Charles Robert Darwin

Biológ, Prírodovedec. Narodil sa: 12. februára 1809, Shrewbury (Grófstvo Shropshire, Anglicko) Zomrel: 19. apríla 1882 v Down House (Londýn – Bromley)   Charles Darwin, zakladateľ teórie o pôvode druhov (teória evolúcie a selekcie)

Biológ, Prírodovedec

Narodil sa: 12. februára 1809, Shrewbury (Grófstvo Shropshire, Anglicko)
Zomrel: 19. apríla 1882 v Down House (Londýn – Bromley)

Charles Darwin, zakladateľ teórie o pôvode druhov (teória evolúcie a selekcie) patrí k najvýznamnejším anglickým učencom. Jeho zásluha spočíva v tom, že sa ako prvý pokúsil vedecky vysvetliť a dokázať, ako sa na Zemi vyvýjali živočíšne druhy a ktoré okolnosti pri tom zohrali rozhodujúcu úlohu. Pri svojej práci sa obmedzil výlučne na vedecké metódy.

Už ako mladý chlapec sa Charles Darwin zaujímal o živé organizmy – predovšetkým zvieratá - vo svojom okolí a svoju zvedavosť spojil so svojím obľúbeným odborom – chémiou. Vo veku 16 rokov začal na želanie svojho otca študovať na Einburghskej univerzite medicínu, po dvoch rokoch štúdia však z univerzity odišiel, nakoľko nemohol zniesť pohľad na operácie, ktoré sa v tom čase robili bez akéhokoľvek umŕtvenia alebo narkózy (až v roku 1846 bol vykonaný prvý chirurgický zákrok za použitia éterovej narkózy). Opäť na želanie svojho otca začal študovať teológiu na Cabridgi a hoci táto oblasť nepredstavovala stredobod jeho bádateľskych záujmov, školu úspešne skončil.

Svojím obľúbeným odborom - biológii a geológii sa však venoval natoľko intenzívne, že na základe svojich autodidaktických skúseností bol na konci štúdia pozvaný zúčastniť sa výskumnej expedície. Expedícia bola plánovaná na dva roky a jej miestom bola Južná Amerika. Darwinova úloha spočívala v sledovaní a evidencii zvierat, s ktorými sa počas expedície stretli. Výprava znamenala obrat v Darwinovom živote a priniesla netušené pohľady na ľudskú a zvieraciu existenciu.

Pôvodne plánovaná výprava sa z dvoch rokov pretiahla na päť a stala sa z nej plavba okolo sveta. Pritom práca na bývalej námornej lodi, ktorá bola prerobená na výskumné účeli bola pre zapreného „suchozemca“ Darwina výnimočne namáhavá. Plavba sa začala 27. decembra 1831 v Plymouthte, pokračovala cez Brazíliu ku Galapágskym ostrovom, Južnú Afriku, viacerým tichomorským ostrovom Nový Zéland, Austráliu a späť do Anglicka, kde po piatich rokoch loď konečne zakotvila v októbri 1836 vo Falmouth a Darwin sa opäť stretol so svojou rodinou.

Už počas expedície vypracoval Charles Darwin na základe poznatkov zo stretnutia a pozorovania najrôznejších živočíchov, ako aj nálezov ich skamenelých schránok z najrôznejšieho obdobia tzv. Koncept evolúcie a selekcie živočíšnych druhov, ktorý postupným vyhodnocovaním a spracovaním za pomoci širokého vedeckého matariálu naberal stále jasnejšie kontúry a v roku 1859 bol predostrený verejnosti. Pravdepodobne by s uverejnením svojich teórií a poznatkov ešte váhal, nebyť toho, že zoológ a výskumník Alfred Russel Wallace (1823-1913) prišiel tesne za Darwinom s podobnými tézami. Wallece podobne ako Darwin sledoval pri svojich expedíciach geografické rozšírenie živočíšnych druhov a pritom vyvinul podobnú selekčnú teórou.

