SME
Piatok, 29. máj, 2020 | Meniny má VilmaKrížovkyKrížovky

Genetika baktérií

Nukleoid. Dedičný materiál leží, z funkcionálneho hľadiska v porovnaní s bunkovým jadrom eukaryontov ako ekvivalent jadra, nazývaný aj nukleoid, voľne v bunke. Dedičný materiál baktérie, DNA, má vzhľad povrazového rebríka. Tento leží v bunke vo

Nukleoid

Dedičný materiál leží, z funkcionálneho hľadiska v porovnaní s bunkovým jadrom eukaryontov ako ekvivalent jadra, nazývaný aj nukleoid, voľne v bunke. Dedičný materiál baktérie, DNA, má vzhľad povrazového rebríka. Tento leží v bunke vo forme viackrát pretočenej, previnutej skrutky (hélix). Až týmito ohybmi pasuje DNA, rozvinutá asi 500-krát dlhšia než baktéria sama, do tela bunky.

Molekula DNA pozostáva z dvoch navzájom komplementárnych reťazcov, ktoré sú zložené z menších jednotiek, nukleotidov. Základná štruktúra nukleotidu pozostáva z deoxiribózy (molekula cukru), ortofosfátu a organickej bázy. Existujú celkom štyri organické bázy, a to tymidín (T), adenín (A), cytozín (C) a guanín (G). Na zjednodušenie sa v publikáciách, ktoré popisujú genetický kód nejakého živočícha, používajú len skratky nukleových báz – T, A, C, G. Proteíny, teda bielkoviny, sú kódované špecifickým poradím týchto štyroch rozličných nukleotidov.

Tento princíp informačného kódovania je rovnaký u buniek všetkých živých tvorov vrátane človeka. Je to teda univezálny kód. Vodíkovými väzbami sa môžu nukleotidy spájať, a to adenozín s tymidínom na jednej strane a cytozín s guanínom na strane druhej. Tak vzniká typická štruktúra povrazového rebríka DNA. Kvocient počtu dvojíc báz adenozín a tymidín ako aj guanín a cytozín je u každého druhu baktérií konštantný. Tento kvocient môže byť preto využitý na zostavenie systematiky baktérií, keď sa jedná o špeciálny znak.

 

Plazmidy

U niektorých baktérií existuje v bunke okrem chromozómu, ktorý predstavuje vlastný dedičný materiál baktérie, jedna alebo viac ďalších molekúl DNA. Ide o plazmidy. Vyskytujú sa buď jednotlivo alebo vo forme mnohých kópií. Od chromozómu baktérie sú v každom ohľade úplne nezávislé. Pre funkciu a reprodukciu bunky nie sú nevyhnutné. Pre medicínu majú ale osobitný význam.

Rozoznávame patogénne, rezistentné a metabolické plazmidy. Existujú však aj plazmidy, ktoré v sebe združujú viac alebo všetky vlastnosti menovaných skupín. Patogénne plazmidy obsahujú taký genetický kód, ktorý je zodpovedný za vlastnosti baktérie spôsobujúce ochorenia. K tomu patria napr. jedy (toxíny), látky poškodzujúce červené krvinky alebo osobitné kapsuly, ktoré baktériám umožňujú zvýšenú odolnosť voči chemoterapeutikám. Niektoré baktérie získavajú rezistenciu voči chemoterapeutikám. Tieto rezistencie nie sú prevažne kódované nukleoidom baktérie, ale rezistentnými plazmidmi. Existujú i baktérie, ktoré sú rezistentné voči viacerým látkam. Následne sa hovorí o viacnásobne rezistentných plazmidoch. Metabolické plazmidy môžu kódovať vlastnosti, ktoré ovplyvňujú výmenu látok baktérie.

 

Replikácia DNA

Rozmnožovanie baktérie delením bunky vyžaduje aj rozmnoženie jej genetického materiálu. K tomu potrebný proces sa nazýva replikácia. Na tento účel špirálovitá DNA stráca svoju špirálovitú formu a oba reťazce od seba ustupujú, ako pri častiach zdrhovadla. Miesto, na ktorom sa DNA otvára, sa volá miesto iniciácie. Celulárnym enzýmom DNA-polymerázy sa na každú polovicu reťazca pripoja komplementárne nukleotidy. Tak vzniknú dve DNA.

