Text sme aktualizovali v roku 2024.
Pásový opar (herpes zoster) je bolestivá vírusová infekcia, ktorá vzniká reaktiváciou "spiaceho" pôvodcu ovčích kiahní, varicella zoster vírusu.
Pásový opar môže vzniknúť v rôznom okamihu života u hocikoho, kto už v minulosti prekonal infekciu týmto vírusom vo forme ovčích kiahní.
Ochorenie možno spoznať podľa typických príznakov - pľuzgierikov na začervenanej pokožke, ktoré sprevádzajú bolesti a poruchy citlivosti.
Čo je pásový opar
Pomenovanie pásový opar je odvodené od vzhľadu a umiestnenia pľuzgierov na pokožke. Výsev vyrážok sa zvyčajne objaví v oblasti hrudného koša, na chrbte alebo na bruchu.
Pásový opar môže vzniknúť následkom aktivovania vírusov, ktoré ostali v tele po tom, čo človek (väčšinou ešte v útlom detstve) prekonal ovčie kiahne.
Obe ochorenia, pásový opar a ovčie kiahne, totiž vyvoláva rovnaký patogén - varicella zoster vírus. Je to vysoko nákazlivý DNA vírus, ktorý sa prenáša kvapôčkovou infekciou. Po prvotnej nákaze zostáva neaktívny v nervových bunkách.
K reaktivácii vírusu v tele môže dôjsť následkom starnutia, vystavenia inej nákaze či vplyvom niektorých liekov.
Platí, že vírus z pásového oparu býva menej nákazlivý ako ten, ktorý sa vyskytuje v pľuzgieroch ovčích kiahní.
Prenos pásového oparu
Nákazu môže infikovaný človek šíriť iba v čase, keď má na tele pľuzgiere s tekutinou. Kým sa na pokožke neobjaví vyrážka a neskôr, keď sa pľuzgiere premenia na chrastu, spravidla nie je infekčný.
Pásový opar môže infikovaný človek preniesť na hocikoho, kto nie je imúnny voči ovčím kiahňam. U neho sa potom vyvinú ovčie kiahne, nie pásový opar. Zvyčajne sa nákaza prenáša priamym kontaktom s pľuzgiermi.
Pacienti so zníženou imunitou môžu mať pásový opar aj viackrát za život.
Ak ste nikdy nemali ovčie kiahne, máte vyššie riziko nákazy vírusom varicella zoster ak:
- pracujete s deťmi,
- žijete s neočkovanými deťmi,
- ste sa dotkli pľuzgiera ovčích kiahní či pásového oparu,
- ste v úzkom kontakte s človekom, ktorý má ovčie kiahne.
Pásový opar - príznaky
Ako prvý sa dostaví všeobecný pocit choroby - pacienti sa cítia unavení a majú ľahkú horúčku.
Po dvoch až troch dňoch nastupujú silné bolesti ako aj poruchy citlivosti v rámci postihnutého nervu. Zakrátko sa na tej istej oblasti na koži vytvoria skupinky uzlíkov, ktoré sa zmenia na pľuzgieriky o veľkosti špendlíkovej hlavičky až hrášku.
Pľuzgieriky môžu obsahovať vodnatú alebo krvavú tekutinu a niekedy sa rozpadnú. Príležitostne môžu kožné zmeny chýbať, potom hovoríme o zoster sine herpete.
Najčastejšie príznaky pásového oparu:
- bolesť, pálenie a brnenie,
- červená vyrážka, ktorá sa objaví pár dní po bolesti,
- pľuzgiere naplnené tekutinou, ktoré praskajú,
- citlivosť na dotyk,
- svrbenie.
Pásový opar sa zvyčajne prejaví na ľavej alebo pravej strane tela. Môže sa vyskytnúť aj na tvári, ak vírusy pretrvali v mozgových nervoch. Najčastejšie býva napadnutý nerv trigeminus, vtedy sú postihnuté oči, nos, čelo a ochlpená koža hlavy. Tvorením vredov na rohovke alebo dúhovke oka môže dôjsť k trvalým poškodeniam zraku až k oslepnutiu.
Pri pásovom opare v oblasti ucha môže až u 60 percent pacientov dôjsť k fazialisparéze, čiže k čiastočnému ochrnutiu tváre, ktoré sa však príležitostne samé stráca. Ochrnutie svalstva tváre môže byť pozorované aj pri pásovom opare na krku.
Po zahojení kožných vyrážok často ostávajú postihnuté oblasti so zvýšeným pigmentom alebo oblasti bez pigmentu - koža je buď viac hnedá alebo takmer biela.
Ako vzniká pásový opar
Varicella zoster vírus, nazývaný tiež ľudský herpes vírus 3 (HHV-3) prechádza po prekonaných ovčích kiahňach pozdĺž nervových vlákien do blízkosti miechy. Tam môže nepozorovane prebývať celé roky.
Reaktivácia vírusov, ktoré v tele ostali, vedie k pásovému oparu, ktorý sa vždy obmedzuje na oblasť zabezpečenú postihnutými nervami. V podstate ide o druhý výskyt ovčích kiahní, avšak lokálne ohraničených. Naopak ovčie kiahne napádajú celé telo.
Dvadsať chorôb, ktoré spôsobujú najhoršiu bolesť Čítajte Pri pásovom opare ide o reaktiváciu existujúcich vírusov a nie o druhú infekciu vírusom, čiže nenastala nijaká opätovná nákaza.
