Ako nízky krvný tlak (hypotónia) sa označujú hodnoty krvného tlaku ležiace pod hodnotou primeranou veku. Hypotónia sama o sebe nie je chorobou. Konať treba len vtedy, keď kvôli nízkym hodnotám krvného tlaku dochádza k ťažkostiam.
Tieto ťažkosti väčšinou súvisia s nedostatočným zásobovaním mozgu krvou a tým i kyslíkom a prejavujú sa napr. ako závrat, poruchy videnia, šum v ušiach alebo zrýchlenie tepu. Náhlym poklesom krvného tlaku môže dôjsť ku kolapsu.
Objavuje sa hlavne u mladých, štíhlych dievčatách resp. ženách. Liečba je nutná len ak existujú ťažkosti. Liekov sa možno u väčšiny postihnutých vzdať. Všeobecnými opatreniami, ako napr. telesným tréningom alebo striedavým sprchovaním možno väčšinou dosiahnuť zlepšenie ťažkostí. Na rozdiel od vysokého krvného tlaku vplýva hypotónia na priemernú dĺžku života priaznivo.
Ako si vybrať tlakomer Čítajte Čo znamená nízky tlak
O hypotónii hovoríme, ak krvný tlak leží pod systolickou normovou hodnotou, u dospelých medzi 95 a 110 mmHg. Systolický krvný tlak vzniká, keď sa srdce sťahuje a pumpuje krv do artérií. Prekrvenie jednotlivých orgánov, hlavne však prekrvenie mozgu, závisí od systolického krvného tlaku. Príslušne k tomu sú ťažkosti u osôb s hypotóniou podmieňované hlavne nedokrvením mozgu.
Diastolický krvný tlak, čiže tlak, ktorý vzniká, keď srdce vzápätí ochabne, zohráva pri hypotónii len vedľajšiu úlohu. Diastolický krvný tlak leží u osôb s hypotóniou pod 65-60 mmHg.
Rozlišujú sa dve formy hypotónie: primárna alebo esenciálna a sekundárna hypotónia. Sekundárna hypotónia je symptómom známeho základného ochorenia, ako napr. ochorenia kardiovaskulárneho aparátu, endokrinnej poruchy alebo ochorenia obličiek.
Môže byť však podmienená aj užívaním určitých liekov, napr. liekov s účinkom rozširujúcim cievy, alebo pri silnej strate tekutín, napr. krvácaním alebo nedostatočným prívodom tekutín. Sekundárne formy hypotónie často spôsobujú - na rozdiel od primárnej formy - ťažkosti.
Pretože je primárna hypotónia značne častejšou formou, budeme sa jej následne venovať bližšie. Primárna hypotónia predstavuje vo všeobecnosti chronickú zmenu, ktorá však väčšinou nemá žiadnu chorobnú hodnotu.
Na rozdiel od primárnej hypertenzie, čiže vysokého krvného tlaku, sa následkom nízkych hodnôt krvného tlaku neobjavujú nijaké trvalé poškodenia na krvných cievach. Hypotónia však môže vzniknúť aj náhlym poklesom krvného tlaku. Vtedy sa hovorí o kolapse.
Príčiny nízkeho krvného tlaku
Dodnes nie je známa žiadna jednoznačná príčina primárnej hypotónie. Nápadné však je, že nízke hodnoty krvného tlaku vykazujú najmä mladí, štíhli ľudia, hlavne ženy.
Preto sa často hovorí aj o konštitučnej hypotónii. Na základe týchto pozorovaní možno predpokladať, že genetické faktory, ako napr. ženské pohlavie, ale aj faktory prostredia (napr. strava) zohrávajú pri vzniku primárnej hypotónie istú úlohu.
Žiadny ani len približne presný údaj o častosti hypotónie nie je možný, lebo nízke hodnoty krvného tlaku sa často zistia len náhodou pri meraní krvného tlaku a len málo ľudí vykazuje ťažkosti. Na druhej strane je väčšina ťažkostí u ľudí s nízkym krvným tlakom tak nešpecifická, že spojitosť sa nie vždy dá dokázať.
