Medituje každý inak. Takto učil na Slovensku meditovať za zvukov starobylých aztéckych nástrojov, aztécky Indián. Vedci zistili, že meditácia skutočne pomáha pri sústredení sa a môže nám nahradiť aj hodiny spánku. FOTO - TASR
Meditácia môže urobiť viac, ako len upokojiť človeka a navodiť mu dobrý pocit. Môže zlepšiť naše vystupovanie a zmeniť štruktúru mozgu.
Ľudia, ktorí meditujú, tvrdia, že im toto precvičovanie obnovuje energiu. Niektorí dokonca presviedčajú, že vďaka tomu im stačí menej spánku. Mnohé štúdie preukázali, že počas meditačného stavu pracuje mozog inak, vzory (modely) mozgových vĺn sa zmenia a nervové pulzy sa zosynchronizujú. Ale či meditácia skutočne prináša niektoré z posilňujúcich účinkov spánku, zostáva nepreskúmané.
Americkí vedci sa teda rozhodli prebádať tieto otázky, opísali to v časopise New Scientist. Použili tradičný test pozornosti (ostražitosti, reflexov), ktorý spočíva v sledovaní LCD monitora počítača a rýchlom stlačení klávesu, hneď ako sa objaví obrázok. Bežne trvá človeku asi 200 až 300 milisekúnd, kým zareaguje, avšak ľudia, ukrátení o spánok, sú výrazne pomalší a niekedy si podnet ani nevšimnú.
Desať dobrovoľníkov otestovali pred a po 40 minútach, počas ktorých buď spali, meditovali, čítali alebo konverzovali, pričom každý z nich si vyskúšal všetky tieto situácie. Ako sa dalo očakávať, 40-minútový spánok zvýšil pozornosť, ak dostal rozospatý človek ešte hodinu na prebratie. Zaujímavé však je, že meditácia bola jedinou činnosťou, ktorá priamo viedla k lepšiemu splneniu úlohy, napriek tomu, že žiadny z dobrovoľníkov s ňou dovtedy nemal skúsenosti.
Každá zo skúmaných osôb vykázala zlepšenie, pričom sa rozdiel ešte výraznejšie prejavil po prebdenej noci. Zatiaľ nie je celkom jasný princíp účinkov meditácie.
Budovanie mozgu
Ďalším bodom záujmu je aj vplyv meditovania na zloženie mozgu. Vedci z Bostonskej univerzity porovnávali pomocou magnetickej rezonancie mozgy ľudí, ktorí sa dlhodobo venujú meditáciám a takých, ktorí nemeditujú.
Zistili, že meditovanie skutočne zvyšuje hrúbku mozgovej kôry v oblastiach, ktoré ovládajú pozornosť a zmyslové procesy (ako je prefrontálny lalok a ľavý predný lalok mozgu).
Tieto časti mozgovej kôry totiž pri meditácii precvičujeme, a preto sa zväčšuje. Rovnako je to aj u zručných hudobníkov, športovcov či lingvistov, ktorí majú zhrubnuté najpoužívanejšie časti kôry. Toto je ďalší dôkaz, že podstatou jogy nie je len sedieť a nič nerobiť.
Nárast mozgovej kôry nie je následkom rastu nových neurónov, je to dôsledok rozšírenia ciev, ktoré lepšie vyživujú pomocné bunky, a zlepšenia vetvenia a mozgových spojov. (nik)
