasili aj ďalší odborníci.
Vedci hlásia prelom v liečbe HIV. Zistili, kde v bunkách sa ukrýva vírus Čítajte „Údaje ma veľmi povzbudili, najmä pokiaľ ide o astmu, pretože viem, že skupiny váhajúce s očkovaním sú týmto znepokojené,“ povedala Anna Durbin, riaditeľka Centra pre výskum imunizácie na Johns Hopkins Bloomberg School of Public Health.
Keďže počet vakcín podaných v ranom detstve sa počas 24-ročného obdobia štúdie menil, silnou stránkou je, že vedci nevideli rozdiely medzi deťmi, ktoré dostali viac, a tými, ktoré dostali menej vakcín. Znamená to, že ani väčší počet vakcín nezvyšuje riziko vzniku ochorení.
Väčšinu hliníkových solí z vakcín, ktoré sa injekčne podávajú do svalu, vyfiltrujú obličky do dvoch týždňov, hoci malé množstvá môžu v organizme pretrvávať roky, píše portál NBC News.
Globálny poradný výbor pre bezpečnosť očkovacích látok Svetovej zdravotníckej organizácie už v roku 2012 vyhlásil, že záťaž hliníka prijatého vo vakcínach neprekračuje bezpečnostné normy.
Množstvo obsiahnuté v jednej vakcinačnej dávke zvyčajne predstavuje menej než tisícinu gramu. V porovnaní s tým, ak niekto užíva bežne dostupné lieky na žalúdočnú nevoľnosť (antacidá), v závislosti od koncentrácie a formy lieku sa v jednej dávke môže nachádzať aj niekoľko stoviek miligramov hliníka.
Prečo je hliník vo vakcínach?
Hliník sa bežne pridáva ako pomocná látka (adjuvans) do neživých vakcín vo forme hydroxidu alebo fosforečnanu.
Už v 20. rokoch 20. storočia vedci zistili, že tieto zlúčeniny umožňujú podať menšie množstvo samotnej vakcíny, je vďaka nim potrebných aj menej dávok a posilnia imunitnú odpoveď organizmu. Bez adjuvans by sa vakcínou vytvárala tolerancia, čo je opačný účinok, ako sa snaží dosiahnuť.
Český imunológ Michal Křupka o tom písal v jednej z pasáží knihy Lovci šarlatánov: Príručka zdravého rozumu, ktorá bližšie rozoberá medicínske dezinformácie.
Nevylučuje pritom, že hliník môže byť potenciálne toxický. Živočíchy aj ľudia ho však dokážu eliminovať z tela obličkami, keďže ide o tretí najviac zastúpený prvok zemskej kôry, vysvetľuje odborník. Stretneme sa s ním všade - je vo vode, v potrave aj v prachu, ktorý vdychujeme so vzduchom.
Poskytuje takmer úplnú ochranu pred HIV. Injekcia na prevenciu sa podáva dvakrát ročne Čítajte „Časť hliníka sa úplne bežne ukladá v tele, hlavne v kostiach. Denný príjem hliníka v potrave sa odhaduje na štyri až deväť miligramov, pričom zhruba štyri percentá sa vstrebú črevom. Spolu s vypitými tekutinami môže množstvo prijatého hliníka prekročiť desať miligramov za deň," vysvetľuje v knihe imunológ.
A hoci je množstvo hliníka v očkovacích látkach veľmi nízke a nepredstavuje riziko, stále pretrvávajú obavy zo spojenia medzi očkovaním a autizmom. Korene majú v nevierohodnej štúdii britského lekára Andrewa Wakefielda z roku 1998. Ten v nej tvrdil, že MMR vakcína (proti osýpkam, mumpsu a ružienke) môže u detí vyvolať poškodenie črevnej sliznice, čo vedie k vzniku autizmu.
Neskôr sa preukázalo, že štúdia bola metodologicky chybná a časopis Lancet, ktorý ju publikoval, ju následne stiahol. Wakefield bol obvinený z falšovania údajov a podozrievaný, že mal na výskume osobný finančný záujem.
Vedecké dôkazy opakovane potvrdzujú, že vakcíny sú bezpečné a ich prínosy výrazne prevyšujú možné riziká. Vďaka očkovaniu sa podarilo výrazne potlačiť alebo úplne eliminovať mnohé závažné a smrteľné choroby.
