Upozornenie: účelom tohto článku je informovať o rizikách spojených s užívaním drog a omamných látok a prostredníctvom informovanosti vystríhať a odradiť - predovšetkým mladých ľudí - od ich užívania. Je vyslovene zakázané používať akúkoľvek časť textov alebo celé články z tejto sekcie na akúkoľvek propagáciu alebo podporu k užívaniu drog. V tejto súvislosti si prosím dôkladne prečítajte sekciu " Dôležité právne upozornenie".
"Podľa starej legendy mala byť rastlina darčekom od boha slnka ľuďom pri zakladaní ríše inkov, aby nasýtila hladných, dodala silu unaveným a vyčerpaným a zúfalcom mala pomôcť zabudnúť na ich trápenie. Vládci Inkov ho používali ako symbol, kráľovné si hovorili „Matky koka rastlín“. Bol používaný aj pri mnohých náboženských ceremóniách."
Prehľad
Kokaín je droga, ktorá sa získava z vysušených listov rastliny koka (botanicky nazývaná Erythoxylum), dá sa však vyrábať aj plne synteticky. Táto droga pomáha človeku byť telesne výkonnejším a duševne triezvejším. Užíva sa šňupaním, jedením, pichaním do žili alebo cez sliznicu. Najúčinejšou formou je injekčná forma.
Hlavným nebezpečenstvom tejto drogy je to, že užívateľ sa na nej stáva veľmi rýchlo závislým. Jej užívanie sprevádzajú dlhodobo ťažké zdravotné následky ako poruchy rytmu srdca, srdcový infarkt, problémy s dýchaním alebo psychické problémy.
Ešte nebezpečnejší ako kokaín je crack. Základom je kokaín, prevarený práškom na pečenie. Táto droga sa môže stať už po prvom užití závislou drogou a v niektorých veľkých mestách, predovšetkým v USA sa stala veľkým problémom. Na Slovensku sú tieto látky zakázané.
Všeobecne
Ako sme už spomínali, kokaín sa získava z vysušených listov rastliny koka. Jej domovom sú Peru a Bolívia, medzičasom sa však udomácnila aj iných krajinách a kultivácie sa jej dostalo predovšetkým v Južnej Amerike. Svoje meno dostala rastlina po pôvodných obyvateľoch Kolumbie, kmeňa Aymara, v ktorých jazyku „Koka“ znamenal strom.
Rastlina, reps. krovina (ker) Koka patrí medzi dvojlisté rastliny, ktorým sa úspešné darí len v trópoch. Rastie predovšetkým na humusovej pôde bohatej na minerály v Južnej amerike. Jej maximálna výška je 5 metrov, z pravidla sa však necháva vyrásť do max. výšky 2-3 m. Kokaín, resp. Koka –listy sa stali známymi v starom svete pod dobití Južnej Ameriky Španielmi.
Pôvodní obyvatelia užívali kokaín žuvaním koka listov. Dokonca i dnes sa je žuvanie koka listov – predovšetkým medzi indiánmi – značne rozšírené. Vďaka listom sa tlmí pocit hladu a zvyšuje telesná i duševná výkonnosť. Ťažké životné podmienky sa stávajú užívaním koka listov znesiteľnejšími.
Z chemického hľadiska je kokaín alkaloidom. Pod alkaloidmi rozumieme prírodné, dusíkové, alkalicky reagujúce produkty rastlinného pôvodu. Do medicínskej praxe bol kokaín veľmi skoro aplikovaný. V roku 1884 ho používal viedenský lekár Karl Koller v odbore očné lekárstvo ako lokálne anestezikum, predpripravené jeho kolegom a priateľom Sigmundom Freudom. V súčasnosti bol kokaín ako lokálne anestezikum nahradený látkami ako Procain (Novocain), výrazne na tento účel vylepšenými látkami.
Víťazný postup kokaínu, v tom čase ešte ako legálnej drogy, nastal v Európe po prvej svetovej vojne a svoj vrchol dosial v tzv. zlatých dvadsiatych rokoch. Droga bola rozšírená prakticky všade. Zo začiatku nebolo návykové nebezpečenstvo tejto drogy známe, závislosť sa pripisovala skôr slabému charakteru a vôli jednotlivca, nie kokaínu.
Predovšetkým v umeleckej branži, kreatívnych a manažérskych povolaniach je droga rozšírená aj dnes. Príkladom je odsúdenie populárneho muzikanta, Konstantia Weckera pre úžívanie kokaínu.
Z histórie
Už pred dobitím veľkých častí Južnej Ameriky bol známy pôžitok z kokaínových listov. Keď sa v roku 1533 vydal dobyvateľ Francisco do vnútrozemia Peru, sprevádzala ho táto droga počas celej cesty.
Podľa starej legendy mala byť rastlina darčekom od boha slnka ľuďom pri zakladaní ríše Inkov, aby nasýtila hladných, dodala silu unaveným a vyčerpaným a zúfalcom mala pomôcť zabudnúť na ich trápenie. Vládci Inkov ho používali ako symbol, kráľovné si hovorili „Matky koka rastlín“. Bol používaný aj pri mnohých náboženských ceremóniách.