 

Transkripcia

Syntéza, teda tvorba peptidu, špeciálnej bielkoviny, vyžaduje v bunke radu medzikrokov. Miestom produkcie bielkovín je ribozóm, ktorý spája v správnom poradí aminokyseliny do peptidu. „Stavebným plánom“ pre bielkovinu je úsek na DNA, ktorý pozostáva z rady špecifickým spôsobom usporiadaných nukleotidov. Táto oblasť DNA, obsahujúca „stavebný plán“ bielkoviny, sa označuje ako gén. Sám ribozóm nemôže s DNA nič podniknúť. Oveľa viac potrebuje „prepis“ génu, ktorý je zodpovedný za kódovanie tejto bielkoviny na DNA. Tento „prepis“ sa nazýva Messengerova ribonukleová kyselina (mRNA). Podľa vzoru DNA je vyrábaná mRNA enzýmom DNA dependentnej RNA polymerázy. Polymeráza RNA začína svoj prepis na určitom mieste DNA, na promótore. Tento proces tvorby mRNA sa nazýva transkripcia.

 

Translácia

Práve tri nukleotidy na DNA kódujú aminokyselinu. Tieto tri nukleotidy, ktoré kódujú aminokyselinu, sa označujú ako triplet alebo kodón. Aminokyselina je najmenším prvkom, z ktorého pozostáva bielkovina. Poradie aminokyselín v bielkovine určuje jej neskoršie vlastnosti.

Kompletné molekuly bielkovín sú v ribozómoch zostavené z jednotlivých aminokyselín. Predpis zostavenia bielkoviny prenáša mRNA, ktorá je predtým „prepísaná“ z DNA. Tento proces sa nazýva translácia. K translácii je okrem toho potrebná transférová RNA (tRNA). Na jednej strane prenáša ku kodónu mRNA komplementárny antikodón.

Na druhej strane je na tRNA pripojená aminokyselina kódovaná kodónom. V ribozóme sa tRNA viaže na miesto aminokyseliny mRNA. Prostredníctvom ribozómu je potom peptidová väzba napojená k predchádzajúcej aminokyseline. Tak z reťazca aminokyselín vzniká hotová molekula bielkoviny.

 

Regulácia génov

Každá bunka potrebuje rôzne bielkoviny. Tieto ale nie sú potrebné v každom čase a v ľubovoľnom množstve, pretože ich potreba závisí od bunkového cyklu a od podmienok prostredia. Na reguláciu produkcie bielkovín existujú v bunke baktérie mechanizmy na zapnutie a vypnutie produkcie bielkovín. Kód pre enzýmy, ktoré sú potrebné na určitý krok látkovej výmeny, ležia v DNA priamo za sebou. Oblasť, nazývaná aj operón, ktorá obsahuje kód pre tieto enzýmy, je ohraničená dvomi charakteristickými úsekmi. Operátor tu značí začiatok, terminátor koniec tejto oblasti.

Dodatočne existuje úsek nazývaný promótor v bezprostrednej blízkosti operátoru. Tu je pôsobí RNA-polymeráza, aby sa začalo s produkciou mRNA. Aktivita operónu je riadená regulátorom. Tento regulačný gén kóduje regulačný proteín, ktorý sa môže viazať na operátor. Prichytením regulačného proteínu (represora), sa mRNA nemôže viazať a syntéza enzýmov je prerušená. Regulačný proteín sa môže vo svojej funkcii zapnúť a vypnúť. Na tento účel môžu efektory ovplyvniť aktivitu represora. Pritom rozlišujeme dva možné mechanizmy:

 

Indukčný systém

Naviazaním efektora na represor sa tento vypne. Preto sa nemôže viazať na operátor. Syntéza proteínov prebieha preto neprerušene.

