Charles Robert Darwin

Biológ, Prírodovedec. Narodil sa: 12. februára 1809, Shrewbury (Grófstvo Shropshire, Anglicko) Zomrel: 19. apríla 1882 v Down House (Londýn – Bromley)   Charles Darwin, zakladateľ teórie o pôvode druhov (teória evolúcie a selekcie)

Biológ, Prírodovedec

Narodil sa: 12. februára 1809, Shrewbury (Grófstvo Shropshire, Anglicko)
Zomrel: 19. apríla 1882 v Down House (Londýn – Bromley)

Charles Darwin, zakladateľ teórie o pôvode druhov (teória evolúcie a selekcie) patrí k najvýznamnejším anglickým učencom. Jeho zásluha spočíva v tom, že sa ako prvý pokúsil vedecky vysvetliť a dokázať, ako sa na Zemi vyvýjali živočíšne druhy a ktoré okolnosti pri tom zohrali rozhodujúcu úlohu. Pri svojej práci sa obmedzil výlučne na vedecké metódy.

Už ako mladý chlapec sa Charles Darwin zaujímal o živé organizmy – predovšetkým zvieratá - vo svojom okolí a svoju zvedavosť spojil so svojím obľúbeným odborom – chémiou. Vo veku 16 rokov začal na želanie svojho otca študovať na Einburghskej univerzite medicínu, po dvoch rokoch štúdia však z univerzity odišiel, nakoľko nemohol zniesť pohľad na operácie, ktoré sa v tom čase robili bez akéhokoľvek umŕtvenia alebo narkózy (až v roku 1846 bol vykonaný prvý chirurgický zákrok za použitia éterovej narkózy). Opäť na želanie svojho otca začal študovať teológiu na Cabridgi a hoci táto oblasť nepredstavovala stredobod jeho bádateľskych záujmov, školu úspešne skončil.

Svojím obľúbeným odborom - biológii a geológii sa však venoval natoľko intenzívne, že na základe svojich autodidaktických skúseností bol na konci štúdia pozvaný zúčastniť sa výskumnej expedície. Expedícia bola plánovaná na dva roky a jej miestom bola Južná Amerika. Darwinova úloha spočívala v sledovaní a evidencii zvierat, s ktorými sa počas expedície stretli. Výprava znamenala obrat v Darwinovom živote a priniesla netušené pohľady na ľudskú a zvieraciu existenciu.

Pôvodne plánovaná výprava sa z dvoch rokov pretiahla na päť a stala sa z nej plavba okolo sveta. Pritom práca na bývalej námornej lodi, ktorá bola prerobená na výskumné účeli bola pre zapreného „suchozemca“ Darwina výnimočne namáhavá. Plavba sa začala 27. decembra 1831 v Plymouthte, pokračovala cez Brazíliu ku Galapágskym ostrovom, Južnú Afriku, viacerým tichomorským ostrovom Nový Zéland, Austráliu a späť do Anglicka, kde po piatich rokoch loď konečne zakotvila v októbri 1836 vo Falmouth a Darwin sa opäť stretol so svojou rodinou.

Už počas expedície vypracoval Charles Darwin na základe poznatkov zo stretnutia a pozorovania najrôznejších živočíchov, ako aj nálezov ich skamenelých schránok z najrôznejšieho obdobia tzv. Koncept evolúcie a selekcie živočíšnych druhov, ktorý postupným vyhodnocovaním a spracovaním za pomoci širokého vedeckého matariálu naberal stále jasnejšie kontúry a v roku 1859 bol predostrený verejnosti. Pravdepodobne by s uverejnením svojich teórií a poznatkov ešte váhal, nebyť toho, že zoológ a výskumník Alfred Russel Wallace (1823-1913) prišiel tesne za Darwinom s podobnými tézami. Wallece podobne ako Darwin sledoval pri svojich expedíciach geografické rozšírenie živočíšnych druhov a pritom vyvinul podobnú selekčnú teórou.

Keď sa v roku 1859 objavilo fundamentálne Darwinovo dielo "On the origin of species by means of natural selection" („O pôvode druhov prostredníctvom prirodzenej selekcie“ známe aj ako „Vznik druhov“), znamenalo začiatok novej histórie biológie a medicíny. Darwin vo svojom diele prvý raz definoval nielen princípy (možných) zvieracích predkov človeka, ale popísal aj „prirodzenú voľbu“ a systém „silnejší prežije“ ako prirodzený princíp vývoja života.

