Keď sa hovorí o cvičení a pohybe, je za tým zväčša skrytý pot, zrýchlený dych a srdce búšiace na maximum. Odborníci roky rozdeľujú pohybovú záťaž do piatich tréningových zón – začína sa ľahkým zahriatím v zóne jeden a pokračuje až po hranicu možností do piatej zóny.
Princípom rozdelenia zón je určenie intenzity pohybu podľa srdcovej frekvencie, teda podľa vopred definovaných intervalov počtu úderov srdca za minútu. To je následne základom plánovania kondičných aj výkonnostných tréningov.
V poslednom období sa však do popredia dostáva nový pojem: zóna nula.
Získava si čoraz viac pozornosti u ľudí, ktorí hľadajú prirodzený spôsob, ako zostať aktívny takmer bez námahy.
Načo poznať svoje tréningové zóny
V prvej zóne sa hýbete uvoľneným tempom pri nízkej intenzite, aby ste sa cítili pohodlne a nezadýchali sa. Srdce pracuje len na polovicu svojho maxima – ak je vaše maximum 200 tepov za minútu, v zóne 1 by to bolo asi 100 až 120 tepov.
Niektoré výskumy ukazujú, že kľúčovým pre metabolické zdravie je najmä tréning v zóne 2, kde ide o udržiavanie veľmi špecifickej úrovne intenzity, ktorá nie je ani príliš jednoduchá, ani príliš ťažká. Výhodou je, že sa rýchlo zotavíte a môžete rovnaký tréning opakovať hneď na druhý deň. Príkladom je svižná chôdza do kopca, pomalý beh či plávanie alebo bicyklovanie v pohodovom tempe.
V piatej zóne sa už trénuje na maximum.
Väčšina z nás v každodennom živote nikdy nedosiahne maximálnu intenzitu, a ani profesionálni športovci v nej nedokážu vytrvať neobmedzene dlho.
