Nevieme sa dočkať vysnívanej dovolenky pri mori, ktorá by nás mala naplniť energiou, no napokon sa do práce vraciame vyčerpaní alebo nás o pár dní skolí vírusová infekcia. Dôvodom je precenenie vlastnej kondície, neznalosť klimatických podmienok zvolenej destinácie a krátky čas na regeneráciu síl.
"Niektorí sa nechajú zlákať aktuálnymi ponukami typu last minute a takmer nepripravení, čo sa fyzickej kondície týka, vycestujú do vzdialenej krajiny s úplne odlišnými klimatickými podmienkami," hovorí Zlata Čabajová, odborníčka na bioklimatológiu. "Neuvedomujú si, rovnako ako mnohí iní dovolenkári, že aklimatizovať organizmus na novú situáciu trvá 4 až 7 dní. Trénovaný či otužovaný potrebuje prirodzene kratší čas, ale bežný človek sa do pohody skôr ako o týždeň nedostane." Okrem kondície rozhoduje aj vek; problémy s aklimatizáciou môžu mať malé deti, starší alebo obézni ľudia, tuhí fajčiari a pacienti so zdravotným problémom. Ich termoregulačné a adaptačné mechanizmy zvládajú vysoké teploty horšie.
Rozhodujú biorytmy
Mnohí nerešpektujú svoje biorytmy pri časovom posune ani potrebu aklimatizácie a vzápätí po ubytovaní sa opekajú na slnku celé hodiny alebo si dokonca trúfajú na športové výkony. A podobne ako v teplejších juhoeurópskych krajinách sa správajú aj v tropických oblastiach, kde sa Európan často nedokáže úplne aklimatizovať ani po niekoľkých rokoch. Spotí sa a vyčerpá aj v pokoji rýchlejšie ako domorodec.
Problémom je i návrat z dovolenky. Na domáce klimatické podmienky si musí telo opätovne zvykať, a tak sa v priebehu niekoľkých dní vyrovnáva už s druhou zmenou. Nezriedka ho však čaká šoková terapia, lebo dovolenkár hneď na druhý deň po príchode z pobytu pri mori nastúpi do práce a bičuje sa do nadpriemerných výkonov.
Teplo vyčerpáva
Extrémne teploty sú pre organizmus zaťažkávacou skúškou. Výkon srdca sa vtedy zvyšuje o 30 percent, pulz sa mení v stave pokoja zo 60 tepov na 90 za minútu. Je to nápor najmä na krvný obeh a dýchací systém. V teple musia na výkonnosti pridať i pľúca, ktoré ako ventilátor odvádzajú z tela horúčavu. Žalúdok potrebuje o 20 percent viac energie na spracovanie potravy, ktorá pre spomalenie trávenia ostáva v žalúdku dlhšie. Mastné jedlá dokonca až desať hodín. "Vyššia teplota vplýva aj na činnosť obličiek. Komplikuje sa vylučovanie moču, objem klesá až o 30 percent," dopĺňa doktorka Čabajová. Dva milióny potných žliaz v koži naopak produkujú viac potu, takže tekutiny treba pravidelne dopĺňať.
Keď organizmus extrémne klimatické podmienky nezvláda, človek môže dostať kŕče, hrozí mu srdcová slabosť alebo žalúdočné a črevné ťažkosti aj pre nedostatočnú tvorbu slín potrebných na spracovanie jedla. Nepripravenosť organizmu na takúto zmenu ukáže už v prvých dňoch dovolenky výskyt herpesu na perách, ktorý signalizuje oslabenú obranyschopnosť. Platí to aj opačne v prípade lyžovačky vo vysokohorskom prostredí, kde naše telo reaguje zase na rýchly nástup neprimeranej telesnej aktivity pri extrémne nízkych teplotách.
Pozor na prehriatie organizmu
Pri extrémnom dávkovaní slnečného žiarenia sa môžeme prepracovať k slnečnému úpalu čiže spáleniu kože, nebezpečenstvo nám však hrozí aj počas náročnej cesty autom k moru. Tepelný úpal je patologický proces, keď dochádza k prehriatiu organizmu. Prejavuje sa vyššou produkciou potu, bolesťami hlavy a žalúdka, zrýchleným a plytkým dýchaním, problémami so srdcovou činnosťou, únavou, nepokojom, nevoľnosťou, prípadne stratou vedomia. Sprievodným znakom extrémnej straty tekutín a soli môžu byť aj svalové kŕče v nohách.
