Pod hematómom rozumieme výron krvi z krvných ciev do okolitého tkaniva. Ide vlastne o horšiu krvnú podliatinu či modrinu.
Príčinou straty krvi do tkaniva je väčšinou poranenie žily alebo tepny. Čím leží „vyronená“ krv hlbšie v tkanive, o to menej sa navonok prejavujú badateľné príznaky.
Hematómy, ktoré ležia relatívne blízko povrchu kože, vykazujú po krátkej dobe typické vzory sfarbenia.
Ako vyzerá krvný výron
Príznaky krvného výronu (modriny) sa môžu líšiť v závislosti od druhu zranenia a jeho umiestnenia. Platí, že čím väčší hematóm, tým viac symptómov.
Zvyčajne však pri hematóme pacienti pozorujú:
- bolesť na mieste zranenia,
- sfarbenie, najmä zranenia bližšie ku koži sprevádzajú farebné zmeny, ktoré súvisia s rozkladom vyronenej krvi,
- opuch sa môže objaviť, ako vyronená krv tlačí na okolité tkanivá,
- neurologické príznaky, ak hematóm tlačí na nervy, pacient môže pociťovať mravčenie alebo nervovú bolesť či necitlivosť.
Čas do vyskytnutia symptómov značne závisí od rozsahu poranenia cievy a od lokalizácie. Zranení ľudia sa tak na bolesti sťažujú oveľa neskôr, až keď ľahkým presakujúcim krvácaním vznikol hematóm.
Pri silnejšom krvácaní, ktoré vzniklo poranením väčších ciev, sa však môžu bolesti objaviť už krátko po úraze.
Pri hematómoch, ktoré ležia tesne pod kožným povrchom, vzniká v priebehu niekoľkých hodín zjavné červeno-modrasté sfarbenie, kombinované s lokálnym opuchom bolestivým na tlak.
Ak sa poranenie nachádza hlbšie, často sa nedá pozorovať ani kožné sfarbenie ani opuch. Napriek tomu sa ranení ľudia sťažujú na bolesti, lebo hlbšie ležiace vrstvy tkaniva sú hematómom stláčané alebo sú tlačené na okolité, napríklad na kostné štruktúry.
Ak vôbec, tak sa pri týchto hlboko ležiacich krvných výronoch pozoruje sfarbenie kože alebo opuch až po niekoľkých dňoch.
Hematóm u bábätka po pôrode
Hematóm môže vzniknúť aj po pôrode u novorodenca, najmä pri použití nástrojov môže dôjsť k výronu krvi medzi okosticou a lebkou.
Hematóm zvyčajne spontánne odznie do niekoľkých dní až týždňov po pôrode a lekári dieťa iba pozorujú.
V prípade podozrenia na ďalšie poškodenie hlavy podstúpi novorodenec sonografické alebo CT vyšetrenie.
Ako dlho sa vstrebáva hematóm
Ak je hematóm dobre viditeľný zvonku, tak možno v priebehu prvých 24 hodín po poranení pozorovať červené až červeno-modré sfarbenie.
Biochemickým odbúravaním krvi sa farba po jednom až štyroch dňoch mení na silne tmavomodrú.
Po ďalších troch dňoch sa farba mení na zelenú.
Začínajúc siedmym dňom sa hematóm zafarbí najprv do žlto-hnedastého farebného odtieňa, po ďalších najneskôr dvoch až troch dňoch celkom zmizne.
Hematóm mení farbu podľa toho, ako sa rozkladá vyronená krv. (zdroj: WIKIMEDIA/CC)Ako ošetriť hematóm
Liečbu a odstránenie hematómu môžete urýchliť rýchlymi zásahmi, ktoré treba zaviesť hneď po poranení:
- Pokiaľ neexistujú žiadne sprievodné poranenia ako fraktúry alebo otvorené rany, v rámci prvého ošetrenia stačí miesto lokálne chladiť a ak je to možné, položiť ho do výšky nad úroveň srdca.
- Položením do výšky sa značne zníži tok krvi do poranenej oblasti. Vyroní sa tak menej krvi, a tým možno redukovať ďalšie rozšírenie hematómu. Niekedy takto možno tvorbu hematómu dokonca zastaviť.
- Lokálne použitie chladivých obkladov alebo iných chladiacich pomôcok zabezpečí, že sa privádzajúce krvné cievy stiahnu, a tým sa do tkaniva dostáva menej krvi. Priložte chladivý obklad aspoň na dvadsať minút a opakujte niekoľkokrát denne aspoň dva dni po zranení.
