Základné informácie Rozlišujeme vonkajšie a vnútorné pohlavné orgány. Pod vonkajšími pohlavnými orgánmi rozumieme vulvu s jej rôznymi časťami, ako sú veľké a malé pysky ohanbia, veľké predsieňové žľazy, ako aj dráždec (klitoris) a Venušin pahorok (mons pubis). K vnútorným pohlavným orgánom, ktoré všetky ležia v malej panve, patrí pošva, maternica, obidva vajíčkovody a oba vaječníky.
Vaječníky a maternica
Vulva Všetky vonkajšie pohlavné orgány sa spolu označujú ako vulva. Venušin pahorok (mons pubis) a veľké pysky ohanbia (labiae majores) ohraničujú vulvu ako tukové vankúšiky. Na koži v tejto oblasti rastú chĺpky ohanbia, okrem toho sa tu nachádzajú potné a mazové žľazy.
Vonkajšie ženské pohlavné orgány sú ohraničené obidvomi veľkými pyskami ohanbia a obidvomi malými pyskami ohanbia (labiae minorae). Veľké pysky ohanbia sú dva kožné záhyby vyplnené tukovým tkanivom, ktoré jednak ochranne ležia okolo ženského pohlavného orgánu, a jednak obsahujú iné erektilné tkanivo a nervy. V spodnej tretine veľkých pyskov ohanbia sú uložené obidve veľké predsieňové žľazy (Bartholiniho žľazy), ktoré sa starajú o zvlhčovanie predsiene pošvy. Ich vývod ústi na vnútornej strane a na zadnej tretine malých pyskov ohanbia
Na prednom záhybe malých pyskov ohanbia leží dráždec (klitoris), malý orgán, ktorý je tiež vytvorený z erektilného tkaniva, a ktorý je silne „prepletený“ nervovými zakončeniami, a preto je obzvlášť citlivý na dotyk. Z vývojového hľadiska klitoris zodpovedá penisu muža. Pysky ohanbia obkolesujú predsieň vagíny, do ktorej ústi otvor močovej rúry a ďalej vzadu pošva. Pysky ohanbia ležia v normálnom prípade vedľa seba, takže z predsiene pošvy je vidieť len úzku štrbinu.
Pošva (vagína) Vagína spája vonkajšie ženské genitálie s uterom. Je miestom pohlavného styku (= orgán kohabitácie) a súčasne koncový úsek kanála maternice.
Pošva je cca. 7 – 12 cm dlhá trubica, ktorá začína vstupom do pošvy (introitus vaginae). Pošva siaha až ku krčku maternice (Porto vaginalis uteri) a tvorí tak vaginálnu klenbu. Pretože pošva je ohnutá dopredu, je zadná vaginálna klenba silnejšia než predná. Pri pohlavnom styku sa sperma ukladá na vonkajšom krčku maternice. Predpokladá sa, že táto zadná klenba vagíny a kanál krčka maternice zohrávajú úlohu ako rezervoár spermy.
Vaginálna rúra je sčasti prestúpená pozdĺžnym svalstvom, inak tvoria hladké svalové vlákna mriežkovité splete ako kruhové svalstvo. Svalový plexus môže spolu s dnom panvy vykonávať veľmi silné kontrakcie. Pri pôrode je vaginálna trubica so svojimi svalovými časťami úsekom, cez ktorý sa musí dieťa „vypudiť“.
V detskom a pubertálnom veku, pred prvým pohlavným stykom, je pošva sčasti uzavretá panenskou blanou (hymen). Pri prvom pohlavnom styku sa zvyčajne roztrhne. To sa označuje ako deflorácia. Po prvom pôrode ostanú z panenskej blany len malé papily.
Tkanivo sliznice pošvy je bez žliaz a pozostáva z viacvrstvového spojenia buniek, ktoré má vlastnú sekrečnú schopnosť, aby udržiavalo vaginálnu klenbu vlhkou.
Výška tkaniva pošvy závisí od pôsobenia pohlavných hormónov, a umožňuje tak povrchovú ochranu. U pohlavne zrelej ženy sa povrchové tkanivo skladá z 20-30 bunkových vrstiev. Exfoliatívne bunky umožňujú posúdenie danej hormonálnej situácie. V hormonálnom období pokoja, čiže v detskom a stareckom veku je tkanivo, kvôli nedostatku ženských pohlavných hormónov (estrogénov), redukované na niekoľko málo bunkových vrstiev a stráca tým mechanickú a biologickú ochrannú funkciu.
