Nakaziť žltačkou typu A, ktorá sa charakterizuje aj ako ochorenie špinavých rúk, sa človek môže i v autobuse mestskej hromadnej dopravy.
Ilustračné foto - TASR
ným partnerským životom, neberú drogy. To však na účinnú ochranu pred žltačkou nestačí. Zdrojom nákazy môže byť už aj kontakt mikroskopickej odreninky na našej ruke s niekoľko týždňov zaschnutou krvou či slinami infikovaného.
Choroba špinavých rúk
Žltačkou typu A, ktorá sa označuje aj ako ochorenie špinavých rúk, sa ročne nakazí až 1,5 milióna ľudí. Na jej prenos stačí podať si ruku s infikovaným človekom. Kto si na hygienu nepotrpí a ruky si neumyje, problém sa mu práve začína. Nakaziť sa možno aj znečistenou vodou alebo nedostatočne tepelne spracovanými alebo mrazenými potravinami. Žltačkou typu B sa môžeme infikovať pri nechránenom pohlavnom styku, použití nesterilných ihiel, tetovaní, piercingu, ba dokonca aj na manikúre a pedikúre alebo pri zubárskom ošetrení.
"Žltačka predstavuje také veľké nebezpečenstvo najmä preto, že jej vírusy sú nielen vysoko infekčné, ale aj veľmi odolné," hovorí epidemiologička MUDr. Jarmila Pertináčová. "Vírus žltačky typu A odoláva chladu, vyšším teplotám i bežným dezinfekčným prostriedkom. Pri teplote 25 °C vydrží v suchej stolici a vode 30 dní a prežije aj niekoľkoročné zmrazenie. Vírus jej B typu je stokrát nákazlivejší ako vírus HIV. Pri teplote 30 až 32 °C prežije šesť mesiacov, pri 15 °C je to až pätnásť rokov."
Prvé príznaky podobné chrípke
Zákernosť žltačky spočíva v tom, že jej šíriteľ nemusí vôbec vedieť, že je infikovaný. Pri žltačke typu A sa prvé príznaky môžu objaviť v priemere po 30 dňoch, 10 až 14 dní predtým ju však už jej nositeľ šíri vo svojom okolí. Pri žltačke typu B môže obdobie roznášania trvať aj niekoľko mesiacov. Žltačka zvykne mať spočiatku rovnaké príznaky ako bežná chrípka. Nakazený človek je unavený, cíti nevoľnosť, stratí chuť do jedla, má horúčku a môže vracať. Známe ožltnutie kože sa paradoxne vyskytuje zriedkavo.
V prípade obidvoch typov ochorenia si pacient poleží izolovaný na infekčnom oddelení. Ani po návrate domov sa však ešte dlho nebude môcť vrátiť do zabehnutých koľají. Čaká ho niekoľkomesačná tvrdá diéta a obmedzenie telesnej záťaže.
Najúčinnejšou ochranou proti žltačke je očkovanie. Deti narodené po roku 1998 sú proti žltačke typu B povinne očkované, ale je dôležité doplniť im aj očkovanie proti typu A. Proti obom druhom žltačky by sa však mali chrániť tínedžeri, ktorých nezastihne povinné očkovanie, a dospelí. Aj keď jedna vakcína stojí do dvetisíc korún.
(ps)
Osudová chyba spôsobila priateľke trvalé následky
Dvaja mladí ľudia, Petra a Matúš sa poznali tri mesiace a v láske im prekážala jedine 300-kilometrová vzdialenosť ich bydlísk. Na začiatok apríla si preto naplánovali desaťdňovú dovolenku vo Švajčiarsku. Pobyt v cudzine vychutnávali, i keď Matúš pociťoval únavu a mierne nechutenstvo. V jeho organizme sa totiž množili vírusy žltačky. Infekčná bola nielen jeho krv, ale i spermie, a tak pri nechránenom styku infikoval i svoju priateľku.
Po návrate z dovolenky každý z nich zamieril domov. U Matúša sa v priebehu piatich dní vystupňovala únava, objavilo sa zožltnutie kože. Okamžite ho hospitalizovali na infekčnom oddelení, kde lekári diagnostikovali žltačku typu B. Pri zisťovaní epidemiologickej anamnézy však urobil osudovú chybu - svoju priateľku ako kontakt neuviedol.
O necelé dva mesiace začala aj Petra cítiť únavu a tlak pod pravým rebrovým oblúkom. Príznaky sa vystupňovali žltým sfarbením kože a očných bielkov. O pár dní ju hospitalizovali na infekčnom oddelení s rovnakou diagnózou ako jej priateľa Matúša.
U mladého muža ochorenie prebehlo pomerne dobre a vyzdravel. Ale u Petry prešlo do chronického štádia a zanechalo trvalé následky. Petra bude pre svoje okolie pravdepodobne infekčná po celý život. A môže len dúfať, že chronický zápal pečene neprejde postupne do cirhózy alebo rakoviny.
Infekčné ochorenie môžeme chytiť aj u zubára, manikérky alebo v piercingovom či tetovacom štúdiu. Všetko je otázka vzťahu konkrétnych ľudí k hygiene. Ilustračné foto SME - Miroslava Cibulková
