Pásový opar (herpes zoster) je bolestivá vírusová infekcia, ktorá vzniká reaktiváciou "spiaceho" pôvodcu ovčích kiahní, varicella zoster vírusu.
Pásový opar môže vzniknúť v rôznom okamihu života u hocikoho, kto už v minulosti prekonal infekciu týmto vírusom vo forme ovčích kiahní.
Ochorenie možno spoznať podľa typických príznakov - pľuzgierikov na začervenanej pokožke, ktoré sprevádzajú bolesti a poruchy citlivosti.
Čo je to pásový opar a kedy hrozí prenos?
Pomenovanie pásový opar je odvodené od vzhľadu a umiestnenia pľuzgierov na pokožke. Výsev vyrážok sa zvyčajne objaví v oblasti hrudného koša, na chrbte alebo na bruchu.
Pásový opar je následkom aktivovania vírusov, ktoré ostali v tele po tom, čo človek (väčšinou ešte v útlom detstve) prekonal ovčie kiahne. Obe ochorenia, pásový opar a ovčie kiahne, totiž vyvoláva rovnaký patogén.
Varicella zoster vírus je vysoko nákazlivý DNA vírus, ktorý sa prenáša kvapôčkovou infekciou
Ovčie kiahne sú typickým detským ochorením, ktoré zanecháva celoživotnú imunitu. Okrem veľmi ojedinelých prípadov teda nie je možné na ovčie kiahne ochorieť dvakrát.
Pásovým oparom sa však môžu nakaziť ľudia, ktorí ešte neprišli do kontaktu s vírusom ovčích kiahní. Platí pritom, že vírus z pásového oparu býva menej nákazlivý ako ten, ktorý sa vyskytuje v pľuzgieroch ovčích kiahní.
Nákazu môže infikovaný človek šíriť iba v čase, keď má na tele pľuzgiere s tekutinou. Kým sa na pokožke neobjaví vyrážka a neskôr, keď sa pľuzgiere premenia na chrastu, spravidla nie je infekčný.
Pacienti so zníženou imunitou môžu na pásový opar ochorieť aj viackrát za život. Osoby, ktoré neboli choré na ovčie kiahne, sa môžu infikovať vírusom pri pacientoch s pásovým oparom a potom dostať ovčie kiahne, nie však pásový opar.
(zdroj: SME - Kovár, Matkovská)Príčiny a výskyt pásového oparu
Varicella zoster vírus, nazývaný tiež ľudský herpes vírus 3 (HHV-3) prechádza po prekonaných ovčích kiahňach pozdĺž nervových vlákien do blízkosti miechy. Tam môže nepozorovane prebývať celé roky.
Reaktivácia vírusov, ktoré v tele ostali, vedie k pásovému oparu, ktorý sa vždy obmedzuje na oblasť zabezpečenú postihnutými nervami. V podstate ide o druhý výskyt ovčích kiahní, avšak lokálne ohraničených. Naopak ovčie kiahne napádajú celé telo.
Dvadsať chorôb, ktoré spôsobujú najhoršiu bolesť Čítajte Pri pásovom opare ide o reaktiváciu existujúcich vírusov a nie o druhú infekciu vírusom, čiže nenastala nijaká opätovná nákaza.
Presné príčiny reaktivácie nie sú objasnené, no zvykne k nej dochádzať pri zníženej imunite.
Pozorovania odhalili, že pacienti s poruchami imunitného systému, napríklad pri AIDS alebo pri rakovine, ochorejú nápadne často na pásový opar. Spúšťačmi ochorenia môžu byť aj silný stres alebo silná duševná záťaž.
Typický je výskyt vo vyššom veku, najmä po 65. roku života. Pásový opar u ľudí právom vzbudzuje obavy, pretože ochorenie sprevádza neznesiteľná bolesť.
Incidencia ochorenia, čiže počet nových ochorení ročne, činí 400 na 100 000 obyvateľov. Pacienti s poruchami imunitného systému sú postihnutí častejšie.
Príznaky pásového oparu
Ako prvý sa dostaví všeobecný pocit choroby - pacienti sa cítia unavení a majú ľahkú horúčku.
Po dvoch až troch dňoch nastupujú silné bolesti ako aj poruchy citlivosti v rámci postihnutého nervu. Zakrátko sa na tej istej oblasti na koži vytvoria skupinky uzlíkov, ktoré sa zmenia na pľuzgieriky o veľkosti špendlíkovej hlavičky až hrášku.
Tieto pľuzgieriky môžu obsahovať vodnatú alebo krvavú tekutinu a niekedy sa rozpadnú. Príležitostne môžu kožné zmeny chýbať, potom hovoríme o zoster sine herpete.