 

Represívny systém

Naviazaním efektora na represor sa tento zapne. Represor sa naviaže na operón a zabráni tým prichyteniu mRNA-polymerázy. Syntéza proteínov sa preruší.

Tento model génetickej regulácie bol vypracovaný v roku 1961 vedcami Francoisom Jacobom a Jaquesom Monodom (Nobelova cena za medicínu 1965).

 

Mutácie

Vonkajšími vplyvmi ale aj spontánne sa môžu časti genetického materiálu DNA zmeniť a poskytnúť príslušnej bunke nové vlastnosti. Tieto mutácie nie sú riadené. Či príslušná bunka s mutáciou získala novú vlastnosť, ktorá umožňuje lepšie prežitie, je rozhodnuté selekciou. Nové, mutáciami získané vlastnosti, ktoré predstavujú nejakú výhodu, sa zlepšuje schopnosť prežitia baktérie a baktéria má selekčnú výhodu.

 

Delécia

Tu dochádza k strate dvoch až tisícov nukleotidov.

 

Bodová mutácia

Zmeny postihujú len jeden nukleotid. Buď jeden vypadne, alebo jeden pribudne, alebo je jeden nukleotid nahradený iným nukleotidom. V protiklade s deléciou môže byť tento proces aj reverzibilný.

 

Jednoduchá mutácia

Pri tomto type môže viesť jediná mutácia na mieste génu k novej vlastnosti, ktorá otvára príslušnej bunke selekčnú výhodu.

 

Viacnásobná mutácia

Tu dochádza k mutáciám v zasebou nasledujúcich generáciách. Až všetky mutácie dovedna umožňujú novú vlastnosť.

Pre medicínu zohrávajú mutačné procesy baktérií osobitnú úlohu, pretože vznikajú také baktérie, ktorých mutáciou získané nové vlastnosti, im poskytnú napríklad rezistenciu voči chemoterapeutiku. Avšak mutácie sú zriedkavé javy. Mimo mutácií jadra baktérií sa môžu mutácie vyskytnúť aj v plazmidoch. V extrémnom prípade môže dokonca dôjsť k celkovej strate všetkých plazmidov. Táto vlastnosť môže byť, tak ako každá iná mutácia, dedená ďalej. Selekčná výhoda pre bunku môže byť v tom, že bunky bez plazmidov sa rýchlejšie rozmnožujú, lebo energia, ktorá je potrebná na rozmnožovanie plazmidov, môže byť ušetrená.

 

Mutagény

Mutácie nastávajú v normálnom prípade spontánne. Existujú ale isté vonkajšie faktory, ktoré vyvolávajú mutáciu alebo ju môžu podporovať. Mutagénmi nazývané faktory môžu priamo reagovať s dedičným materiálom alebo vyvolať mutácie nepriamo, pôsobením vnútrobunkových reakčných produktov. Ako mutagény prichádzajú do úvahy ultrafialové svetlo pri maximálnej citlivosti DNA na 260 nm alebo ionizované lúče, pričom žiarenie alfa pôsobí mutagénne silnejšie než žiarenie beta a gama. Aj cudzí dedičný materiál, produkty látkovej výmeny parazitov, vírusov a mnohých chemikálií, o.i. vinka-alkaloid, teda jed jesienky obyčajnej alebo chemoterapeutiká proti rakovine prichádzajú ako mutagény do úvahy.

 

Parasexualita

Živočíšne bunky miešajú svoj dedičný materiál v rámci sexuálnych procesov po redukčnom delení (meióze) a novej kombinácii (karyogamii). Naproti tomu sa baktérie rozmnožujú priečnym delením, gaméty (pohlavné bunky) sa nevyskytujú. Predsa existujú mechanizmy, ktoré umožňujú výmenu dedičného materiálu medzi bunkami nepohlavnou cestou vnútri buniek jednej generácie.

