Všeobecný prehľad Plesne majú istú podobnosť s rastlinami. Majú pevnú bunkovú stenu. Avšak na rozdiel od rastlín nemôžu vykonávať fotosyntézu. Hoci asi iba 100 druhov môže vyvolať u človeka ochorenia, je ríša plesní s viac ako 120 000 druhmi veľmi obsiahla. Plesne sú zvyčajne pre človeka nebezpečné, len keď je jeho imunitný systém oslabený.
Z biologického hľadiska možno rozlišovať dve skupiny. Fungi perfecti alebo takzvané „pravé plesne“ a fungi imperfekti.
Fungi perfekti – pravé plesne: Pravé plesne pozostávajú z vegetačného tela a z fruktifikačných orgánov. Fruktifikačné orgány sa tvoria z mycélia. Rozmnožovanie sa deje pohlavnými spórami (askospóry, zygospóry, bazídiospóry). Fungi imperfekti – nepravé plesne: F. imperfekti nemajú orgány na pohlavnú reprodukciu. Tvoria iba vegetatívne nepohlavné spóry (konídiá, sporangiospóry, artrospóry, blastospóry, chlamydospóry) s rozličnými nepohlavnými plodovými formami.
plesňová kultúra
Morfológia Základnými zložkami plesní sú hýfy alebo kvasinkové bunky.
Hýfy sú bunky plesní, ktoré majú vláknitý, niekedy rozkonárený vzhľad. Podľa ich štruktúry sú jednotné alebo štrukturované deliacimi stenami. Deliace steny majú centrálny porus. Jednotlivé bunky tak nie sú od seba celkom oddelené, každá má však po jednom bunkovom jadre. Plesniam slúži táto štruktúra na jednej strane na výživu, na druhej strane na rozmnožovanie. Viacero hýf spolu tvorí klbko (spleť) vlákien z plesňových vlákien. Toto sa nazýva mycélium. Tá časť mycélia, ktorá vrastá do živnej pôdy, sa označuje ako vegetatívne mycélium. Tá časť, ktorá rastie nad živnou pôdou sa volá vzdušné mycélium. Niektoré plesne žijú len v tejto štruktúre. Potom sa hovorí o trvalom mycéliu. Iné naproti tomu menia svoj stav medzi fázou mycélia a kvasinkovou fázou. Toto správanie sa nazýva difázické.
Kvasinkové plesne sú okrúhle alebo oválne. Zvyčajne sa vyskytujú jednotlivo. Príležitostne sú ale spolu v retiazkach. Tieto retiazky sa na prvý pohľad podobajú plesňovým vláknam (hýfam). Preto sú nazývané aj pseudohýfy.
Fruktifikačná vývojová fáza Plesne môžu tvoriť zvláštne orgány. Tieto slúžia na rozmnožovanie a šírenie plesní. Nazývajú sa reprodukčné orgány alebo fruktifikačné orgány. Existuje pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie.
pohlavné rozmnožovanie (telomorfa)
Pri pohlavnom rozmnožovaní nastáva rozmnoženie pohlavnými bunkami, ktoré sa nazývajú aj gaméty. Pritom sa vyžaduje, aby pohlavné bunky obsahovali jednoduchú (haploidnú) chromozómovú sadu. Gaméty vznikajú reprodukčným alebo dozrievacím delením (meiózou). Pri tomto procese vzniknú z jednej bunky štyri gaméty s jednoduchou choromozómovou sadou. Pri spojení (fúzií) dvoch gamét sa opäť vytvorí bunka s dvojitou choromozómovou sadou. Táto bunka sa nazýva zygota alebo pohlavná spóra. Pri pohlavnom rozmnožovaní dochádza ku kombinácii rodičovskej vlohovej výbavy.
nepohlavné rozmnožovanie (anamorfa)
Rozmnožovanie nastáva bez tvorenia pohlavných buniek. Podnet k tvoreniu špeciálnych rozmnožovacích foriem resp. nepohlavných spór prichádza z prostredia. Pritom možno rozlišovať rôzne typy spór: konidiospóry, sporangiospóry, artrospóry, blastospóry a chlamydospóry. Plesne, ktoré u človeka spôsobujú ochorenia sa v tkanive nerozmnožujú nepohlavne. Len v kultúrach týchto plesní dochádza k nepohlavnému rozmožovaniu.
