 Článok bol uverejnený so súhlasom babetko.sk |
Určite si väčšina z vás spomína na osvedčené recepty našich starých mám ako treba liečiť tie ktoré neduhy: „Ej veru, dengľavé je, jesť mu nechutí a za ostatnými nestačí. Nože mu daj rybacieho tuku!“ A čosi na tom naozaj je......a to čosi sa volá vitamín D.
Vitamín D rozoznávame v dvoch formách: ako vitamín D2, ktorý je odvodený z rastlín a v ľudskom tele sa netvorí a ako vitamín D3, ktorý sa vyskytuje práve v rybacom tuku, žĺtku, v rybách, mlieku. Vzniká tiež v koži pôsobením UV žiarenia na prekurzory.
Pôsobenie vitamínu D v ľudskom tele je veľmi komplexné, ovplyvňuje hlavne metabolizmus vápnika a fosforu, podporuje vstrebávanie vápnika z čreva a spolu s hormónom prištítnych teliesok (parathormón) aj rezorpciu z kostí. Práve pre tieto vlastnosti sa vitamín D nazýva aj antirachitický (rhachitis = krivica)
Nedostatok slnečného žiarenia, obliekanie, kožná pigmentácia znižuje tvorbu D3 vitamínu v koži, vstrebávanie z čreva nepriaznivo ovplyvňujú ochorenia tenkého čreva, porucha metabolizmu tukov. Problémom je tiež nedostatočný prívod vitamínu D v potrave. Pri nedostatku vitamínu D v rastúcom organizme vzniká krivica. V prvých mesiacoch života sa prejavuje mäkkosťou záhlavia (craniotabes), veľká fontanela má väčšie rozmery, ostáva otvorená aj po 2. roku života, lebka dieťaťa má hranatý tvar, v strede je často rozdelená ryhou. Charakteristické je aj zdurenie rebier v mieste prechodu kostnej a chrupkovitej časti, čo nazývame rachitický ruženec, pozorujeme zmeny tvaru hrudníka. Pri veľkom a dlhšie trvajúcom deficite vitamínu D vznikajú deformity chrbtice, panvy a končatín. U postihnutých detí pozorujeme motorickú retardáciu (oneskorenie), ochabnuté svalstvo, objavuje sa nechutenstvo.
Rachitída vzniká najčastejšie počas prvých dvoch rokov života a to po pomerne dlhodobom nedostatku vitamínu D. Obyčajne teda zachytíme deficitný stav v jeho skorších a nerozvinutých štádiách. Prevencia krivice sa začína už prvou návštevou v detskej poradni. Lekár zakaždým vyšetrí záhlavie dieťatka pohmatom, sleduje tvar kostry, motorický rozvoj a celkové prospievanie. Už od ukončeného druhého týždňa života dieťaťa predpisuje vitamín D vo forme kvapiek. Obvykle sa zdravým novorodencom podáva jedna kvapka denne, predčasne narodeným deťom dve kvapky denne. Celkové množstvo potrebné k prevencii krivice v prvom roku života dieťaťa sú približne dve fľaštičky kvapiek (2x10 ml). V druhom roku možno v podávaní vitamínu D pokračovať, hlavne v zimných mesiacoch, kedy je nedostatok biologicky aktívneho slnečného žiarenia.
Pozor! Aby sme predchádzali rachitíde je nutné kvapky podávať nielen pravidelne, ale najmä správne. Kvapky podávame deťom na lyžičke mlieka alebo kaše, teda nie v čaji! Ďalej je nutné dať na lyžičku najprv mlieko (kašu) a až potom pridať kvapky, aby nedošlo k ich priľnutiu na povrch lyžičky. Taktiež nie je vhodné dávať kvapky do celej fľaše mlieka alebo do väčšieho množstva kaše, lebo nie je zaručené podanie celej dávky (dieťa nedopije, nedoje). Neodporúčame ani podávať kvapky priamo do úst, lebo môže dôjsť k ich priľnutiu na sliznicu a k nedostatočnému vstrebaniu. Podávanie vitamínu D v niekoľkých nárazových dávkach má svoje špecifické indikácie, využíva sa napríklad na začiatku liečby rachitídy, pri prevencii sa podávajú najmä deťom, u ktorých nie je istota, že budú kvapky dostávať pravidelne a predpísaným spôsobom (napr. deti so slabým rodinným a sociálnym zázemím). Inak dávame prednosť pravidelnému (dennému) podávaniu vitamínu D a to u detí dojčených aj umelo živených.
Príbuzné témy:
• Vitamíny
• Stopové prvky a minerály
 Predchádzajúca téma Prírastok k hmotnosti v detskom veku | Nasledujúca téma |