- Mali by ste sa tiež vyhnúť ďalšiemu pohybu, lebo inak sa svalstvo naďalej dobre prekrvuje a výron krvi sa môže zosilniť.
- Ak je to potrebné, môžete použiť voľne dostupné lieky proti bolesti.
Kedy treba navštíviť lekára
Ak sú symptómy závažné a hematóm sa zväčšuje aj po niekoľkých dňoch po úraze, mali by ste navštíviť lekára.
Lekár či lekárka môžu odporučiť ďalšie ošetrenie ako:
- röntgen na zistenie možnej zlomeniny,
- CT na diagnostiku zranení na hlave,
- ultrazvuk na lokalizáciu hematómu a zistenie jeho rozsahu, ak sa nachádza hlbšie.
Pri veľmi veľkých a rýchlo sa rozširujúcich hematómoch je nevyhnutný transport na kliniku, lebo existuje dôrazné podozrenie na poškodenie veľkých krvných ciev. Nezistené a neliečené môžu takéto poranenia viesť k život ohrozujúcim šokovým situáciám.
Ak sa hematómy stále objavujú bez zjavnej príčiny, mali by ste ihneď vyhľadať lekára, aby sa vylúčili poruchy zrážanlivosti krvi.
Vážnejšie prípady nastávajú aj vtedy, keď sa človeku vytvorí hematóm v oblasti lebky či mozgu. Po poranení hlavy by ste preto mali vždy vyhľadať lekársku pomoc.
Hematóm v oblasti hlavy
Rozlišujeme tri hlavné typy hematómov v oblasti hlavy:
Epidurálny hematóm
K výronu krvi dochádza medzi plochou kosťou lebky a tvrdou mozgovou plenou (vonkajší obal mozgu, ktorý prilieha ku kostiam). Ide o zriedkavú no nebezpečnú komplikáciu poranenia hlavy. Poranený môže, ale nemusí upadnúť do krátkeho bezvedomia po poranení hlavy, následne môže byť bdelý niekoľko hodín, na čo opäť stráca vedomie. Ďalšími prejavmi sú silná bolesť hlavy, nevoľnosť a zvracanie, zväčšenie šošoviek, problémy s rovnováhou či rečou.
Subdurálny hematóm
Vyronená krv sa po poranení hlavy (mozgu) zbiera medzi tvrdou plenou mozgovou a pavúčnicou, čo je stredná vrstva obalu mozgu bez ciev. Zvyčajne ho sprevádza bolesť hlavy alebo aj poruchy vedomia. Akútny subdurálny hematóm je často život ohrozujúci. No prejaviť sa môže aj niekoľko dní či týždňov po poranení.
Subarachnoidálny hematóm
K výronu krvi v tomto prípade dochádza medzi pavúčnicou a cievnatkou, ktorá pokrýva priamo povrch mozgu a miechy. K tomuto typu hematómu dochádza po poranení hlavy alebo po aneuryzme mozgovej cievy. Prejavuje sa náhlou silnou bolesťou hlavy, zvracaním, stratou vedomia, slabosťou či stuhnutím krku.
Liečba hematómu
Za normálnych okolností sa krvné výrony z tela odbúrajú prirodzene. Okrem symptomatickej terapie nie je vo väčšine prípadov teda nutný žiadny ďalší zásah.
Nanášanie mastí obsahujúcich heparín nie je zmysluplné, pretože heparín nie je schopný rozpúšťať už vyronenú krv.
Postihnutá časť tela by sa nemala príliš zaťažovať, aby sa zabránilo opätovnému výronu krvi a ďalším poraneniam ciev.
Keďže hematóm sa po 14 až 16 dňoch opäť „skvapalní“, je v tomto čase možné aj jeho odsatie bez väčších zásahov. Len pri veľmi veľkých hematómoch alebo pri hematómoch v bezprostrednej blízkosti kĺbu môže byť nutný chirurgický zásah.
Ďalšou komplikáciou, ktorá si vyžaduje operatívnu liečbu, je vytvorenie takzvaného kompartment syndrómu. Tu sa hematóm vytvorí medzi svalovými vláknami a svalovou fasciou.
Takto vzniknutým tlakom sú krvné cievy tak silne stláčané, že tkanivové štruktúry, ako sú svaly a nervy, už nie sú dostatočne prekrvované, a môžu odumrieť. Pri veľkých hematómoch je však najčastejšou komplikáciou infekcia, preto je nevyhnutný chirurgický zásah.
Ak bola vylúčená zlomenina, poranenia kĺbov či infekcia, po odznení opuchu a bolestí môže pacient pomaly znovu začať so športovou činnosťou.
