Každý z nás si neraz odsedel hodiny pred ambulanciou lekára. Keďže ľudia zatiaľ veľmi nevyužívajú možnosť zmeny, ak sú s lekárom nespokojní, plná čakáreň nemusí byť dostatočným barometrom jeho kvalít.
ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
Všetci sme dostali slušnú ponuku. Už tretí rok platí zákon, ktorý umožňuje vybrať si praktického lekára podľa vlastného uváženia, i keď zmeniť sa dá maximálne dvakrát do roka. Niekto túto výhodu ani nezaregistroval, pre iného je vykúpením z problému, ktorý ho už dlho trápi. Predstavte si, že máte obvodného lekára, ktorý v priebehu chrípky niekoľkokrát mení antibiotiká, ktorý vás napriek pretrvávajúcim bolestiam hlavy nepošle k špecialistovi alebo počas komplikovanej angíny odmietne urobiť výter hrdla. Mali by ste si vybrať lepšieho.
Sloboda vždy krídla nedáva
Podľa našej ankety i súkromného prieskumu však novú možnosť zatiaľ veľa ľudí nevyužíva. Väčšie percento je tých, ktorí sú so svojím lekárom úplne alebo relatívne spokojní. Alebo by si predstavovali aj lepší spôsob jeho práce, no na zmenu nemajú odvahu. Možno v nás stále sú pocity pokory vo vzťahu k lekárovi a zároveň zostávame verní minulosti, keď sme boli zaškatuľkovaní k obvodným či závodným lekárom bez šance voľby.
Skromnosť však nie je na mieste. Pretože, ak máme kvalitného lekára prvého kontaktu, chodíme k nemu s presvedčením, že naše zdravotné problémy vyrieši čo najlepšie a v prípade vážnejšej diagnózy nás už v počiatočnom štádiu pošle k špecialistovi.
Psychologický moment je veľmi dôležitý. Keď lekárovi nedôverujeme alebo prežívame stres pre charakter jeho správania, návštevu u neho odďaľujeme, prípadne si naordinujeme liečbu sami. To sa nám môže vypomstiť. Či už v súvislosti s prechodením chrípky alebo ochorením pankreasu.
Štatistika pacientov, ktorí zmenili lekára, neexistuje
Slobodná voľba lekára prvého kontaktu by mohla ukázať aj kvalitu práce praktických lekárov. Zatiaľ však podobná iniciatíva nevznikla. Na ministerstve zdravotníctva alebo jeho špecializovaných pracoviskách, či už Úrade verejného zdravotníctva, Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo Ústave zdravotníckych informácií a štatistiky tento problém nesledujú. Ani Všeobecnú zdravotnú poisťovňu či Dôveru štatistika pacientov, ktorí zmenili svojho praktického lekára, nezaujíma. Vo Všeobecnej len dôslednejšie mapujú aktuálne stavy pacientov praktických lekárov vďaka mesačne zasielaným zoznamom. V Dôvere sa spoliehajú na lekára, že zmenu zahlási, a dokonca akceptujú alternatívu, že o odchode pacienta vedieť nemusí. V tom prípade môže nastať situácia, že za jedného pacienta platí poisťovňa mesačný paušál až dvom lekárom naraz.
Ani polikliniky sa nezaoberajú výraznými úbytkami pacientov u niektorých praktických lekárov, pretože ako neštátni už nespadajú do ich kompetencie. Hoci v niektorých nemocniciach priznali, že evidujú pacientov, ktorí k nim prichádzajú v zbytočne zlom zdravotnom stave vinou nedôslednej liečby konkrétnych lekárov. Prakticky však s týmito informáciami nikto nepracuje. A nemiestna solidarita potom plodí ďalších podobných pacientov. Faktom však zostáva, že k takýmto praktickým lekárom dnes už nikto chodiť nemusí.
Ak ste nespokojní s lekárom prvého kontaktu,
* zvážte, či skutočne nezodpovedá profesionálnym kritériám praktického lekára, alebo vo vás prevažuje len pocit osobnej nesympatie
* vytipujte si lekára profesionálne zdatnejšieho a s citlivejším prístupom k pacientovi prostredníctvom informácií kolegov, susedov či známych, orientovať sa môžete aj podľa naplnenosti čakárne pred dverami jeho ordinácie
* informujte sa, či vás tento lekár prijme, odmietnutie však asi nehrozí, pretože pacienti sú pre neho zdrojom príjmu
* vyžiadajte si zdravotnú kartu od pôvodného lekára, prípadne jeho zdravotnej sestry, odvážnejší by mali uviesť pravú príčinu odchodu, ostatní ho môžu zdôvodniť zmenou pracoviska alebo adresy bydliska
* v prípade zlej voľby môžete skúsiť šťastie až o ďalších šesť mesiacov.
