SME
Nedeľa, 3. júl, 2022 | Meniny má Miloslav

Synestéza: Počuť farbu, vidieť zvuk

Žijú medzi nami, majú päť zmyslov ako všetci, a predsa vnímajú svet inak. Vidia farbu čísel, jedlá im evokujú tóninu, zvuky zasa farbu a tóny hoci dni v týždni. Vidia, ako sa niekto niekoho dotkne a pocítia to.

Nie sú to bludy ani halucinácie, pre nich je to reálne vnímanie sveta. Takže ak vám váš malý syn povie: „Táto pesnička je zelená,“ nepresviedčajte ho o opaku. Asi ju tak naozaj vidí.

Synestézia je súčasný výskyt dvoch alebo viacerých zmyslových vnemov, pričom iba jeden z nich je reálny, ostatné si generuje mozog. Aj v bežnom živote používame prvky synestézie – povieme ťažký vzduch, tmavý alebo trblietavý tón, sladká vôňa. Synestetici to však vnímajú inak.

„Spojenia sú nemenné, trvalé,“ hovorí hudobný psychológ a zároveň aj doktor prírodných vied Marek Žabka. „Pri takzvanom farebnom počutí vytvára tón alebo akord farebné asociácie, takže povedzme stupnica C dur bude mať pre synestetika celý život jednu a tú istú farbu - povedzme tyrkysovú.

Niekedy zasa farba rozozvučí v hlave zvuk, tak napríklad maliar Vasilij Kandinskij pri červenej počul trúbku či pri svetlomodrej flautu a pri ďalších farbách zasa iné nástroje, takže svoje abstraktné obrazy počul hrať. U synestetikov sú v hre aj čísla, dni v týždni, jedlá, osoby, vône, dotyky, všetko možné. Ale v prevažnej väčšine vidia a počujú farby a zvuky. Preto môžeme tento jav často sledovať u hudobných skladateľov, ktorým tóny evokujú farby a u maliarov, ktorí to majú naopak.“

Existuje však aj dotyková synestézia, človek cíti na vlastnom tele dotyk, ktorý len vidí očami. Napokon, keď vidíme niekoho vo filme, ako sa bolestivo udrel alebo popálil, niekedy to tiež priam fyzicky pocítime.

Bryndzové halušky sú bordový E dur


Oskar Lehotský, muzikológ a doktorand na katedre hudobnej vedy FFUK hovorí, že bryndzové halušky sú príjemné a chutia e-durovo a bordovo. Teda, samozrejme, že ich na tanieri vidí v normálnej farbe, „bordovosť“ vníma len v mysli.

Lehotský je univerzálny synestetik, teda jeden zmyslový vnem v ňom dokáže vyvolať celý reťazec pojmov. „Napríklad Schumann - nie hudba toho skladateľa, ale samotné slovo - vo mne vyvoláva predstavu akordu h mol zahraného na klavíri, a s tým sa spája číslo 3, písmeno R a červená farba. Všetko to spája tá farba. Mozart je zasa bledomodré slovo v g mol. Písmeno mi v tomto prípade nenapadá. A moje meno? Meno Oskar je čisto biele. Možno je biele preto, lebo je moje a od detstva ho používam.“ V literatúre sa nájdu aj prípady synestetikov, ktorých, povedzme, rozčuľuje, ak niekto nenosí šaty ladiace s farbou jeho mena.

Je prekvapivé, čo všetko vie Oskar Lehotský vnímať farebne. „Napríklad rozoznávam tri typy ráčkovania - červené, oranžové a žlté. Také to havlovské aristokratické ráčkovanie je červené.“

Dobrí a zlí osvetľovači


Lehotský „trpí“ aj absolútnym sluchom, teda presne vie identifikovať výšku tónu, ktorý kdekoľvek počuje. Nepovažuje to práve za výhodu. Napríklad veľmi ťažko znáša, keď hudobník či spevák neladí, preto len zriedka chodí na popové a rockové koncerty - tam je tých falošných tónov dosť. Naproti tomu synestéziu považuje v podstate za obohatenie života a je len minimum situácií, kedy mu je nepohodlná.

„Napríklad keď osvetľovač počas skladby na koncerte nasvecuje pódium farebnými reflektormi a ja v tej skladbe vidím úplne iné farby, tak ma to ruší a nedívam sa tam. Vraj by som mohol byť dobrý osvetľovač, lebo mám zmysel pre farby a striedanie, ale pre iného synestetika by som bol osvetľovač zlý, pretože každému sa nám spájajú tóny s inými farbami a iným spôsobom. Je zvláštne, že durové a molové tóniny vnímam inak. Durové sú plnofarebné a matné, molové priehľadné. Doma mám žiarivky s rôznofarebnými filtrami a niekedy, keď počúvam hudbu sústredene, nie ako kulisu, tak si zapnem tú správnu farbu, aby som mal lepší pocit.“

Nakresliť Patejdlovu pesničku


Na svoju inakosť prišiel už v materskej škôlke. Deti mali maľovať veci a zvieratká, a on vyprodukoval len nejakú čarbanicu. Pravda, pre neho to nebola čarbanica, ale presná interpretácia pesničky Vaša Patejdla Chlapčenský úsmev. Farebne presne zachytil akordy, ktoré počul, a pre neho to bol presný záznam piesne. Aj tak sa ocitol na tabuli hanby a keď povedal učiteľke, že to je pesnička, sťažovala sa mame, že si z nej strieľa. „V detstve bolo pre mňa ťažké pochopiť, že iní ľudia, napríklad moja mama, vnímajú svet inak ako ja. Mali sme dobrý gramofón s reguláciou otáčok a často som si púšťal platne spomalene alebo zrýchlene, a vnímal som, ako hudba mení farby podľa toho, v akej výške práve hrá. K džezu som sa dostal tak, že je harmonicky bohatý a teda hrá všetkými farbami. Ale mám rád aj synthi pop, syntetizátory sú stroje, teda vždy naladené, čo mi robí dobre, a vytvárajú aj pekné farby.“

