Ak ste v detstve prekonali ovčie kiahne, vírus, ktorý ich spôsobil, z vášho tela úplne nezmizol. Ostal skrytý v nervových bunkách a čaká na svoju ďalšiu príležitosť.
Tou môže byť okamih, keď sa imunitný systém oslabí – či už v starobe, alebo pri nadmernom strese. Vírus sa v takýchto prípadoch môže znovu prebudiť a spôsobiť bolestivý pásový opar (herpes zoster).
Tento stav nie je len otázkou vyrážky a nepríjemnej pálivej bolesti, ktorá môže trvať mesiace alebo dokonca aj roky po tom, ako sa výsev na koži zahojí. Vedci pásový opar spájajú aj s rizikom vzniku závažných kardiovaskulárnych komplikácií, ako sú infarkt či mozgová porážka.
Najnovší globálny systematický prehľad a metaanalýza pritom ukázali, že očkovanie proti pásovému oparu nielenže účinne predchádza samotnému ochoreniu, ale je spojené aj so štatisticky významným znížením výskytu týchto nebezpečných následkov.
Očkovanie ochránilo srdce
Prvá veľká prehľadová štúdia svojho druhu hovorí o tom, že očkovanie proti pásovému oparu môže znížiť riziko infarktu alebo mozgovej príhody takmer o 20 percent.
Jej výsledky odprezentovali koncom augusta na kongrese Európskej kardiologickej spoločnosti 2025 v Madride.
Zaočkovaní mali menšie riziko vzniku kardiovaskulárnych problémov než tí, ktorí očkovaní neboli.
Typické príznaky pásového oparu
- bolestivá vyrážka, ktorá sa zvyčajne objavuje ako jeden pás na jednej strane tela, často na trupe alebo na tvári,
- pľuzgiere, ktoré po otvorení zasychajú a tvoria sa z nich chrasty,
- pocity svrbenia, brnenia alebo pálenia na koži predtým, než sa objaví vyrážka,
- ďalšími príznakmi môžu byť horúčka, bolesť hlavy a únava.
Platilo to pri oboch typoch vakcíny – modernej rekombinantnej aj staršej živej atenuovanej (oslabenej) vakcíne proti pásovému oparu.
Tento účinok vedci pozorovali u dospelých od 18 rokov (18-percentné zníženie rizika), ale aj u ľudí nad 50 rokov (16-percentné zníženie rizika). Výskum zatiaľ nebol publikovaný vo vedeckom časopise.
„Hoci sú naše zistenia povzbudivé, dostupné údaje, ktoré sme študovali, majú určité obmedzenia,“ vysvetlil v tlačovej správe autor štúdie doktor Charles Williams.
„Takmer všetky dôkazy pochádzajú z observačných štúdií, ktoré sú náchylné na skreslenie a nemali by sa používať na odvodenie kauzality,“ uviedol.
Kritériá metaanalýzy pritom splnilo deväť štúdií - osem observačných štúdií a jedna randomizovaná kontrolovaná štúdia. Observačná štúdia je typ výskumu, ktorý spravidla dokáže ukázať súvislosti, no nie kauzalitu. Vedci iba pozorujú a zaznamenávajú údaje o účastníkoch alebo javoch bez toho, aby do nich aktívne zasahovali alebo ich ovplyvňovali, napríklad podávaním určitých liekov.
Všetky štúdie použité v metaanalýze sa podľa Williamsa primárne zameriavali na skúmanie použitia vakcíny proti herpes zoster na prevenciu pásového oparu v bežnej populácii. Preto nie je možné zovšeobecniť výsledky na ľudí s vyšším rizikom kardiovaskulárnych príhod, na to je potrebný ďalší výskum v tejto oblasti.
S nižším rizikom celkových kardiovaskulárnych príhod vrátane mozgovej príhody, srdcového zlyhania a ischemickej choroby srdca však spája očkovanie proti pásovému oparu aj predchádzajúca štúdia, ktorú publikovali v máji v časopise European Heart Journal a zamerala sa na živú očkovaciu látku. Zahŕňala vyše milión účastníkov.
Podľa vedcov existuje jednoduchý dôvod, prečo je očkovanie proti pásovému oparu viac než len prevencia ochorenia. Vírusová infekcia totiž môže spôsobiť poškodenie krvných ciev, zápal a tvorbu zrazenín, ktoré následne môžu viesť k srdcovým ochoreniam. Očkovaním sa aj tieto riziká znižujú.
Najúčinnejší spôsob, ako zabrániť vzniku pásového oparu, je očkovanie. (zdroj: Adobe Stock)Aj mozog z vakcíny profituje
Vírus varicella zoster, ktorý spôsobuje pásový opar, môže napadnúť aj krvné cievy v hlave. Zápalom menia svoju štruktúru a ak sa vírus znovu prebudí, môže to viesť až k mozgovej príhode.
Vakcíny sa dnes čoraz častejšie vnímajú ako prostriedok, ktorý dokáže naštartovať širšiu imunitnú reakciu s pozitívnymi účinkami aj mimo pôvodného cieľa.
Na Slovensku bola v minulosti k dispozícii očkovacia látka proti pásovému oparu, určená na prevenciu herpes zoster a postherpetických neuralgií u osôb nad 50 rokov. Dnes nie je dostupná. V susednom Česku a v Rakúsku očkujú vakcínou Shingrix, ktorá sa na Slovensko nedodáva.
Začiatkom tohto roka sa však objavili aj správy, že očkovanie proti pásovému oparu môže súvisieť aj so znižovaním rizika demencie, keďže chráni pred vírusmi, ktoré napádajú nervový systém.
Dvaja z troch ľudí majú vírus, u ktorého našli spojenie s Alzheimerom Čítajte Svetová zdravotnícka organizácia pritom odhaduje, že do roku 2050 bude demenciou trpieť celosvetovo 139 miliónov ľudí.
Výskumníkom zo Standford Medicine sa však podarilo zistiť, že starší dospelí vo Walese, ktorí dostali očkovanie proti pásovému oparu, mali o 20 percent nižšiu pravdepodobnosť vzniku demencie v priebehu nasledujúcich siedmich rokov ako tí, ktorí očkovanie nedostali.
Demencia pritom nie je nevyhnutnou súčasťou starnutia. Je spôsobená ochoreniami, ako je Alzheimerova choroba. Hľadanie nových spôsobov, ako znížiť riziko týchto ochorení, je preto veľkou výzvou modernej medicíny.
Vakcíny by sa v tomto smere mohli stať prekvapivým a sľubným nástrojom, ktorý by dokázal ochrániť nielen pred infekciami, ale aj pred vážnymi chronickými chorobami.
DOI: 10.1093/eurheartj/ehaf230
DOI: 10.1038/s41586-025-08800-x
