Od roku 1985 na našom území zaregistrovali 253 HIV pozitívnych občanov a 40 ich ochorelo na AIDS. Len 23 z nich zomrelo. Z aktuálnych 163 HIV infikovaných je 30 žien a 133 mužov.
Uchránila nás izolácia
"Dôvodov je niekoľko," vysvetľuje Danica Staneková z Národného referenčného centra pre prevenciu HIV/AIDS na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. "V prvom rade sme v počiatočnom období, keď v niektorých častiach sveta zaznamenávali už hromadné výskyty, boli izolovaní."
Podobne na tom boli aj v ostatných socialistických krajinách, hneď za našou východnou hranicou, na Ukrajine, však zaznamenávajú jeden z najrýchlejších rastov prípadov nakazených vírusom.
Po páde komunizmu sa aj na Slovensku vo väčšom objavila prostitúcia, drogy, turisti aj migranti a Slováci začali cestovať. Vtedy však u nás už podľa doktorky Stanekovej fungovala epidemiologická služba a dokázali sme sa poučiť zo skúseností Západu.
Odhaduje sa, že v skutočnosti žije na Slovensku desaťkrát viac infikovaných pacientov ako uvádzajú oficiálne štatistiky, čiže asi 1500 ľudí.
Najviac v Bratislave
Vzorky od infikovaného človeka sa sústreďujú a preverujú v centrálnom laboratóriu. Potom pacienta odporučia podľa miesta bydliska na jednu z epidemiologických kliník v Bratislave, Banskej Bystrici alebo v Košiciach.
Najviac prípadov je v Bratislave, čo spôsobuje štýl života problémových skupín a prítomnosť ľudí zo zahraničia.
"Našou ambulanciou prešlo zatiaľ 135 pacientov a aktuálne registrujeme 88 HIV pozitívnych ľudí," hovorí Miloš Mokráš z kliniky infektológie a geografickej medicíny Fakultnej nemocnice na Kramároch. "Osemdesiat percent nálezov bolo získaných homosexuálnym kontaktom a 20 percent heterosexuálnym. Jeden pacient sa nakazil pri transfúzii krvi ešte v 80-ych rokoch, keď sa AIDS považovalo výlučne za chorobu homosexuálnej komunity. Dominujú vekové kategórie od 20 do 30 rokov, ale máme aj štyridsiatnikov a dokonca jedného 75-ročného pacienta."
Muži prevládajú, ženy tvoria iba 18 percent z celkového počtu. Päť HIV pozitívnych žien porodilo deti, ktoré nie sú infikované.
Pacienti na celý život
Po odhalení vírusu človeka pravidelne sledujú a až na základe zhoršujúcich sa výsledkov krvi nasadia liečbu, ktorá zlepšuje imunitu organizmu. Ak už prepukne ochorenie AIDS, je čas pre protivírusovú liečbu v kombinácii troch liekov, ktorých skladba sa v priebehu mesiacov mení. Vírus totiž po čase vždy získa odolnosť voči konkrétnej trojkombinácii.
Nevýhodou progresívnej liečby môže byť negatívna reakcia organizmu - rapídne sa zvyšuje hladina cholesterolu i cukru v krvi, vznikajú poruchy distribúcie krvných tukov, pacienti majú preto typicky padnuté líca, výrazné bruško i krčnú chrbticu.
Liečba síce chorobu nezlikviduje, ale môže vrátiť pacienta do štádia HIV pozitívneho, keď môže naďalej pracovať a za predpokladu dodržiavania určitých zásad žiť bežný život. Chronickým pacientom zostáva do konca života.
Stratení
Liečba, na ktorú si pred pár rokmi pacient doplácal 5 percent, dnes poisťovne hradia v plnej výške. Mesačne stojí 30 až 40 tisíc korún.
Sú aj takí, ktorí odmietnu liečbu a po prehlásení, že budú mať len chránený pohlavný styk, sa lekárom strácajú z dohľadu. Legislatíva tento problém nerieši a napriek nebezpečnosti nákazy nikto nemôže človeka s problémovým správaním donútiť k liečbe.
Často je ťažké zistiť aj zdroj nákazy. V prípade syfilisu môže mať infikovaný symptómy už po pár dňoch, HIV vírus sa však prejaví po dlhej dobe. "Je to problém najmä v prípade promiskuitných jedincov," hovorí doktor Mokráš.
Reakcie pacientov a lekárov
Pacient je po prvej informácii o svojom ochorení šokovaný. Potrebuje preto aj odbornú pomoc psychológa.
Choroba neznamená len stratu zdravia, ale často aj zamestnania, sociálnej väzby s okolím a v niektorých prípadoch i strechy nad hlavou. Mnohí preto svoj problém radšej taja, aby sa nedostali do spoločenskej izolácie.
Informácia o nakazenom človeku v našej blízkosti tiež vyvoláva stres. Je však už dokázané, že bežným kontaktom ani podaním ruky sa vírus neprenáša. Nedostatočne informovaní sú často aj ľudia zo zdravotníckeho prostredia. Najmä zubári odmietali ošetrovať HIV pozitívnych pacientov. V skutočnosti by sa musel lekár pichnúť ihlou nainfikovanou krvou pacienta.
Podľa doktora Mokráša: "Personál v našej ambulancii má nacvičené stereotypy pri odbere krvi, aby zbytočne neriskoval. Horšie to bolo v prípade havárie pred niekoľkými rokmi, keď do nemocnice priviezli dvoch vážne zranených pacientov, ktorých museli operovať. Až po prebratí z narkózy jeden oznámil, že je infikovaný HIV vírusom. No i pri takomto prenose je možná iba 0,4 percentná nákaza. Vtedy sa čo najrýchlejšie injekčne aplikuje trojkombinácia liekov, ktorá nebezpečenstvo zníži na 4 stotiny percenta."
Azylový dom v Čechách
Neoddeliteľnou podpornou súčasťou boja proti AIDS sú aktivity mimovládnych organizácií a združení. Napríklad aktivisti projektu Chráň sa sám oslovujú rizikových jedincov v teréne, poskytujú im informácie o chorobe, spôsoboch ochrany a drogovo závislým injekčné striekačky. V komunitnom centre Kopčany zase pracujú s miestnou problémovou mládežou.
V Českej republike, kde od roku 1985 registrujú 1118 HIV pozitívnych pacientov, sa posunuli ďalej. Od roku 1999 stojí v Prahe Dom svetla. Mimopražskí pacienti s diagnózou AIDS, ale aj tí, ktorí vďaka chorobe stratili domov, majú k dispozícii 15 lôžok, kuchyňu, jedáleň, terasu, zimnú záhradu, klubovňu a knihovňu. Okrem klasickej liečby zabezpečuje odborný tím aj psychosociálne poradenstvo, terapiu, masáž a rekondičné cvičenia.
Činnosť azylového domu finančne kryje spolovice mestský magistrát, zvyšok si vedenie zháňa samo. Najväčším zdrojom je zbierka Červená stužka organizovaná pri príležitosti Medzinárodného dňa AIDS v decembri.
