BRATISLAVA. Epilepsia je celosvetový problém, ktorý sa týka každej rasy a oboch pohlaví. Patrí k najčastejším neurologickým ochoreniam u detí. "V súčasnosti trpí na epilepsiu 8-tisíc slovenských detí, povedal neurológ Pavol Sýkora.
Odborníci odhadujú, že na Slovensku žije 50- až 60-tisíc epileptikov. "Žiaľ, národný register neexistuje, presnú štatistiku preto nemáme," povdal Vladimír Donath, prezident Slovenskej ligy proti epilepsii a prednosta II. neurologickej kliniky banskobystrickej Fakultnej nemocnice. "Ale každý rok pribúda dve- až tritisíc nových prípadov. Je to dosť, ak si uvedomíme, že choroba sa netýka len postihnutého človeka, ale aj ostatných členov rodiny."
Pri záchvate hrozí úraz
Epilepsia je chronické ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje záchvatmi. Problémom je najmä, že k nim dochádza bez zjavnej príčiny a vonkajšieho podnetu. Neraz túto komplikáciu dopĺňajú aj ďalšie príznaky poškodenia mozgu, napríklad obrna alebo znížený intelekt.
O osude pacienta rozhoduje aj frekvencia záchvatov. Čím sú častejšie, tým viac mu hrozí úraz mozgu, rôzne psychosociálne problémy a celkové zhoršenie kvality života. Záchvaty máva epileptik v rôznych situáciách a často na nevhodných miestach ako na pracovisku alebo na ulici. Preto môže pri páde dôjsť k vážnym zraneniam hlavy či zlomeninám končatín. Pridružiť sa môže aj cievna mozgová príhoda.
Neprijatí spoločnosťou
Záchvaty odohrávajúce sa na verejných miestach zhoršujú spoločenské postavenie pacienta a komplikujú jeho profesionálny rast. "Mnohí zamestnávatelia nepovažujú epileptika za perspektívneho pracovníka a nepočítajú s ním pri kariérnom postupe, dokonca ho často finančne podhodnocujú," hovorí docent Donath. Ohrozené sú aj súkromné vzťahy a v neposlednom rade aj celkový psychický stav epileptika. To všetko môže jeho zdravotný stav ešte zhoršovať. Podľa neurológa má takmer polovica pacientov problémy s akceptáciou spoločnosti a 17 percent epileptikov trpí pocitom stigmatizácie, krajne negatívneho označenia.
Liečba ušitá na mieru
Epilepsia je v mnohých prípadoch celoživotný údel, ale jej priebeh sa dá medikamentózne ovplyvniť. Cieľom lekárov je znížiť počet záchvatov alebo ich úplne odstrániť bez ovplyvnenia fyzickej výkonnosti, aby sa pacient mohol venovať naplno práci, rodine či športu. Podmienkou úspešnej liečby je aj súhlas pacienta, ktorý s ňou musí byť stotožnený.
Najprv sa musí epilepsia potvrdiť a určiť prítomnosť faktorov, ktoré ju môžu spúšťať. Ak sa ani vyhýbaním rizikových situácií a iných podnetov počet záchvatov neznižuje, zvolí sa najvhodnejší liek podľa konkrétnej situácie pacienta, či už veku, pohlavia, frekvencie a charakteru záchvatov. "Najnovšie antiepileptiká tretej generácie sú omnoho účinnejšie a pacienti ich aj lepšie znášajú, nemajú už problémy s ospalosťou či žalúdočné a črevné ťažkosti. Dávka sa upravuje podľa priebehu choroby, prípadne sa môže pridať ďalší liek," povedal docent Donáth. Vďaka cielenej liečbe až 63 percent pacientov s epilepsiou nemá žiadne záchvaty. U ďalších 15 percent sa počet záchvatov výrazne redukuje.
Čo treba vedieť o záchvatoch
- sú výsledkom funkčnej poruchy nervových buniek, čiže abnormálnej elektrickej aktivity mozgu
- prejavujú sa nekoordinovanými trhavými pohybmi, nereagovaním na otázky a stavom snívania, občasnými mdlobami, keď človek stráca kontrolu nad zvieračmi otvorov či nelogickým žmurkaním a pohybom žuvacích svalov, deti môžu bez príčiny náhle padať
- majú rôznu intenzitu - od niekoľko sekúnd trvajúcich kontrakcií svalstva až po stratu vedomia spojenú s kŕčmi celého tela, ktorú si pacient neraz nepamätá
- majú rôznu frekvenciu - od viacerých záchvatov za hodinu až po jediný za niekoľko rokov
- môže ich spôsobiť aj mozgová príhoda, otras mozgu, vážne infekčné ochorenie ako zápal mozgu alebo mozgových blán, nádor v tejto časti tela, Alzheimerova choroba alebo otrava alkoholom či liekmi, niekedy poškodenie mozgu pri pôrode alebo iné zranenia
- zachovajte pokoj
- chorému uvoľnite šaty okolo krku a zabezpečte stabilnú polohu na boku
- hlavu mu podložte svetrom alebo taškou, nerobte však nič násilne
- nevyťahujte mu jazyk z úst ani mu nič nevkladajte medzi zuby
- po ukončení záchvatu mu skloňte hlavu na bok tak, aby mohli vytekať sliny a hlieny z úst von, a s chorým zostaňte do chvíle, kým sa nepreberie a nebude sa schopný postarať o seba sám
- ak trvá záchvat dlho alebo sa opakuje, privolajte lekársku pomoc
O epilepsii vedeli už pred päťtisíc rokmi. Trpeli ňou mnohé známe osobnosti.
Prvá zdokumentovaná zmienka o epilepsii pochádza z obdobia tritisíc rokov pred naším letopočtom, kamenný odkaz pochádza ešte zo starej Mezopotámie. Ochoreniu sa nevyhli ani mnohí známi ľudia z oblasti umenia či politiky.
"Epileptickými záchvatmi trpel napríklad aj filozof Sokrates, generál Napoleon, skladatelia Beethoven a Händel, husľový virtuóz Paganini, maliar Vincent van Gogh, spisovatelia Molie`re, Byron i Agata Christie, herec Richard Burton, ale i známa postava francúzskej histórie Jana z Arcu. Aj napriek svojmu hendikepu to boli všetko významné a často úspešné osobnosti," povedal Vladimír Donath, prezident Slovenskej ligy proti epilepsii.
Aj proces liečby má svoju históriu. Lieky, ktoré mali za úlohu potláčať záchvatové stavy, sa začali podávať už v roku 1857.
Prvá generácia antiepileptík však mala výrazne negatívny vplyv na psychiku človeka. Lieky utlmovali pozornosť, zhoršovali pamäťové schopnosti a spôsobovali spavosť pacientov aj počas dňa.