Pásový opar sa môže vyskytnúť aj na tvári, ak vírusy pretrvali v mozgových nervoch. Najčastejšie býva napadnutý nerv trigeminus, vtedy sú postihnuté oči, nos, čelo a ochlpená koža hlavy. Tvorením vredov na rohovke alebo dúhovke oka môže dôjsť k trvalým poškodeniam až k oslepnutiu.
Pri pásovom opare v oblasti ucha môže až u 60 percent pacientov dôjsť k fazialisparéze, čiže k čiastočnému ochrnutiu tváre, ktoré sa však príležitostne samé stráca. Ochrnutie svalstva tváre môže byť pozorované aj pri pásovom opare na krku.
Po zahojení kožných vyrážok často ostávajú oblasti so zvýšeným pigmentom alebo oblasti bez pigmentu - koža je buď viac hnedá alebo takmer biela.
Ako sa určí diagnóza
Rozhovor s pacientom a vyšetrenie popísaných symptómov umožňuje väčšinou správnu diagnózu.
Ak lekár na sčervenenej koži nájde malé pľuzgieriky, ktoré sa vyskytujú ohraničené na jednej strane a sú sprevádzané bolesťami a poruchami citlivosti, môže diagnózu stanoviť ihneď.
Pokiaľ ide o laboratórnu diagnostiku, zosterové protilátky v sére sú zvýšené. Vyšetrenie likvoru, čiže vyšetrenie mozgovej tekutiny, ukazuje ľahké zvýšenie počtu buniek ako aj obsahu bielkovín.
Toto vyšetrenie však nie pri priebehoch ochorenia bez komplikácii potrebné.
Ak sa však objavujú symptómy, ako poruchy vedomia alebo začínajúce ochrnutia na nohách, ktoré poukazujú na napadnutie mozgu respektíve miechy, sú vyšetrenia likvoru nevyhnutné.
Pretože sa pásový opar vyskytuje často u pacientov s oslabeným imunitným systémom, mali by byť títo pacienti dôkladne vyšetrení na náznaky rakovinových chorôb či iných ťažkých ochorení.
Prevencia a liečba pásového oparu
Prevenciou pásového oparu je očkovanie. Vakcína proti ovčím kiahňam je vhodná u ľudí, ktorí ešte kiahne nemali. Vakcínou proti pásovému oparu sa očkujú ľudia po 50. roku života.
Herpes zoster sa lieči antivirotikami (acyklovir, valcyklovir, famcyklovir). Liečba by mala byť podaná včas, najlepšie do 24 hodín od prvých prejavov ochorenia, najneskôr do tretieho dňa.
Pohotová terapia bráni rozmnožovaniu vírusu a riziku komplikácií v podobe bolestivej neuralgie. Tá môže pretrvávať týždne, mesiace až roky.
Neliečená infekcia bez komplikácií prebieha 1 až 2 týždne, a ako taká sa hojí bez jazvy. Liečením sa priebeh ochorenia skracuje na niekoľko dní. Nekomplikovaný priebeh ochorenia zvládne chorý aj sám. Na vyrážky sa dáva zinková masť či iné vysušujúce masti, ak sa pľuzgiere zapália, môžu byť potrebné aj krémy s antibiotikami.
V prípade, že pacient nemá zníženú imunitu, a herpes nepostihuje oko a ucho, liečba antivirotikami nie je potrebná. Silné bolesti sa však liečia.
Liečba opakovaných a častých infekcií však do rúk odborníkov, konkrétne neurológa, imunológa a kožného lekára.
Komplikácie a úmrtnosť
Prognóza ochorenia bez komplikácií je dobrá.
Dve tretiny ochorení sa vyliečia bez následkov. Herpetická neuralgia vo svojom výskyte a trvaní závisí od veku pacientov. Vo všeobecnosti sa objavuje u 10-15 percent pacientov, pri pacientoch, ktorí sú starší než 60 rokov, je však postihnutý každý druhý.
Oplatí sa dieťa poslať na kiahňový večierok? Čítajte Výnimočne môže dôjsť aj k život ohrozujúcemu rozšíreniu pásového oparu - zosteru generalisatus - na celé telo vrátane vnútorných orgánov.
Ďalšími komplikáciami sú trvalé ochrnutia, napríklad tváre, ale aj bránice. U niektorých pacientov dochádza je postihnutý mozog, mozgové blany alebo miecha, potom sa hovorí o herpetickej encefalitíde, meningitíde alebo myelitíde.
Pri účasti nervových korienkov alebo nervov sa vyvíja Guillainov-Barrého syndróm respektíve polyneuropatia.
Ak sa objavia komplikácie na centrálnom nervovom systéme, čiže na mozgu a mieche, s pozdĺžnou alebo priečnou léziou, prebieha ochorenie väčšinou smrteľne.