O tom, že je synestetik, sa dozvedel až v pätnástich rokoch od svojej učiteľky kontrabasu. Tá sa náhodou poznala s profesorom, ktorý tento jav skúmal. Podľa Mareka Žabku nie je neobvyklé, keď je v ročníku na hudobnej vede na FFUK aspoň jeden synestetik, ale podotýka, že je to tým, že medzi hudobníkmi a ľuďmi bytostne sa zaujímajúcimi o hudbu je synestézia rozšírenejšia ako v iných skupinách obyvateľstva.

Medený folklór

Svoju synestéziu si hudobníčka Alžbeta Lukáčová začala uvedomovať až v posledných ročníkoch na gymnáziu. Spočiatku si myslela, že ide o nejaké asociácie z detstva. Lukáčová vidí farby tónov a podobne ako Oskar Lehotský aj tóninu a farbu jedál. „Napríklad keď jem cestoviny, počujem E dur, ktoré je príkro červené.“ Aj Alžbeta rozlišuje durové a molové tóniny – tie durové sú ostro ohraničené a molové zasa tlmenejšie. „Prichádza k rôznym posunom, napríklad keď hrám na viole, vidím cimbalové farby. Ja hrám hlavne folklór a ten má vo všeobecnosti medenú farbu.“

Lukáčová so svojím iným vnímaním nemá žiadne problémy. „Nikdy som sa tým bližšie nezaoberala a beriem to ako normálnu súčasť svojho života. A vlastne jeden problém – C dur je pre mnohých optimistický, je to vlastne základná tónina, ale ja ho vidím ako čisto čierny.“

Stručne o synestézii
Slovo synestézia je zložené z gréckych slov syn – spojenie a aesthesis – cítenie, vnem. Nemá teda nič spoločné so slovom estetika, pretože neoperuje s krásou, ale s pomerne jednoduchými pojmami. Napriek tomu sú synestetikmi hlavne umelci.

Prečo je to tak? Skúmanie synestézy na exaktnej úrovni sťažuje fakt, že ide o odchýlku veľmi individuálnu. Podľa nemeckého vedca, profesora Hinderka Emricha za to môže inak fungujúci limbický systém, teda centrum pre city. Podľa jednej z teórií je synestézia pozostatok z útleho detstva, keď ešte neboli zmysly natoľko diferencované.

Synestéziu môžu navodiť aj halucinogénne drogy a chorobné stavy, tu však ide skôr o náhodné asociácie.
Slávni synestetici
Synestetikom bol s najväčšou pravdepodobnosťou sir Isaac Newton (sám zlý hudobník), napísal knihu Optika (1704), kde prepája zvukový svet so svetom farieb.

Ruský skladateľ Alexander Skriabin vytvoril koncept takzvaného svetelného klavíra, teda nástroja, ktorý by okrem tónov vydával aj farebné svetlá. Nadväzoval na myšlienky jezuitského matematika Louisa Bertranda Castela, Newtonovho nasledovníka. Farebný sluch mal aj skladateľ Nikolaj Rimskij-Korsakov či Oliver Messiaen.

Synestetikom bol celkom určite básnik Arthur Rimbaud, ktorý svoje videnie deklaroval v básni Samohlásky, kde zvuk každej samohlásky spája s určitou farbou: A s čiernou, E s bielou, I s červenou a podobne. Maliar Vasilij Kandinskij si vraj pri maľovaní pospevoval melódie, ktoré mu evokovali farby a rôzne farby počul ako tóny rozličných nástrojov. Jedným z významných slovenských umelcov-synestetikov bol scénograf a výtvarník Aleš Votava, sám schopný klavirista a spevák. Farby mu evokovali tóniny aj písmená.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  2. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  3. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  4. Na pošte si s Fumbi kúpite kryptomeny už aj za hotovosť
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. 30 rokov kvality spojenej so svetovými značkami automobilov
  7. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu
  8. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov
  1. Kamery do auta: Čo dokážu a akú by ste si mali vybrať?
  2. Meranie rýchlosti v úsekoch už nebude pre vodičov problémom
  3. Ocenená 4K autokamera Mio má aj 2K so 60 snímkami a FHD so 120!
  4. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  5. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  7. Na pošte si s Fumbi kúpite kryptomeny už aj za hotovosť
  8. V uliciach Košíc vyzbierali dobrovoľníci 26 ton odpadu
  1. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí! 15 628
  2. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 12 822
  3. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 9 414
  4. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu 8 987
  5. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami 4 840
  6. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov 4 706
  7. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 824
  8. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 3 093
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

V Nitre je okolo dvesto zdieľaných kolobežiek Bolt.

Väčšina chodcov považuje za najväčší problém rýchlosť e-kolobežiek.


Peter Hlušek 30. jún
Lysyčansk je už týždne terčom ruského bombardovania.

Okupant obsadil všetky veľké mestá v Luhansku.


5 h
Peter Sagan dnes na Tour de France 2022 - 3. etapa LIVE cez online prenos.

Peter Sagan dnes ide 3. etapu na Tour de France 2022.


Sportnet 9 h
Nadežda Sirková.

Ukrajinci uprednostňujú západné krajiny.


a 1 ďalší 1. júl
SkryťZatvoriť reklamu