Čoskoro po podrobení boli pôvodní obyvatelia nútení pracovať na panskom, neľudské podmienky tlmili žuvaním špeciálne pripravených koka listov. Tým sa žuvanie koka listov veľmi rýchlo šírilo do veľkých regiónov. Veľmi rýchlo sa rozšírilo presvedčenie, že „táto kapusta je natoľko výživná a posilňujúca, že indiáni pracujú celý deň bez toho, aby potrebovali niečo naviac.
Španielski dobyvatelia priniesli drogu pomerne rýchlo do Európy. Tento životný elixír, ako sa droga následne pomenovala, sa rozšírila veľmi rýchlo a poprední vedci ju dokonca odporúčali ako výživový doplnok, resp. náhradu. Dokonca pápež Leo XIII (1878 – 1903) vyslovil oficiálne uznanie kokaínovému vínu.
Škodlivé účinky kokaínu boli dlhý čas podceňované. V roku 1853 napísal anglický lekár H.A. Wendel: Koka listy obsahujú určitú výživovú hodnotu, podmienenú ich obsahom uhličitanov (karbonátov) a dusičnanov (nitrátov) a preto sú porovnateľné s požívatinami ako káva alebo čaj. A lekárnik John S. Pemperton vynašiel nápoj, ktorý ešte dnes prúdi v každých ústach: Coca Cola. Až do roku 1904 obsahoval tento nápoj výťažky z listov koka keru. Kokaín síce zmizol z nápoja, no meno zostalo...
Prvé zmienky o medicínskom použití kokaínu pochádzajú z roku 1859, keď taliansky neurológ Paolo Montegazza odporúčal listy koky ako liek na radu nešvárov: bolesti zubov, problémy s trávením alebo neurastnénia (patologické vyčerpanie).
Otec psychoanalýzy, Sigmund Freud videl v kokaíne liečivý prostriedok pri psychických ochoreniach, no používal ho aj ako prostriedok proti bolesti. Mnohopočetné pokusy ho priviedli k falošnému poznaniu, že kokaín síce môže slúžiť ako náhrada morfia, nevedie však k závislosti.
Veľkým pokrokom v medicíne bolo implementovanie kokaínu ako lokálneho anestezika, o ktorý sa zaslúžil Karl Koller. Menšie zákroky tak mohli byť prevedené bez potrebnej a v tom čase riskantnej plnej narkózy. V roku 1885 boli vykonané prvé extrakcie zákalu v oku za pomoci lokálnej anestézie realizovanej prostredníctvom kokaínu.
Tak ako to bolo pri mnohých vynálezoch a objavoch, aj tu preukázala armáda záujem na využití kokaínu. Theodor Aschenbrand, lekár bayerskej armády podal v roku 1883 svojim vojakom kokaín vyrobený firmou Fa. Merck. Výsledky odhodlanosti a vôli zranených a vyčerpaných vojakov boli pritom obdivuhodné. Je podivuhodné, že armáda už následne širšie použitie kokaínu neuskutočnila.
Malá štatistika
Kokaín hraje dôležitú úlohu na ilegálnom drogovom trhu. Odhaduje sa, že v krajinách ako Kolumbia, Peru a bolívia, ktoré sa považujú za hlavných výrobcov tejto drogy sa ročne vyrobí 550 ton kokaínu. Ak zoberieme do úvahy trhovú hodnotu približne 2000 Sk za gram (táto hodnota môže značne kolísať), hovoríme o hodnote viac ako bilión korún!
Bolo poukázané na to, že celosvetový obrat z drog obnáša ročne cca 40 biliónov slovenských korún. Len v Nemecku je cca 50.000 ľudí závislých na kokaíne pri počte asi 150 tisíc ľudí závislých od nejakej drogy.
Problémom „drogy“ však netrpia len krajiny konzumentov, v krajinách ako Kolumbia, Peru alebo Bolívia nemá štát v dôsledku silnej kokaínovej mafie žiadnu šancu na zabránenie výroby a distribúcie. Obchod s drogami ovládajú paramilitanti, ktorí sa zmocnili obchodu s kokaínom za použitia násilia, teroru a početných vrážd. Len od začiatku roka 2001 do mája bolo zabitých 5000 ľúdí, v posledných rokoch bolo len v Kolumbii zavraždených 100.000 ľudí spojených s touto drogou.
Mnoho ľudí zo súdov, štátnej správy, politiky, polície i vojska sú sami involvovaní do kokaínovej mafie. To isté platí aj pre Mexiko, ako prechodnú krajinu do USA. Renomovaný berlínsky publicista a expert na drogy Berndt Georg Thamm odhaduje, že cca 50% zo všetkých peňazí získaných kriminálnou činnosťou pochádzajú z obchodu s drogami.