Nízke hodnoty krvného tlaku sa však v určitých skupinách osôb vyskytujú obzvlášť často:
- mladí ľudia, najmä dievčatá, v puberte
- mladé, štíhle ženy
- ženy s poruchami prijímania potravy, ako napr. pri anorexii alebo bulímii
- počas tehotenstva
- chudí starší ľudia
Symptómy nízkeho krvného tlaku
Ťažkosti pri hypotónii väčšinou súvisia s nedokrvenosťou mozgu v dôsledku nízkych hodnôt krvného tlaku. Existuje nepomer medzi množstvom krvi nahromadenej v dolnej polovici tela o objeme až 600 ml a reflexnou protireguláciou zabezpečovanou cievnou sústavou.
Zvýšený účinok tu napr. majú kŕčové žily alebo nedostatočná funkcia svalstva nôh, ktoré ako „svalová pumpa“ podporujú spätný transport krvi z nôh k srdcu.
V popredí stoja poruchy videnia („tma pred očami“), pulzujúce bolesti hlavy, závrat a poruchy vedomia až bezvedomie. V dôsledku tejto nedokrvenosti sa aktivuje sympatická nervová sústava, časť vegetatívnej nervovej sústavy. To zas vedie k tachykardii, čiže k zrýchleniu frekvencie srdca, ale aj k zimomriavkám a návalu potu. Ľudia s hypotóniou sa okrem toho často sťažujú na únavu, nechuť do aktivity, šum v ušiach, studené ruky a chodidlá ako i na nespavosť.
Zvláštnou formou hypotónie je syndróm ortostázy. Náhlou zmenou polohy tela, napr. ak človek leží, a potom rýchlo vstane, klesá krv do nôh a nie je v tomto momente k dispozícii na prekrvenie mozgu.
Bolí vás hlava, idete odpadnúť? Merajte tlak Čítajte Diagnóza a terapia pri nízkom krvnom tlaku
Pri diagnóze primárnej hypotónie má popri meraní krvného tlaku osobitný význam anamnéza pacienta. Postihnutého by sa mal lekár bezpodmienečne pýtať na ochorenia kardiovaskulárneho aparátu, nervové a endokrinné ochorenia. Okrem toho sú dôležité údaje o užívaní liekov, telesnej hmotnosti, stravovacích návykoch ako i o telesnej aktivite. Časová súvislosť medzi výskytom ťažkostí a náhlou zmenou polohy tela je pre osoby s nízkymi hodnotami krvného tlaku typická.
Meranie krvného tlaku nastáva nepriamo. Súčasne s krvným tlakom by sa mal merať aj pulz. Pomer medzi oboma hodnotami umožňuje lepšie posúdenie regulačnej schopnosti srdcovo-cievnej sústavy. Na to sú potrebné merania tak v polohe ležmo ako i v stoji (Schellongov ortostatický test).
Osoby s nízkymi hodnotami krvného tlaku by sa mali lieči výlučne vtedy, keď existujú ťažkosti. Čistá „korektúra“ číselných hodnôt bez existencie ťažkostí je absolútne zbytočná. Na liečbu hypotónie sú v princípe k dispozícii tak všeobecné opatrenia ako i lieky. Prednosť by sa v každom prípade mala dať všeobecným opatreniam. Len ak tieto nevedú k požadovanému cieľu, môže sa zvážiť podávanie liekov.
U prevažnej väčšiny osôb s primárnou hypotóniou môže byť zlepšenie ťažkostí dosiahnuté pomocou vyššie spomínaných všeobecných opatrení. Medikamentózna terapia je nutná len zriedka. Najčastejšie sa vtedy nasadzujú mineralokortikoidy, ako napr. fludrokortizón, deriváty ergotamínu resp. sekálne alkaloidy, ako napr. dihydroergotamín, alebo sympatomimetiká, ako napr. efedrin a foledrin.