Pošva má okrem toho špeciálne úlohy spočívajúce v ochrane vnútorných pohlavných orgánov proti rastúcim infekciám. Biologická ochrana proti infekciám je zabezpečená kyslým prostredím pošvy. Toto kyslé vaginálne prostredie vzniká pomocou takzvaných Doderleinových baktérií. Tie z odlúpenej sliznice pošvy produkujú kyselinu mliečnu a prechádzajú tým osídleniu choroboplodnými baktériami. Ak je však táto fyziologická flóra narušená, tak sa toto kyslé vaginálne prostredie zmení, čo môže mať za následok infekcie spôsobené inými zárodkami.
Maternica (uterus) Maternica leží vzadu medzi močovým mechúrom a konečníkom a u pohlavne zrelej ženy sa podobá na cca. 7-9 cm dlhú hrušku. Panenský uterus má hmotnosť 45-65 g, uterus dospelej ženy 80-120 g. V tehotenstve sa môže hmotnosť maternice viac ako zdesaťnásobiť.
Horné dve tretiny maternice sa označujú ako telo maternice (corpus uteri), dolná tretina ako krčok maternice (cervix uteri). Dĺžka tela a krčku maternice sa v priebehu života mení. U novorodenca činí pomer 1:2, u pohlavne zrelej ženy 2:1. Medzi telom maternice a krčkom maternice sa nachádza úzke miesto (isthmus uten). Najspodnejší pól krčka maternice, ktorý vyčnieva do pošvy sa označuje ako otvor maternice. Dutina maternice je štrbinovitá a prechádza smerom dole do kanála maternice.
Na horných postranných uhloch, nazývaných aj ako uhly vajíčkovodov, ústia do dutiny maternice vajíčkovody. Vonkajší povrch maternice je sčasti obalený podbrušnicou, sčasti obklopený väzivovým tkanivom, ktoré pre celý uterus vypĺňa funkciu „držiaka“.
Uterus sa v značnej miere skladá z hrubej vrstvy hladkej svaloviny, ktorá sa počas tehotenstva značne znásobuje. Svalové vlákna predstavujú rozvetvenú sieť, ktorá sa môže rozpínať a znovu sa sťahovať. Na konci tehotenstva sú kontrakcie týchto svalových vrstiev pociťované ako pôrodné bolesti a „vypudzujú“ „zrelé“ dieťa, pričom sa rozširuje kanál krčka. Po pôrode sa ďalšími kontrakciami vylúči aj materský koláč (placenta) a pleny ako plodový koláč. Vnútorná sliznica maternice (endometrium) obsahuje sliznicu, ktorá je veľmi bohatá na žľazy. Ak došlo k oplodneniu, vajíčko sa v tejto sliznici uhniezdi a je vyživované výlučkami žliaz, pokým sa nevytvorí pripojenie na materské cievy.
Ak vajíčko nie je oplodnené, tak odchádza mesačným menštruačným krvácaním spolu s exfoliatívnou sliznicou maternice. Stavba a funkcia vnútornej sliznice maternice je riadená hormónmi vaječníkov. Podpornými kontrakciami maternice je podmieňované aj „odbúravanie“ sliznice sprevádzané krvácaním, takzvanou menštruáciou, čo je často pociťované ako viac alebo menej ťahavá až kŕčovitá bolesť.
Vajíčkovody (tubae) Vajíčkovody sú dva kanály o hrúbke ceruzky, v priemere cca. 11-14 cm dlhé, ktoré sa rozkladajú od vajíčkovodu po uhol vajíčkovodu maternice. Sú obklopené krkvou podbrušnice, ktorá sa ako široký oblý väz maternice ťahá od okraja maternice krížom k stene malej panvy. Rozšírenie vajíčkovodu vo vonkajšej tretine sa označuje ako ampulla tubae.
Vajíčkovody majú vonkajšiu vrstvu pozdĺžneho svalstva a vnútornú vrstvu kruhového svalstva so zjavnou kontraktibilitou.