„Vznik druhov“ sa nestal len jednou z najčítanejších, ale aj najkritizovanejších a najzaznávanejších kníh končiaceho sa 19 storočia. Darwinové tézy neodporovali len morálnym predstavám v tom čase, ale žiaľ, v tom čase medzi vedeckými kruhmi rozšírenemu, dominantnému biblickému pohľadu na vedu. Darwinovo učenie o pôvode obsahovalu na svoju dobu kritické myšlienky na názor, že všetok život na Zemi sa vyvinul nezávislo na sebe a že medzi všetkými živočíšnymi druhmi existuje genealogické príbuzenstvo.

Charles Darwin sa v žiadnom prípade neuspokojil s teoretický pohľadom na vec, pre svoje tvrdenia predniesol presvedčivé argumenty: „Prirodzená voľba je rozhodujúcim faktorom vývoja druhov. Keďže počet mláďat (potomkov) je (vždy) väčší, ako je potrebné pre zachovanie príslušného druhu, vzniká konkurenčný boj o prežitie, ktorý vyhrajú tí najzdatnejší a najprispôsobivejší“. Nestálosť a premenlivosť organizmov a „boj o bytie“ považoval Darwin ako najdôležitejší predpoklad zmien, ktorými prešli živočíšne druhy v priebehu miliónov rokov. „Z nekonečného množstva potomkov každej generácie „vysortuje“ neustále sa meniaci okolitý svet tých, čo sú menej životaschopní. Len to lepšie, schopnejšie a odolnejšie zostáva a predáva svoje vlastnosti a schopnosti svojím potomkom, u ktorých sa hetorogenita, výber a dedičnosť opäť opakujú“. Aby svoje argumenty patrične vedecky podložil, prichádza so svojím systematickým stvárnením „Pôvodu človeka aj v súvislosti so sexuálnym výberom“ ("The descent of man, and selection in relation of sex"), vo svojom druhom veľkom diele, ktoré sa objavilo v roku 1870.

Ako tu už býva, keď sa zjavili revolučné myšlienky v nesprávnom čase, trvalo mnoho rokov, kým sa moderná biológia pripojila k myšliekám Charlesa Darwina a nakoniec sama doplnila dôkazový materiál, ktorý Darwin vo svojej nekonečnej usilovnosti zbieral a vyhodnocoval.

Nakoľko sú Darwinove myšlienky ešte aj dnes v rozličných častiach sveta sporné, je vyučovanie o Darwinových poznatkoch v niektorých krajinách nežiadúce alebo dokonca zakázané. Miesto toho sa v niektorých vyučuje o tom, že Zem spolu so všetkým živým bola stvorená Bohom pred 6000 rokmi...

Najčítanejšie na SME Primár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  3. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  4. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  5. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  6. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  7. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  8. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  9. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  10. Splnený sen
  1. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  2. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  3. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  4. Športová akadémia Mateja Tótha powered by O2 už na 24 školách
  5. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  6. Nová emisia dlhopisov spoločnosti HB Reavis s výnosom 3,25 % p.
  7. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  8. Top Ten najviac prehliadaných vozidiel na trhu
  9. Vysoká hra o súdne trovy
  10. 60 rokov európskej integrácie: úspechy a výzvy
  1. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 13 699
  2. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 13 658
  3. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 5 109
  4. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne 3 487
  5. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie 2 546
  6. Splnený sen 2 259
  7. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman 1 747
  8. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou 1 125
  9. 3 slovenské projekty, ktoré sa nestratia ani vo svete 1 093
  10. Zaparkujte tak, aby ste s vaším vozidlom odišli vy, a nie iný 977

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Šitie bez umŕtvenia či facka. Pôrody sprevádza aj násilie, tvrdia aktivistky

Prednostovia pôrodnickych kliník násilie na rodičkách odmietajú.

KOMENTÁRE

Odsúdenci, ktorí dávno prišli o politický vplyv

Aspoň jedna emblematická kauza sa neskončila v stratene a zmare.

Neprehliadnite tiež

Cukor chutí aj nádorom, sú po ňom agresívnejšie

Obrovské množstvá cukru v potrave spôsobujú rast a šírenie nádorov.

Rok učenia predĺži život a fajčenie ukradne roky, ukázala veľká štúdia

Koľko času človek získa zhodeným kilom nadváhy alebo rokom štúdia naviac.

Ako cigaretové filtre uškodili fajčiarom aj prírode

Prečo by mohli cigarety bez filtra pomôcť znižovať počet fajčiarov a výskyt rakoviny.

Lektorka varenia: V regáloch je veľa predražených módnych hitov

O mýtoch v stravovaní hovorí lektorka zdravého varenia a autorka blogu Terapia jedlom SILVIA HORECKÁ.