Keď sa v roku 1859 objavilo fundamentálne Darwinovo dielo "On the origin of species by means of natural selection" („O pôvode druhov prostredníctvom prirodzenej selekcie“ známe aj ako „Vznik druhov“), znamenalo začiatok novej histórie biológie a medicíny. Darwin vo svojom diele prvý raz definoval nielen princípy (možných) zvieracích predkov človeka, ale popísal aj „prirodzenú voľbu“ a systém „silnejší prežije“ ako prirodzený princíp vývoja života.

„Vznik druhov“ sa nestal len jednou z najčítanejších, ale aj najkritizovanejších a najzaznávanejších kníh končiaceho sa 19 storočia. Darwinové tézy neodporovali len morálnym predstavám v tom čase, ale žiaľ, v tom čase medzi vedeckými kruhmi rozšírenemu, dominantnému biblickému pohľadu na vedu. Darwinovo učenie o pôvode obsahovalu na svoju dobu kritické myšlienky na názor, že všetok život na Zemi sa vyvinul nezávislo na sebe a že medzi všetkými živočíšnymi druhmi existuje genealogické príbuzenstvo.

Charles Darwin sa v žiadnom prípade neuspokojil s teoretický pohľadom na vec, pre svoje tvrdenia predniesol presvedčivé argumenty: „Prirodzená voľba je rozhodujúcim faktorom vývoja druhov. Keďže počet mláďat (potomkov) je (vždy) väčší, ako je potrebné pre zachovanie príslušného druhu, vzniká konkurenčný boj o prežitie, ktorý vyhrajú tí najzdatnejší a najprispôsobivejší“. Nestálosť a premenlivosť organizmov a „boj o bytie“ považoval Darwin ako najdôležitejší predpoklad zmien, ktorými prešli živočíšne druhy v priebehu miliónov rokov. „Z nekonečného množstva potomkov každej generácie „vysortuje“ neustále sa meniaci okolitý svet tých, čo sú menej životaschopní. Len to lepšie, schopnejšie a odolnejšie zostáva a predáva svoje vlastnosti a schopnosti svojím potomkom, u ktorých sa hetorogenita, výber a dedičnosť opäť opakujú“. Aby svoje argumenty patrične vedecky podložil, prichádza so svojím systematickým stvárnením „Pôvodu človeka aj v súvislosti so sexuálnym výberom“ ("The descent of man, and selection in relation of sex"), vo svojom druhom veľkom diele, ktoré sa objavilo v roku 1870.

Ako tu už býva, keď sa zjavili revolučné myšlienky v nesprávnom čase, trvalo mnoho rokov, kým sa moderná biológia pripojila k myšliekám Charlesa Darwina a nakoniec sama doplnila dôkazový materiál, ktorý Darwin vo svojej nekonečnej usilovnosti zbieral a vyhodnocoval.

Nakoľko sú Darwinove myšlienky ešte aj dnes v rozličných častiach sveta sporné, je vyučovanie o Darwinových poznatkoch v niektorých krajinách nežiadúce alebo dokonca zakázané. Miesto toho sa v niektorých vyučuje o tom, že Zem spolu so všetkým živým bola stvorená Bohom pred 6000 rokmi...

Najčítanejšie na SME Primár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  4. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  5. Talent - vzdelanie - úspech
  6. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  7. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  9. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  10. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  1. Zastrašovanie od majiteľov hotela Danube nehoráznosťou!
  2. Naše finančné družstvo - postoj člena vyjadrený básňou
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  4. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  5. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  6. Depresia. Kedy ju treba liečiť?
  7. Bratislavčania môžu žiadať príspevok na polopodzemné kontajnery
  8. Mototechna predala za päť rokov už 40 tisíc áut
  9. HubHub spája sily s Neulogy
  10. Na SPU v Nitre vznikla Konfuciova trieda
  1. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 22 150
  2. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 16 786
  3. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 8 282
  4. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 8 100
  5. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc 6 764
  6. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 5 802
  7. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 5 409
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 5 189
  9. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 4 651
  10. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk 3 211