Zdravotný stav dospelej populácie sa zhoršuje. "Zatiaľ čo v roku 1990 malo problémy s hypertenziou, aterosklerózou, alergiami, obezitou či cukrovkou asi 40 percent dospelej populácie, podľa aktuálneho nárastu bude v roku 2020 týmito civilizačnými ochoreniami trpieť až 60 percent," hovorí László Kovács, prednosta II. detskej kliniky Detskej fakultnej nemocnice na bratislavských Kramároch.
Vzťah stravy a genetiky
Podobné problémy sú síce dané i genetickými dispozíciami, no vývoj zdravotného stavu určuje aj epigenetika čiže zmena správania sa génov pod vplyvom vonkajších faktorov. Podvýživa môže mať dokonca negatívne dôsledky pre zdravie ďalších dvoch generácií. Napríklad po hladomore, ktorí zažili Holanďania v rokoch 1944 až 1945, u ďalšej generácie rapídne vzrástol výskyt obéznych ľudí. Organizmus si totiž vytvoril nové mechanizmy, ktoré zabezpečili, aby sa v čase núdze nestrácal ani miligram stavebných látok a vitamínov z potravy. Po prekonaní krízy v období nadbytku sa potom aj väčšina látok, ktoré organizmus nespracoval, ukladala a populácia priberala.
Určujúcim môže byť aj pôrodná hmotnosť novorodenca a charakter jeho výživy v prvých mesiacoch. "Týka sa to najmä nedonosených detí, ktoré sa rodia asi 2500 či až 1000 gramov ťažké. Ukázalo sa, že neskôr majú dvojnásobne vyššiu úmrtnosť v súvislosti s kardiovaskulárnymi problémami. Vo veku 40 až 50 rokov ich ohrozujú infarkty častejšie ako bežnú populáciu," vysvetľuje profesor Kovács. Predčasný pôrod zase zvyšuje riziko vysokého krvného tlaku v dospelosti.
Naopak, deti správne vyživované už od ranného veku sú odolnejšie proti chorobám a hrozí im menšie riziko obezity.
Význam pitného režimu
Pravidelný príjem vhodných tekutín zanedbávajú mnohí dospelí, ktorí podcenia túto zložku stravovania a potom majú nízky tlak krvi, prípadne sa u nich zhoršuje činnosť vnútorných orgánových systémov a elasticita pokožky. Zanedbávať príjem dostatočného množstva tekutín učia i svoje deti. Problémom je už samotný výber nápojov. Namiesto ovocných a zeleninových štiav, riedených džúsov, čajov a minerálnych vôd preferuje mládež skôr sladené nápoje.
"Na jednej strane klesá spotreba mlieka, ktoré je nevyhnutným zdrojom stavebných látok na rast kostí, na druhej strane stúpa konzumácia nealkoholických, najmä kolových nápojov. Až 8,6 percenta detí pije denne viac ako liter koly. A len málokto si uvedomí, že 350 mililitra tohto nápoja obsahuje 10 kociek cukru, ktoré sa tak pravidelne v tele ukladajú a spôsobujú nadváhu," povedal profesor Kovács.
K situácii prospievajú aj automaty na sýtené sladené nápoje umiestnené v školských zariadeniach. V Anglicku, kde prudko vzrástol počet obéznych detí v posledných rokoch, urobili pokus. Automaty v školách zakázali a po pár mesiacoch zaznamenali zlepšenie tohto problému.
Doháňame Ameriku
Obezita, najčastejšie ako výsledok nesprávnych stravovacích zvykov a nadmernej konzumácie, je metabolické ochorenie. Nadmerným hromadením tuku sa zvyšuje hmotnosť dieťaťa neúmerne k jeho veku a výške. Veľmi skoro u neho dochádza k stukovateniu pečene a zhoršeniu jej funkčnosti, vzniku cukrovky, žlčníkovým problémov, ortopedických ťažkostí i kardiovaskulárnych zmien, ktoré zvyšujú riziko infarktu neskôr v dospelosti už u relatívne mladých ľudí.
Problémy s nadváhou a obezitou má podľa Svetovej zdravotníckej organizácie v súčasnosti na svete 150 miliónov detí, z toho 22 miliónov do päť rokov. Aj keď nedosahujeme štatistiky USA, kde nadváhou trpí 30 percent detí, priaznivo nepôsobia ani slovenské odhady - asi 14 percent detí má nadváhu a približne 8 percent je obéznych.
Alžbeta Slováková
Podľa aktuálneho nárastu
bude v roku 2020 civilizačnými
ochoreniami trpieť až 60 percent
populácie. prof.László Kovács