Presné príčiny reaktivácie nie sú objasnené, no zvykne k nej dochádzať pri zníženej imunite.
Pozorovania odhalili, že pacienti s poruchami imunitného systému, napríklad pri AIDS alebo pri rakovine, ochorejú nápadne často na pásový opar. Spúšťačmi ochorenia môžu byť aj silný stres alebo silná duševná záťaž.
Typický je výskyt vo vyššom veku, najmä po 65. roku života. Pásový opar u ľudí právom vzbudzuje obavy, pretože ochorenie sprevádza neznesiteľná bolesť.
Ročne sa objaví 400 nových prípadov na 100-tisíc obyvateľov. Pacienti s poruchami imunitného systému sú postihnutí častejšie.
Ako sa určí diagnóza
Rozhovor s pacientom a vyšetrenie popísaných symptómov umožňuje väčšinou správnu diagnózu.
Ak lekár na sčervenenej koži nájde malé pľuzgieriky, ktoré sa vyskytujú ohraničené na jednej strane a sú sprevádzané bolesťami a poruchami citlivosti, môže diagnózu stanoviť ihneď.
Pokiaľ ide o laboratórnu diagnostiku, zosterové protilátky v sére sú zvýšené. Vyšetrenie likvoru, čiže vyšetrenie mozgovej tekutiny, ukazuje ľahké zvýšenie počtu buniek ako aj obsahu bielkovín.
Toto vyšetrenie však nie pri priebehoch ochorenia bez komplikácii potrebné.
Ak sa objavujú symptómy, ako poruchy vedomia alebo začínajúce ochrnutia na nohách, ktoré poukazujú na napadnutie mozgu respektíve miechy, sú vyšetrenia likvoru nevyhnutné.
Pretože sa pásový opar vyskytuje často u pacientov s oslabeným imunitným systémom, mali by byť títo pacienti dôkladne vyšetrení na náznaky rakovinových chorôb či iných ťažkých ochorení.
Pásový opar - liečba
Prevenciou pásového oparu je očkovanie. Vakcína proti ovčím kiahňam je vhodná u ľudí, ktorí ešte kiahne nemali. Vakcínou proti pásovému oparu sa očkujú ľudia po 50. roku života.
Herpes zoster sa lieči antivirotikami (acyklovir, valcyklovir, famcyklovir). Liečba by mala byť podaná včas, najlepšie do 24 hodín od prvých prejavov ochorenia, najneskôr do tretieho dňa.
Pohotová liečba bráni rozmnožovaniu vírusu a riziku komplikácií v podobe bolestivej neuralgie. Tá môže pretrvávať týždne, mesiace až roky.
Neliečená infekcia bez komplikácií prebieha 1 až 2 týždne, a ako taká sa hojí bez jazvy. Liečením sa priebeh ochorenia skracuje na niekoľko dní. Nekomplikovaný priebeh ochorenia zvládne chorý aj sám. Na vyrážky sa dáva zinková masť či iné vysušujúce masti. Ak sa pľuzgiere zapália, môžu byť potrebné aj krémy s antibiotikami.
V prípade, že pacient nemá zníženú imunitu, a herpes nepostihuje oko a ucho, liečba antivirotikami nie je potrebná. Silné bolesti sa však liečia.
Liečba opakovaných a častých infekcií patrí do rúk odborníkov, konkrétne neurológa, imunológa a kožného lekára.
Sprchovanie s pásovým oparom
Bežné umývanie môže byť pre ľudí s pásovým oparom bolestivé. Čistenie postihnutého miesta je však súčasťou liečby.
Nepríjemné pocity sa dajú zmierniť použitím správnej teploty vody. Kúpať alebo sprchovať by ste sa mali v studenej alebo vlažnej vode.
Oblasť s pľuzgiermi nešúchajte a nedrhnite. Umyť ju môžete jemným sprchovým gélom bez vône. Ak môžete, oblasť s vyrážkou nechávajte čo najviac na vzduchu a nenoste priliehavé oblečenie.
Počas dňa vám od bolesti a svrbenia uľaví aj prikladanie studených obkladov, na vyrážke ich môžete nechať desať minút.
Komplikácie a úmrtnosť
Prognóza ochorenia bez komplikácií je dobrá.
Dve tretiny ochorení sa vyliečia bez následkov. Herpetická bolesť nervov vo svojom výskyte a trvaní závisí od veku pacientov. Vo všeobecnosti sa objavuje u 10-15 percent pacientov. Pri pacientoch, ktorí sú starší než 60 rokov, je však trvajúcou bolesťou postihnutý každý druhý.
Oplatí sa dieťa poslať na kiahňový večierok? Čítajte Výnimočne môže dôjsť aj k život ohrozujúcemu rozšíreniu pásového oparu - zosteru generalisatus - na celé telo vrátane vnútorných orgánov.
Ďalšími komplikáciami sú trvalé ochrnutia, napríklad tváre, ale aj bránice. U niektorých pacientov je postihnutý aj mozog, mozgové blany alebo miecha, potom sa hovorí o herpetickej encefalitíde, meningitíde alebo myelitíde.
Pri účasti nervových korienkov alebo nervov sa vyvíja Guillainov-Barrého syndróm respektíve polyneuropatia.
Ak sa objavia komplikácie na centrálnom nervovom systéme, čiže na mozgu a mieche s pozdĺžnou alebo priečnou léziou, prebieha ochorenie väčšinou smrteľne.
