Denisa Gálová z Nových Zámkov ako nepočujúca už negatívne zážitky s lekármi má. "Do dvadsiatky som chodila k praktickému lekárovi s mamou. Potom som však chcela bariéru prelomiť a rozhodla som sa aj túto oblasť svojho života riešiť sama. Narazila som však na problémy. Bolo skutočne náročné lekárovi vysvetliť, čo ma trápi. Ani množstvo informácií, ktoré som od neho dostala, ma neuspokojilo. Teraz navyše čakám dieťatko. Na prvú návštevu ku gynekológovi som išla so švagrinou. Pri ďalších stretnutiach prebiehala komunikácia veľmi pomaly, s lekárom sme sa dorozumievali najmä prostredníctvom textu napísaného na lístočku. Obavy z pôrodu trochu mám, pre kamarátkinu negatívnu skúsenosť. Napriek tomu, že zdravotníci na ňu ako hendikepovanú pacientku pripravení boli, došlo aj k nedorozumeniam, keďže ona samozrejme registrovať pokyny schopná nebola. Chcem mať preto počas pôrodu vedľa seba svojho manžela, ktorý je nedoslýchavý, takže mi určite jeho prítomnosť pomôže. Viem, že v Čechách majú k dispozícii špeciálnu tlmočníčku na 24-hodinovej linke, ktorá asistuje pri pôrodoch nepočujúcich žien. U nás takáto služba zatiaľ neexistuje."
Inou formou pomoci by možno bola existencia aspoň jedného praktického lekára v okresnom sídle, ktorý by ovládal posunkovú reč. Pani Gálová by určite rada merala aj dlhšiu cestu k lekárovi, ktorý by ju detailne informoval o príčinách jej problémov a dokázal zdôvodniť charakter liečby.
Nepočujúci by zároveň ocenili aj väčšiu trpezlivosť zo strany zdravotníkov. "Stáva sa napríklad, že pacient pred ambulanciou čaká na výsledky krvi. Keď ho zdravotná sestra po čase zavolá, on ju prirodzene nepočuje a nereaguje, a ona tomu nevenuje väčšiu pozornosť. Nepočujúci takto neraz čaká zbytočne aj hodinu či dve, až napokon zaklope na dvere a dozvie sa, že ho už dávno hľadali. Chcelo by to skutočne citlivejší prístup a viac empatie, jednoducho registrovať, že ide o pacienta s postihom sluchu," povedal Peter Marček, ktorý má ako zdravé dieťa nepočujúcich rodičov s týmto problémom bohaté skúsenosti. "Otec si raz zapichol na stavbe klinec do nohy, podcenil zranenie, a keď mu noha opuchla, letelo sa na pohotovosť. Pri ošetrení začal zrazu kričať od bolesti. Lekár mu totiž povedal, aby ho okamžite upozornil na citlivosť rany, ale otec ležal na bruchu, takže mu nemohol odčítať od úst. Lekár však vedel, že ide o nepočujúceho pacienta. Rovnako moja mama po menšej dopravnej nehode nemala komu vysvetliť, čo presne ju bolí."
Brzdou sú aj abstraktné výrazy
Najväčším problémom pre nepočujúcich v súvislosti so zrozumiteľnosťou textu je chápanie abstraktných výrazov. Stoličku alebo strom stačí pri zapamätaní názvu ukázať, ale ťažšie je vysvetliť slová hodnota, genetický faktor či funkcia. Ide to mnohokrát opäť len s použitím množstva pomocných slovíčok s abstraktným významom. To môže pre nepočujúcich predstavovať ťažko prekonateľnú horu. Stačí sa pozrieť na niekoľko definícií, ktoré by mal každý na ochranu svojho zdravia poznať:
n vysoký krvný tlak (spôsobuje zhrubnutie srdcovej komory a neskôr ochabovanie srdcovej svaloviny, zvyšuje sa riziko infarktu),
n cholesterol (látka dôležitá na tvorbu hormónov, pri vyššom príjme z potravy hrozí zužovanie ciev a vznik kardiovaskulárnych ochorení),
n abdominálna obezita (hromadenie tukového tkaniva v brušnej dutine, ktoré vylučovaním toxínov poškodzuje funkciu vnútorných orgánov),
n hladina glukózy v krvi (vyššie hodnoty môžu viesť ku vzniku cukrovky, ktorá ohrozuje cievny systém a tým srdce, oči, obličky i dolné končatiny pacienta).