Opatrenia proti nízkemu krvnému tlaku
Všeobecné opatrenia majú za cieľ stabilizovať regulačnú schopnosť krvných ciev a zabraňovať hromadeniu väčšieho množstva krvi v dolnej polovici tela. Neslúžia teda len na liečbu existujúcich nízkych hodnôt krvného tlaku, ale aj na prevenciu náhleho poklesu krvného tlaku. K všeobecným opatreniam patria:
- striedavé sprchovanie, pričom by sa vždy malo končiť studenou sprchou
- masáž kefou (smerom k srdcu!)
- pravidelná, podľa možnosti denná, športová aktivita, napr. bicyklovanie, prechádzky, turistika, tanec, gymnastika, plávanie
- nosenie elastických pančúch, resp. obväzovanie nôh elastickými ovínadlami pri prejavujúcom sa tvorení kŕčových žíl
- vyvarovanie sa prílišnej únavy a preťaženia
- vyvážená skôr slaná strava na rozdiel od neslanej stravy odporúčanej osobám s vysokým tlakom
- denný prísun tekutín minimálne 2,5 až 3 l, napr. minerálne vody bohaté na sodík, bylinkové a ovocné čaje ako i ovocné a zeleninové šťavy
Vždy treba brať do úvahy, že káva a aj čierny a zelený čaj tekutiny telu odoberajú, a z toho dôvodu ich nemožno zahŕňať do denného množstve požitých tekutín. Na druhej strane však tak káva ako i čierny a zelený čaj podporujú zvýšenie krvného tlaku a prekrvenie, čo by mali osoby s hypotóniou využiť.
Pokles krvného tlaku, ktorý sa vyskytuje hlavne v noci a ktorý často vedie k nespavosti, možno zabrániť večerným požitím čaju alebo kávy.
Nepodceňujte nízky tlak, môže byť prejavom ochorenia Čítajte Riziká nízkeho krvného tlaku
Komplikácie sa však môžu vyskytnúť následkom hypotónie nepriamo, napr. kvôli bezvedomiu alebo kolapsu. Pritom môžu vzniknúť rôzne druhy poranení (poranenie hlavy, zlomeniny kostí).
Všeobecné opatrenia uvedené v časti o liečbe slúžia pri známom sklone k nízkym hodnotám krvného tlaku rovnakým spôsobom aj ako prevencia. Obzvlášť opatrný však musí človek byť, ak sa u neho už vyskytol kolaps resp. nával bezvedomia. V týchto prípadoch sa treba bezpodmienečne vyvarovať náhlych zmien polohy tela, hlavne prudkého vstávania z polohy ležmo, aby sa zabránilo poraneniam pri páde.
Pri prvých príznakoch (napr. závrat, šum v ušiach, studený pot) hroziaceho poklesu krvného tlaku by si mala osoba ihneď ľahnúť a vyložiť nohy hore v približne 45° uhle. Lepším prekrvením mozgu možno dosiahnuť rýchle zlepšenie, a možno tak zabrániť nekontrolovateľnému pádu.
Hypotónia sama o sebe nie je chorobou. Kto sa napriek nízkym hodnotám krvného tlaku cíti dobre, nemusí sa znepokojovať. Osoby s ťažkosťami by sa mali podľa možnosti vzdať užívania liekov a siahnuť po hore uvedených všeobecných opatreniach. Hypotónia dokonca pôsobí na priemernú dĺžku života celkovo priaznivo.
Hypotónia sa na rozdiel od vysokého krvného tlaku prejavuje na priemernej dĺžke života skôr priaznivo. Trochu prehnane a ironicky by sme mohli poznamenať: Ľudia s vysokým krvným tlakom vedú veselý ale krátky život, ľudia s nízkym krvným tlakom žijú naproti tomu dlho ale mrzuto, resp. neradostne.