Spôsoby použitia
Kokaín sa medzi užívateľmi označuje aj ako „Charly, Coke, Koks, hviezdy prach, sneh, snow alebo biely prášok. Vločkovitý, biely prášok sa s pomocou bankovky alebo slamky nasaje do nosa, kde sa do organizmu vstrebe pomocou nosnej sliznice. Euforický efekt sa dostavuje už po pár minútach. Môže sa však miešať aj do nápojov alebo fajčiť v cigarete.
Účinky
Kokaín zabráňuje odbúravaniu telu vlastným hormónom adrenalínu. Výsledkom je zvýšenie frekvencie srdca a krvného tlaku. Dochádza k brzdeniu receptorov bolesti, následkom čoho je tlmený pocit bolesti. Citlivosť na teplo, chlad a tlak je silne ovplyvnená.
Čo pociťuje človek v drogovom opojení?
- Veľmi rýchla a intenzívna euforická nálada
- Často veľmi silný pocit, nutkanie urobiť nejaký čin
- Potláča sa pocit spánku
- Zvýšena potreba sexu
- Zvýšená telesná schopnosť
- Potlačenie pocitu hladu
- Následne už len jemné eufórie
- Neskôr výrazné pocity strachu, často sprevádzané depresiou
Silnejšia výrečnosť, znížená sebakritika a preceňovanie samého seba, ktoré sa dá prirovnať k stavu opilosti. Avšak akonáhle odpade stav opojenia (po niekoľkých hodinách) nasledujú depresie, mrzutosť a ospalosť. Tento stav má za následok, že užívateľ kokaínu opäť pociťuje potrebu užiť kokaín, aby sa dostal z tohto stavu. Začína sa nebezpečný bludný kruh.
Symptómy a nebezpečenstvá
Otrava sa môže dostaviť buď predávkovaním alebo ak ide o príliš „čistý“ , čiže nadmieru výdatný kokaín, na ktorý nie je užívateľ zvyknutý. Ďalším prípadom sú osoby, ktoré používajú na pašovanie kokaínu svoje vlastné telo, kedy naplnia kondómy kokaínom a zhltnutím ich dostanú do žalúdka. V prípade poškodenia kondómu v tráviacom trakte sa v priebehu krátkeho času dostane do tela veľké množstvo tejto látky.
Rozlišujeme tri formy kokaínovej intoxikácie:
- Kokaínový šok
- Akútna otrava kokaínom
- Chronická kokaínová závislosť
Kokaínový šok
U precitlivelých ľudí môže byť vyvolaný už malou dávkou. Symtómy: pomalý pulz a extrémna bledosť. Kvôli bradykardii je v podstate označenie „šok“ neadekvátne.
Akútna otrava kokaínom
Klinický obraz môže byť v tomto prípade veľmi variabilný. V popredí stoja zmeny vedomia. Môžu sa vyskytnúť euforické i schizoidné stavy vzrušenia ale aj bezvedomie vedúce až do kómy. Často sa stáva, že pacient má pocit, že mu pod kožou bežia malé zvieratká. Pri vyšších dávkach dochádza k stavom nepokoja, triašky a mydriáze.
Zo začiatku dochádza k centrálnej stimulácii sprevádzanej bolesťami hlavy. Stupňuje sa nevoľnosť a pohyby sú kŕčovité. Stúpa teplota tela, frekvenzia pulzu, krvný tlak a dýchanie. Kardio účinkami kokaínu môže byť vyvolané životunebezpečné poruchy rytmu, angina pectoris i srdcový infarkt.
Pri vyššých dávkach nastáva strata vedomia až kóma. Reflexy sú vystupňované, zvyšuje sa riziko záchvatu. Dýchanie je plytké a nepravidelné. Pulz a tlak sú silne zvýšené. Teplota môže vystúpiť až na 42 °C. Kardio – šok a zlyhanie krvného obehu nie sú vylúčené.
Krátkodobé následky pravidelného užívania kokaínu môžu byť:
- Častá únava, nechuť, absencia motivácie
- Problémy s vyjadrovaním sa
- Probémy s videním
- Poškodenie sliznice nosa a nosovej priehradky
- Bolesti na prsiach
- Psychické zmeny
- Stavy závislosti.
Chronická kokaínová závislosť
Postupom času stráca kokaín prijímaný šnupaním svoj účinok a drogovo zavíslí siahajú po ihle alebo inej látke. „Kto si raz kokaín pichol, už ho nikdy nebude šnupať“, vravia postihnutí.
Chronické užívanie kokaínu vedie k mnohým ťažkým vedľajším účinkom:
- Veľmi často dochádza k poruche videnia
- Často dochádza k rade neurologických porúch
- Riziko mozgovej porážky sa rapídne zvyšuje, často vyvolanej krvácaním do mozgu
- Ťažké psychické zmeny, často vedúce k paranoji a psychóze
- Všeobecná nechuť
- Prejavy závislosti
- Impotencia sprevádzaná so sexuálnou „nechuťou“
- Poleptanie sliznice
- Poškodenia pečene
- Telesný úpadok, znížená obranyschopnosť
Lekári, ktorí boli konfrontovaní s prípadmi chronicky závislých ľudí od drogy hovoria o otrasnom obraze totálneho telesného i psychického úpadku človeka.