V aute netreba podceňovať ani dlhý spánok a celkovú apatiu malých detí, naopak nevyhnutné je každú hodinu až dve ich prebrať, aby sa napili a zjedli aspoň keks alebo kúsok ovocia. Vozidlo by sme mali počas jazdy pravidelne vetrať, aby sa vzduch ochladil. Ak niekto skolabuje, dopravíme ho čo najskôr do chladnej miestnosti alebo mu aspoň studenými, v prípade detí vlažnými, obkladmi zvlažíme tvár a končatiny. Tekutiny podávame po lyžičkách alebo menších množstvách, aby postihnutý nereagoval vracaním. Výborný je studený, no nie ľadový, ovocný čaj s citrónom a trochou cukru.
Neskúsite radšej les?
Ideálne by bolo mať na letný relax k dispozícii aspoň tri týždne. Skutočnosť však býva iná a nedostatok prostriedkov na finančne náročnú dovolenku či pracovné povinnosti znemožňujú dlhšiu dovolenku. V tom prípade urobíme pre svoje zdravie viac, ak sa vyberieme do stredných horských oblastí a týždeň strávime v tichom azyle chaty. Les je totiž výborným miestom na regeneráciu síl a ako dokonalé prírodné prostredie s klimatickými podmienkami bez extrémov a očistené od smogu, hluku a stresu pôsobí na celý náš organizmus pozitívne. Je prínosom i pre naše oči a celkovou harmóniou aj pre psychiku.
"Ešte začiatkom minulého storočia začali Angličania ako prví preferovať pobyt v teplých krajinách a opaľovanie pri mori ako spôsob oddychu. Vari aj preto, že ich krajina oplýva zrážkami a chýba jej slnko. Ostatní tento vzor prebrali ako vhodný spôsob trávenia dovolenky. Aj pre stúpajúci výskyt malígneho melanómu a iných druhov rakoviny kože sa však v posledných rokoch ľudia začínajú na spôsob relaxu pozerať inak," dopĺňa odborníčka na bioklimatológiu.
Rady pre dovolenkárov
- počas cesty dodržiavajte pitný režim, v priebehu dňa by ste mali vypiť asi tri litre tekutín - minerálnych vôd, čierneho či zeleného čaju, ovocných alebo zeleninových štiav
- vyvarujte sa chladných nápojov, ktoré môžu podráždiť žalúdok i črevný trakt a spôsobiť hnačky
- klimatizáciu v aute nastavte tak, aby teplota vo vozidle bola najviac o 5 až 7 stupňov nižšia, ako je vonkajšia teplota
- počas dlhej cesty autom a počas pobytu v teplejších krajinách konzumujte najmä ovocie, zeleninu a cestoviny, mäso len hydinové a rybie, červeného mäsa a údenín sa pre možnosť nákazy radšej vzdajte, rovnako ako mlieka a mliečnych výrobkov
- pobyt na slnku pri mori dávkujte úzkostlivejšie ako doma pre väčšie nebezpečenstvo rakoviny kože
- oči, ktoré pod vplyvom horúčavy vysychajú a ktorých šošovky sa poškodzujú pôsobením UV žiarenia, chráňte kvalitnými slnečnými okuliarmi, pretože lacné len vytvárajú ilúziu ochrany
- na slnku nezabúdajte na pokrývku hlavy, aby ste nedostali úpal, čo je podráždenie mozgových obalov prejavujúce sa bolesťami hlavy, vracaním, horúčkou, prípadne stuhnutím šije
- pred odchodom do vzdialenej krajiny si zistite tamojšie klimatické podmienky - dennú i mesačnú priemernú teplotu vzduchu i mora, vývoj teploty v priebehu dňa i noci, časový posun, veterné podmienky, vlhkosť vzduchu, priemerný mesačný svit i počet dní so zrážkami
| FOTO - SITA |