Vnútorná sliznica, v lúmene vajíčkovodov, má riasnicové bunky, ktoré sú orientované proti dutine maternice. Stena vajíčkovodov obsahuje hladkú svalovinu, ktorá umožňuje červovité pohyby. Rozšírený koniec vajíčkovodu tvorí so svojimi riasnicovými bunkami, nachádzajúcimi sa na vnútornej sliznici, takzvaný riasovitý alebo fibrilovitý lievik. Tento lievik sa môže, za pôsobenia chemického dráždenia, priložiť na také miesto vajíčkovodu, kde sa uvoľní zrelé vajíčko. Miestom oplodnenia vo vajíčkovode je za normálnych okolností ampulla tubae.
Prostredníctovm červovitých pohybov vajíčkovodu v kombinácii s nasmerovaným lievikom sliznice vajíčkovodov sa vajíčko o 3-4 dni dostane do dutiny maternice. Ak sa oplodnené vajíčko pri posúvaní vajíčkovodom zadrží, napr. kvôli zrastom po prekonaných zápaloch, tak vznikne mimomaternicové tehotenstvo alebo tubárna gravidita. Ak vajíčko nie je pri uvoľnení prevzaté lievikom vajíčkovodu, ale je oplodnené semenom, ktoré sa dostalo až tam, tak dochádza k abdominálnej gravidite (brušnej tehotnosti).
Vaječníky (ováriá) Vaječníky majú u pohlavne zrelej ženy formu a veľkosť malej slivky a majú asi 7-10 g. Sú zavesené väzivovitými vláknami medzi maternicou a stenou panvy, rovnako ako vajíčkovody. Osobitnou krkvou podbrušnice sú vaječníky pripevnené na zadnej strane oblého väzu maternice, čím ovárium visí u stojacej ženy takmer kolmo.
Povrchové a zárodkové tkanivo ovária pozostáva z drene a kôry. Väzivová vrstva drene obsahuje mnohé cievy, kôrová vrstva obsahuje mechúriky (folikuly).
U novonarodeného dievčaťa je v oboch vaječníkoch spolu viac než 1 milión zárodkov folikulov, takzvaných primárnych folikulov. Väčšia časť z nich v priebehu života zanikne. V pohlavne zrelej dobe sa môže na zrelé folikuly ďalej vyvíjať asi len 300-400 folikulov. Každý mesiac dozrieva 1-2 folikuly na zrelý folikul pripravený na uvoľnenie, ktorý potom obsahuje folikulárne hormóny (ostradiol a estrón). Zrelý folikul môže dosahovať veľkosť cca. 24 mm a pomaly sa posúva z tkaniva drene smerom ku kôre. Pod vysokým tlakom tekutiny vo vnútri a pôsobením proteolýzových enzýmov dochádza nakoniec k puknutiu, k takzvanej ovulácii.
V normálnom cykle sa vajíčko zachytí lievikom vajíčkovodov. Vo vaječníku ostáva okrajové tkanivo folikula a mení sa na žlté teliesko (corpus luteum), zatiaľ čo bunky ukladajú žiariaco žlté farbivo. Žlté teliesko ostáva v normálnom prípade zachované dva týždne a produkuje hormóny žltého telieska a folikulárne hormóny, ktoré zabraňujú predčasnému „odbúraniu“ sliznice maternice (menštruácii).
V prípade oplodnenia ostáva činnosť žltého telieska zachovaná až do 4. mesiaca, a hormonálnou aktivitou sa tak udržuje gravidita. Od 4. mesiaca sa hormonálna činnosť žltého telieska nahradí materským koláčom (placentou). Treba ešte dodať, že v interstíciu drene vaječníkov sa produkujú mužské pohlavné hormóny (androgény).
Susedné orgány Základné informácie
Močová rúra, močovod ako aj obličky ležia ako orgány produkujúce resp. vylučujúce moč v tesnej blízkosti ženských pohlavných orgánov a majú sčasti s nimi dokonca priamy kontakt. Počas 24 hodín pretečie obličkami približne 1 500 litrov krvi. Tým sa vďaka rafinovanému filtračnému systému vytvorí cca. 1 – 1,5 litra moču denne. Tým sú obličky okrem pľúc najdôležitejším vylučovacím orgánom.
Močová rúra (urethra)
Vývod močovej rúry (urethra) sa nachádza medzi vchodom do pošvy a klitorisom na malom vyklenutí vo vaginálnej predsieni. Močová rúra je s 2,5 – 3 cm relatívne krátka a prebieha v plochom oblúku pod spodným okrajom lonovej kosti ku dnu močového mechúra.