 

Transformácia

Niektoré baktérie môžu prijať do bunky DNA inej baktérie. Tam sa zabuduje jedna časť tejto DNA do reťazca DNA prijímajúcej baktérie (rekombinácia). Takto zmenený genóm baktérie sa po reduplikácii DNA (znásobení DNA) v rámci priečneho delenia odovzdáva ďalej. Na základe toho vlastnia potom všetky baktérie nové vlastnosti, určené prijatou DNA. Tento mechanizmus sa využíva aj v génovej technológii. Tam sa plazmidy baktérií využívajú ako „posli“.

 

Transdukcia

Baktériofágy sú vírusy špecializované na baktérie. V normálnom prípade infikujú bunku baktérie a zakomponujú ich vlastnú DNA do DNA svojho hostiteľa. Ak sa hostiteľská DNA rozmnoží, rozmnoží sa aj DNA fágu. Bunka produkuje aj zložky fágov. Ak z jednotlivých častí vzniknú nové fágy, rozpustia (lýzujú) bunkovú stenu, uvoľnia sa a napádajú nové baktérie. Počas týchto procesov môžu byť chybou do fágov spoluzabudované časti DNA baktérie (donor) alebo baktériových plazmidov. Schopnosť bunkovej lýzy sa pritom stráca, ale nie schopnosť bakteriálnej infekcie. Po infekcii novej baktérie (recipient) sa fragment DNA z fágu vbuduje po rekombinácii do DNA baktérie. Tým získala baktéria novú vlastnosť. Ak sa do bunky dostane fágom plazmid, nie je rekombinácia nutná. Hovorí sa aj o generalizovanej transdukcii. Pri špecializovanej transdukcii sa zabudováva namiesto fágového chromozómu chromozóm baktérie. Aj tieto fágy strácajú schopnosť bakteriolýzy, nie však svoju infekciozitu.

 

Konjugácia

Vzájomné spojenie dvoch baktérií pri tvorení plazmatického mostíka, cez ktorý môže chromozóm (alebo jeho časť) prejsť z darcovskej bunky do prijímacej bunky (=donor, príp. receptor) a rekombinovať sa s tamojším chromozómom.

 

 Predchádzajúca téma
Stavba a štruktúra baktérií

 Nasledujúca téma
Bakteriálne kultúry a rast baktérií

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rastislav Velič: Vďaka našej novej zmenke sme opäť priekopníkmi
  2. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými?
  3. Vyberte si tú správnu dezinfekciu šetrnú k pokožke
  4. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku
  5. Need an insight into the topic of investment and trust funds?
  6. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky
  7. Zabezpečujeme certifikované MBA programy
  8. Ako efektívne ušetriť na platbách za energie?
  9. Podvodníci na internete útočia počas koronakrízy agresívnejšie
  10. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo
  1. 5 užitočných rád, ako si vybrať správnu klimatizáciu
  2. Ako vyberať AKU techniku?
  3. Sunar s ešte lepšou receptúrou a v novom šate
  4. Night Vision: Jak dobre vidí vaša autokamera v noci?
  5. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  6. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  7. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  8. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými?
  9. Minerálna vlna má vysokú pevnosť aj vo väčších hrúbkach
  10. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku
  1. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky 19 036
  2. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku 14 576
  3. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo 12 586
  4. Ako správne dezinfikovať byt, bytový dom, auto či firmu 11 087
  5. Pandémia odhalila, ako fungujú vysielače v krajine 10 380
  6. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými? 10 301
  7. Tieto veci robí banka, aby bola v bankomatoch hotovosť 10 279
  8. Ako vytriediť Mekáč doma? 9 790
  9. 5 tipov, ako si vlastnoručne zlepšiť bývanie. Zvládne ich každý 9 681
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME 9 634
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Podcast Dobré Ráno.
STĹPČEK PETRA TKAČENKA

A prečo len predavačky, súdruhovia?

Buďme radi, že nás nebudú kontrolovať, či sa venujeme rodinnému životu.

Peter Tkačenko

Vedci zmapovali miesta v mozgu, odkiaľ prichádza stres

Za odolnosťou ľudí môžu byť spomienky.

Ilustračná fotografia.