Článok bol uverejnený so súhlasom babetko.sk
U dojčaťa starého približne 5 mesiacov (niekedy staršieho, zriedka mladšieho), už materské mlieko nepokrýva celú potrebu živín. V tomto veku začíname s prikrmovaním. Najprv vo forme zeleninovej a
U dojčaťa starého približne 5 mesiacov (niekedy staršieho, zriedka mladšieho), už materské mlieko nepokrýva celú potrebu živín. V tomto veku začíname s prikrmovaním. Najprv vo forme zeleninovej a ovocnej šťavy, neskôr pridávame zeleninovú a mliečnu kašu. Ak sa však dieťa bráni, potom mu prikrmovanie nenútime a skúsime to opäť za týždeň.
Tým začíname dieťa postupne odstavovať. Často diskutovanou témou je otázka, v akom veku by sme ho mali odstaviť, t.j. do akého veku máme dojčiť? Na túto otázku sa nedá odpovedať jednoznačným časový údajom, pokúsime sa preto uviesť niektoré hľadiská:
Ideálne je, keď môžeme dieťa odstavovať postupne, počas niekoľkých týždňov. Dieťa si takto ľahšie zvykne a je to jednoduchšie i pre matku – produkcia mlieka sa postupne znižuje a neprichádza k bolestivým stavom ako pri náhlom ukončení dojčenia.
Ak ukončíme dojčenie približne v 9. mesiaci veku dieťaťa, je to väčšinou pre dieťa ľahšie. Dojča ešte neprežíva dojčenie vedome.
Dojčenie vytvára medzi matkou a dieťaťom veľmi úzku väzbu. Vo chvíli, keď sa dojča začína pohybovať, liezť, sadať si, vzpriamovať sa, tým sa zároveň aktívne otvára okolitému svetu. S ohľadom na túto otvorenosť je prirodzené, keď sa i v oblasti výživy začne dieťa postupne osamostatňovať a stavať sa na vlastné nohy. A to je opäť vo veku 9. mesiacov. Niekedy začnú deti sami zo dňa na deň prsník odmietať. Pokiaľ matka vylúči inú príčinu takéhoto správania, potom by mala svoje dieťa rešpektovať, aj keď to nie je pre ňu vždy ľahké. Ak je v rodine viac detí, mamička vie, že každé dieťa má k dojčeniu iný postoj, jedno vyžaduje dojčiť dlho a je to tak správne, iné je samostatnejšie a začne odmietať prsník už v 8. mesiaci.
To, že niektoré prírodné národy dojčia svoje deti až do tretieho roku ešte neznamená, že niečo obdobného je vhodné aj v našich podmienkach. V európskej civilizácii je prirodzené úsilie o rozvoj individuálneho- osobného postoja k svetu a životu. Rodinné, rodové a kmeňové väzby už nehrajú takú rolu, akú mali do istej miery ešte v stredoveku. Relatívne skoršie odstavovanie malých detí môžeme vnímať aj v tejto súvislosti, nehovoriac o úplne odlišných možnostiach živiť dieťa u nás v porovnaní s najchudobnejšími krajinami Afriky.
Deti, ktoré sú dojčené dlhšie, pijú väčšinou len večer pre upokojenie, nie teda z dôvodov výživy. Odstavovanie je potom často obtiažnejšie. Po 9. mesiaci veku si dieťa začne uvedomovať, že stráca niečo, na čo malo doteraz úplne samozrejmý nárok. Naopak pre niektoré deti, hlavne veľmi vnímavé a citlivé, niekedy až precitlivelé, prehnane reagujúce na každý neočakávaný podnet a zvuk, deti žijúce v hlučnom mestskom prostredí, môže byť veľkým dobrodením, ak sú dojčené dlhšie.
Odstavenie dieťaťa je veľmi individuálna záležitosť. Niekedy vychádza z potrieb matky, inokedy k nemu dá impulz samo dojča. Vždy však vyžaduje aktívne úsilie mamičky. Počas odstavovania by mala menej piť, obmedziť prostriedky, ktoré podporujú tvorbu mlieka a starať sa o pravidelnú stolicu. Vhodný je šalviový čaj, pri bolestiach prsníkov tvarohové obklady.