Močový mechúr (versica urinaria)
Močový mechúr leží v malej panve, za lonovou sponou, cez ktorú pri silnom naplnení vystúpi. Močová rúra je dutý orgán a z pohľadu od podbrušia sa nachádza pred maternicou. Močový mechúr sa delí na telo močového mechúra (corpus), dno močového mechúra (funus), ktoré sa nachádza medzi močovodom a vývodom močovej rúry, a krčka močového mechúra (cervix), z ktorého pochádza močová rúra. Močový mechúr slúži ako zásobáreň moču. Naplnenie močového mechúra činí za normálnych okolností niečo medzi 300 – 600 ml, pri väčšom naplnení však môže obsahovať 1 liter a viac. Tvar močového mechúra závisí od stupňa naplnenia. Plný močový mechúr naberá kvôli jeho veľkému roztiahnutiu takmer tvar gule, menej naplnený močový mechúr tvar škrupiny.
Vonkajší povrch močového mechúra je pokrytý podbrušnicou a je ľahko posuvný, takže sa môže prispôsobiť rôznemu stavu naplnenia. Vonkajšia vrstva steny močového mechúra sa skladá z rôzne pospletanej, hladkej svaloviny, ktorá sa podobá mreži, a pri vyprázdnení sa silne stiahne. Vnútorná stena močového mechúra pozostáva zo sliznice.
Odtekaniu moču bránia dva zvierače. Horný kruhový sval leží na krčku močového mechúra a pracuje samostatne podľa naplnenia mechúra. Spodný kruhový sval sa nachádza v oblasti panvového dna a môže sa vedome uvoľniť pri odtekaní moču. To znamená, že pri naplnenom mechúre sa horný zvierač uvoľní a dolný sa stiahne. Vyprázdňovanie je riadené reflektoricky, avšak pomocou spodného zvierača možno vedome pôsobiť proti vyprázdneniu.
Močovod (ureter)
Močovody vychádzajú z obličiek a pred driekovým stavcom vedú nadol, pritom prekračujú hranice malej a veľkej panvy a ústia na zadnej strane močového mechúra, ako štrbiny uretera na dne močového mechúra. Zaujímavé je, že pri príliš roztiahnutom mechúre nastáva spätný tok moču v smere do obličiek. Lumén močového mechúra má hviezdicovitý tvar. Pomocou hladkých vrstiev svaloviny v tkanive močovodu sa moč vlnovitými pohybmi, za normálnych okolností vo 2-3 vlnách za minútu, transportuje do močového mechúra.
Obličky (renes)
Obe obličky ležia po oboch stranách chrbtice, vo výške 11. tela hrudníkového stavca a 3. tela driekového stavca. Pravá oblička leží pod pečeňou, ľavá pod slezinou. Pravá oblička je väčšinou položená o niečo nižšie než ľavá oblička.
Oblička má tvar fazule a váži cca. 160 g, jej dĺžka je cca. 12 cm, šírka 6 cm a hrúbka 3 cm. Na „impresnom“ mieste tohto fazuľovitého tvaru vystupujú z obličkovej panvičky krvné cievy, lymfatické cievy, nervové spleti ako i močovod. Obličky sú obalené tukovým obalom a väzivovou kapsulou. To umožňuje stabilnú polohu obličiek. U anorektických pacientov sa tento tuk rozpúšťa, a tým sa obličky môžu stať abnormálne pohyblivými. Ak sa spraví pozdĺž obličky rez, ukáže táto stredná vrstva obličkovú dreň a kôru obličiek. Obličková dreň obsahuje cca. 16-20 obličkových pyramíd, ktorých vrcholy vyčnievajú do obličkového kalicha, ako konáre do koruny stromu. Obličkový kalich ústi do obličkovej panvičky a nakoniec močovodom do močového mechúra.
Kôra obličiek tvorí vonkajšiu vrstvu a obsahuje Malpigiho telieska (glomeruli), pod ktorými si možno predstaviť klbkovitý cievny systém na filtráciu moču. V Malpigiho telieskach sa z krvi tvorí takzvaný primárny moč, cca. 120 ml za minútu. Pretože je toto množstvo na vylúčenie príliš vysoké, redukuje sa v obličkovej dreni, v obličkových pyramídach, opätovným prijatím vody, na množstvo moču cca. 1 – 1,5 litra za deň.