konidiospóry: Konidiospóry vznikajú zo zvláštnych plesňových vlákien (hýf). Tieto zvláštne plesňové vlákna sa nazývajú konidiospóry. Na vrchole týchto konidiospór sa tvoria konidiá. sporangiospóry: Vo zvláštnych hýfach (sporangiofórach) sa tvoria plodové nádržky vo forme vačkovitých štruktúr. Tam vznikajú mitózou spóry. artrospóry: Priečnym delením osobitných hýf vzniká talospóra. Cylindricky zaokrúhlená artrospóra sa volá oidia. blastospóry: Vznikajú pučaním hýf. chlamydospóry: Chlamydospóry sa vyvíjajú nielen vo vnútri hýf (plesňových vlákien), ale aj pučaním. Medzizapojené spóry sa nazývajú interkalárne, spóry vzniknuté na konci plesňového vlákna teminálne. Sú tvorené nielen vo vegetatívnom ale i vo vzdušnom mycéliu. Spóry sú veľké, okrúhle a majú dvojitú membránu. Táto membrána robí spóry obzvlášť odolnými voči chemickým a fyzikálnym vplyvom. Prežijú aj nevhodné podmienky prostredia.
Vegetatívna vývojová fáza Hýfy
Hýfy (plesňové vlákna) dorastajú do dĺžky a do šírky. Rastová zóna pritom leží v zóne bezprostredne za špičkou. Mitózou bunkového jadra vznikajú dcérske jadrá, ktoré sú rozdeľované do hýf. Následne sú tvorené priehradky. Vydutinami sa môžu tvoriť aj bočné hýfy. Počas rastu vzniká klbko plesňových vlákien, mycélium.
Kvasinky
Pri kvasinkách sa v bunkovej stene tvoria vydutiny (výbežky, klíčky). V tomto štádiu sa hovorí od takzvanej pučiacej bunke. Priťahovaním sa dostane dcérske jadro a časti cytoplazmy pučiacej bunky do vydutiny. Akonáhle je táto vydutina tak veľká ako materská bunka, odpojí sa a utvorí novú bunku.
Niektoré plesne sú schopné tvoriť nielen hýfy ale aj kvasinkové formy. Štruktúra plesní pritom závisí od podmienok kultúr. Táto osobitná schopnosť sa nazýva dimorfizmus.
Jednotlivé humanopatogénne plesne Údajne existuje viac než 120 000 druhov plesní, ktoré sú radené do viacerých oddelení. Existujú plesne, ktoré sú súčasťou normálnej flóry človeka. Tieto komerzály síce žijú ako parazity, avšak svojmu hostiteľovi, ktorý predstavuje ich životný základ, neškodia. Ak je narušená rovnováha medzi hostiteľmi a komerzálmi, môže dôjsť k ochoreniu. Nerovnováha býva spôsobená iným ochorením, ktoré súvisí s obrannou slabosťou. Infekcia je v tomto prípade endogénna. Plesne, ktoré musia vniknúť z vonku a nie sú súčasťou normálnej flóry, spôsobujú exogénnu infekciu.
Na účely medicíny človeka má biologiská klasifikácia plesní nasledovný význam. Tu hrá dôležitú úlohu typ ochorenia.
hlboké mykózy, systémové mykózy: Plesne sú prijímané dýchaným vzduchom a rozmnožujú sa v pľúcach. kožné mykózy: Plesne môžu žiť len vo vrchných vrstvách kože, vo vlasoch alebo v nechtoch. Nazývajú sa preto i dermatofyty. podkožné mykózy: Plesne vnikajú do tela poranenou kožou alebo sliznicou. Tu sa usadzujú a rozmnožujú sa v koži, väzive a kostiach. oportunistické mykózy: Plesne nie sú v normálnom prípade nebezpečné (sú neškodné). Ak však narazia na organizmus oslabený napr. prebiehajúcim ochorením, môžu sa stať patogénnymi. Objavenie sa oportunistickej mykózy značne komplikuje priebeh základného ochorenia a má zväčša zlú prognózu.
Predchádzajúca téma
Bakteriálne kultúry a rast baktérií Nasledujúca téma
Vírusy
